BLINK182
21.11.2011
Neighborhoods
Universal
Kapela Blink182 sa po rozchode v roku 2005 a reunione v roku 2009 zavrela do štúdia, aby svojim fanúšikom, a nielen im, dokázala, že nie je iba záležitosťou pre pamätníkov, ale že má čo povedať aj dnes. V septembri tohto roku vyšiel ich nový album, ktorý nazvali Neighborhoods, a v ktorom sa spája viacej svetov. Pôvodná skejťácka dravosť tam síce ostáva, ako sa na legendu tohto žánru patrí, ale každý, kto ide trošku „pod povrch“, musí uznať, že táto „pop-punková škrupina“ skrýva ďaleko viac lákavého obsahu, ako by človek čakal. Hráčske výkony trojice Hoppus, DeLonge a Barker sú tu naozaj výborné, a ani punková živelnosť neuberá nič na ich technickej erudícii a kompozičnej nápaditosti, ktorá často zabehne aj mimo zažitého punkrockového teritória. Celok šlape presne ako švajčiarske hodinky, čo je podporené aj moderným kryštalicky čistým zvukom a premyslenými aranžami, kde okrem tradičnej trojice punkrockových nástrojov a skvelých vokálov dostali priestor aj experimenty so syntetizátormi, ktoré oživujú a spestrujú celkový sound. Takto nejak znejú punkoví muzikanti, ktorí dospeli, vyzreli a posunuli sa niekam ďalej, a s nimi aj ich publikum. Doporučujem vypočuť aj ľuďom, ktorí si punkrock bežne nepustia, bola by to škoda pripraviť sa o kus poctivej hudby. Mňa Blink 182 rozhodne presvedčili.
Universal
Kapela Blink182 sa po rozchode v roku 2005 a reunione v roku 2009 zavrela do štúdia, aby svojim fanúšikom, a nielen im, dokázala, že nie je iba záležitosťou pre pamätníkov, ale že má čo povedať aj dnes. V septembri tohto roku vyšiel ich nový album, ktorý nazvali Neighborhoods, a v ktorom sa spája viacej svetov. Pôvodná skejťácka dravosť tam síce ostáva, ako sa na legendu tohto žánru patrí, ale každý, kto ide trošku „pod povrch“, musí uznať, že táto „pop-punková škrupina“ skrýva ďaleko viac lákavého obsahu, ako by človek čakal. Hráčske výkony trojice Hoppus, DeLonge a Barker sú tu naozaj výborné, a ani punková živelnosť neuberá nič na ich technickej erudícii a kompozičnej nápaditosti, ktorá často zabehne aj mimo zažitého punkrockového teritória. Celok šlape presne ako švajčiarske hodinky, čo je podporené aj moderným kryštalicky čistým zvukom a premyslenými aranžami, kde okrem tradičnej trojice punkrockových nástrojov a skvelých vokálov dostali priestor aj experimenty so syntetizátormi, ktoré oživujú a spestrujú celkový sound. Takto nejak znejú punkoví muzikanti, ktorí dospeli, vyzreli a posunuli sa niekam ďalej, a s nimi aj ich publikum. Doporučujem vypočuť aj ľuďom, ktorí si punkrock bežne nepustia, bola by to škoda pripraviť sa o kus poctivej hudby. Mňa Blink 182 rozhodne presvedčili.
Michal Kyseľ
