John Scofield Trio
support David Kollár & Gergo Borlai
10.03.2013 Filed in: Články
Na úvod jedného z jesenných jazzových večerov zahrali pred zaplnenou sálou Atelieru Babylon dve kompozície David Kollár so svojím maďarským priateľom, bubeníkom Gergom Borlaiom. Možno to bola Davidova inšpirácia Škandináviou a spoluprácou s Eivind Aarsetom, možno sa prejavila iba príbuzná krvná skupina, akokoľvek, hudba bola plná impresie, znela v nej hmla prevaľujúca sa nad jazerami, ale aj búrky vyčíňajúce ďaleko nad pláňami tundry. Gergo Borlai bez veľkých exhibícií potvrdil svoju povesť technicky vybaveného bubeníka, ktorý dokáže improvizovať s rozmyslom, podporiť sólistu a pritom aj sám zaujať. Výborný úvod!
John Scofield je celkom vtipný chlapík, takže jeho výzor herca z Bergmanových filmov nie celkom ladil s tým, čo predvádzal v Babylone. Strhujúci výkon tria, ktoré dopĺňali Steve Swallow a bubeník Bill Stewart, nadľahčoval vo vtipnom uvádzaní skladieb. Bol tak uvoľnený, ako sme ho ešte v Bratislave nezažili. Pri svojom konferovaní nezabudol pozdraviť ani svoju manželku a pripomenúť, že je rád opäť v Slovenii. No to bola len malá chyba krásy na inak výbornom koncerte.
Zaznelo skoro všetko, prečo mám Scofielda rád. Od sviežeho funky (Chicken Dog), cez blues (You've Changed) až po záverečnú baladu (She's Just the Girl I Used to Know). Pri posledne menovanej skladbe zahral Scofield na city publika recitáciou textu tejto pesničky, ktorú napísal country spevák a producent Cowboy Jack Klement (1931). V repertoári ju mali George Jones alebo Ray Charles. Scofieldova country-jazzová verzia, interpretovaná skôr v štýle kolegu Billa Frisella, pohladila pred úplným koncom uši poslucháčov.
Celkovo bola hudba tria dynamická, plná napätia. V komornej zostave hral Scofield viac jazzovo a v celkovom pomere menej funky/groovy, než ako sme ho mali možnosť poznať z jeho experimentálnych nahrávok typu Überjam. O to častejšie sa púšťal do lyrických pasáží. Zazneli tiež skreslené tóny a k slovu sa dostali (síce s miernymi problémami) aj loopery. Dynamiku si skúsený gitarista strážil ovládaním hlasitosti i štýlom hry. Raz brnkal trsátkom, inokedy sotva hladil struny pri doprevádzaní brilantného Swallowa. Scofieldova pololubová gitara Ibanez a kombo Vox produkovali v zóne čistého zvuku neobvykle konkrétny tón s akustickým „vibe“. Podobne drevený, ale ešte teplejší zvuk mal aj nástroj Steve Swallowa. Možno bude niekoho zaujímať, že päťstrunovú elektro-akustickú basgitaru, na ktorej sympatický, 72 ročný jazzman celý večer hral, preňho vyrobil bývalý hudobník a architekt, od roku 1975 výrobca špičkových nástrojov, Harvey Citron z Woodstocku pri NY (www.citron-guitars.com). Swallow má vo svojom arzenáli viacero nástrojov od tohto staviteľa. Model, s ktorým tentoraz prišiel do Bratislavy, sa vyznačoval vysokými lubmi a (v spolupráci s jeho aparatúrou) aj mohutným a plným basom.
Bubeník, o niekoľko generácií mladší Bill Stewart, ktorý hral aj s Pat Methenym alebo Mace Parkerom, bol spoľahlivým motorom dvojice seniorov. Jeho výbušná hra vychádza z americkej školy Tonny Williamsa.
John Scofield už síce neposkytoval rozhovory, ale po koncerte to ešte na pódiu ožilo počas jeho autogramiády, komunikácie a fotenia sa s asertívnymi fanúšikmi, ktorým sa evidentne nechcelo domov (viacerí na koncert pricestovali aj z odľahlejších kútov Slovenska). Ateliér Babylon v centre Bratislavy opäť zažil jeden krásny večer naplnený skvelou hudbou.
Zaznelo skoro všetko, prečo mám Scofielda rád. Od sviežeho funky (Chicken Dog), cez blues (You've Changed) až po záverečnú baladu (She's Just the Girl I Used to Know). Pri posledne menovanej skladbe zahral Scofield na city publika recitáciou textu tejto pesničky, ktorú napísal country spevák a producent Cowboy Jack Klement (1931). V repertoári ju mali George Jones alebo Ray Charles. Scofieldova country-jazzová verzia, interpretovaná skôr v štýle kolegu Billa Frisella, pohladila pred úplným koncom uši poslucháčov.
Celkovo bola hudba tria dynamická, plná napätia. V komornej zostave hral Scofield viac jazzovo a v celkovom pomere menej funky/groovy, než ako sme ho mali možnosť poznať z jeho experimentálnych nahrávok typu Überjam. O to častejšie sa púšťal do lyrických pasáží. Zazneli tiež skreslené tóny a k slovu sa dostali (síce s miernymi problémami) aj loopery. Dynamiku si skúsený gitarista strážil ovládaním hlasitosti i štýlom hry. Raz brnkal trsátkom, inokedy sotva hladil struny pri doprevádzaní brilantného Swallowa. Scofieldova pololubová gitara Ibanez a kombo Vox produkovali v zóne čistého zvuku neobvykle konkrétny tón s akustickým „vibe“. Podobne drevený, ale ešte teplejší zvuk mal aj nástroj Steve Swallowa. Možno bude niekoho zaujímať, že päťstrunovú elektro-akustickú basgitaru, na ktorej sympatický, 72 ročný jazzman celý večer hral, preňho vyrobil bývalý hudobník a architekt, od roku 1975 výrobca špičkových nástrojov, Harvey Citron z Woodstocku pri NY (www.citron-guitars.com). Swallow má vo svojom arzenáli viacero nástrojov od tohto staviteľa. Model, s ktorým tentoraz prišiel do Bratislavy, sa vyznačoval vysokými lubmi a (v spolupráci s jeho aparatúrou) aj mohutným a plným basom.
Bubeník, o niekoľko generácií mladší Bill Stewart, ktorý hral aj s Pat Methenym alebo Mace Parkerom, bol spoľahlivým motorom dvojice seniorov. Jeho výbušná hra vychádza z americkej školy Tonny Williamsa.
John Scofield už síce neposkytoval rozhovory, ale po koncerte to ešte na pódiu ožilo počas jeho autogramiády, komunikácie a fotenia sa s asertívnymi fanúšikmi, ktorým sa evidentne nechcelo domov (viacerí na koncert pricestovali aj z odľahlejších kútov Slovenska). Ateliér Babylon v centre Bratislavy opäť zažil jeden krásny večer naplnený skvelou hudbou.
Ján Graus a Martin Chrobák
