FOLK TEAM
10.03.2013 Filed in: Recenzie
Nebudu
Indies Happy Trails
Mládež býva niekedy úprimne prekvapená, keď zistí, že niektorí starci nad päťdesiat sú ešte schopní nielen prijímať a vylučovať potravu a samostatne chodiť, ale aj vymýšľať piesne, a tie piesne - tý kokos! - sa dokonca dajú počúvať. Kapela takýchto starcov z Moravy menom Folk Team čoskoro oslávi štyridsiate narodeniny a v predstihu - čo keby, však?, „ …každá má sezóna možná je naposledy...,“ spieva hrivou na Planta podatý frontman Ivan Huvar v piesni Konec sezóny - si k nim dala darček. Nový album Nebudu. Nahrali ho v štúdiu brnianskeho vydavateľstva Indies Happy Trails, u ktorého aj vyšlo. Žiadna mladícka unáhlenosť, od ich predposledného štúdiového albumu Velký prachy uplynulo rozvážnych dvanásť rokov.
O melódie sa tu opäť podelili Roman Venclovský a Ivan Huvar zhruba napoly, texty sú všetky Huvarove. Ten hneď prvou piesňou Nadčlovek potvrdil, že v ňom neprestáva pulzovať satirická žilka a že si stále nedá pokoj s „nastavovaním zrkadiel“ - zbohatlíkom, hlupákom (a tiež ovciam, „které poslušně jdou řezníkovi pod čepel“ v odbojnej titulnej piesni Nebudu)..., skrátka všetkým tým „im“. Na koncertoch takéto rezké švihnutia asi fungujú, na cédečku sa k tomu sotva dá vracať, raz odboku vrchovato stačilo, keď navyše na všetkých možných sieťach bolo podobné už stotisíckrát omleté, opľuté. Ešte viac to platí o podobne prvoplánovo satirickom Frikulínovi. Nápad s ním sa oneskoril o dobrých desať rokov. Asi tak dávno sa tento výraz zrodil z „free-cool-in“. Druhá pieseň, cigánsko-klezmerovitá V brněnským Bronxu, je iná káva. Keď Huvar nemoralizuje a nenapomína, je vtipný a uvoľnený – „u nás v brnonxu, hopá“ aj spieva skvelo. Podobne výborný je i vo svojej travestívnej ľudovke Sto dní jsem nespal „… a ještě sto dní nebudu / budu dělat dluhy / a budu dělat ostudu“. Z rodu čisto koncertných rytmických je ešte priamočiaro veselý rokenrol Poslali tě z pekla. Ostatné už sú chytľavé, melodické, folkové (V nebi: „... to bude vodvaz, až se zase sejdem / z andělů peří lítat bude ještě tejden...“), či tvrdšie folkrockové (Nebudu: „... mám strach z toho, že ten vítr už vál / a zbývá pár slov nakonec...“), alebo folkpopové (Každý ráno), či rockovo baladické (D 58 – tá je teda od Springsteena, s Huvarovým dobre odsýpajúcim textom). Z niektorých už od októbra, po krste albumu, stali sa žiadané hity – napríklad Skála: „... hodím návnadu psům a omámím stráže...“ Pre mňa je ním zase Konec sezóny: „... včerejší fazóny / jsou teď všem k smíchu / je konec sezóny / konec letních hříchů...“
Folk Team, myslím, odviedol na novom albume peknú robotu, nech tu teda na pódiách svojich fanúšikov ešte dlho „strašia“ a s nezmenšenou chuťou si zo seba aj naďalej veselo strieľajú.
Indies Happy Trails
Mládež býva niekedy úprimne prekvapená, keď zistí, že niektorí starci nad päťdesiat sú ešte schopní nielen prijímať a vylučovať potravu a samostatne chodiť, ale aj vymýšľať piesne, a tie piesne - tý kokos! - sa dokonca dajú počúvať. Kapela takýchto starcov z Moravy menom Folk Team čoskoro oslávi štyridsiate narodeniny a v predstihu - čo keby, však?, „ …každá má sezóna možná je naposledy...,“ spieva hrivou na Planta podatý frontman Ivan Huvar v piesni Konec sezóny - si k nim dala darček. Nový album Nebudu. Nahrali ho v štúdiu brnianskeho vydavateľstva Indies Happy Trails, u ktorého aj vyšlo. Žiadna mladícka unáhlenosť, od ich predposledného štúdiového albumu Velký prachy uplynulo rozvážnych dvanásť rokov.
O melódie sa tu opäť podelili Roman Venclovský a Ivan Huvar zhruba napoly, texty sú všetky Huvarove. Ten hneď prvou piesňou Nadčlovek potvrdil, že v ňom neprestáva pulzovať satirická žilka a že si stále nedá pokoj s „nastavovaním zrkadiel“ - zbohatlíkom, hlupákom (a tiež ovciam, „které poslušně jdou řezníkovi pod čepel“ v odbojnej titulnej piesni Nebudu)..., skrátka všetkým tým „im“. Na koncertoch takéto rezké švihnutia asi fungujú, na cédečku sa k tomu sotva dá vracať, raz odboku vrchovato stačilo, keď navyše na všetkých možných sieťach bolo podobné už stotisíckrát omleté, opľuté. Ešte viac to platí o podobne prvoplánovo satirickom Frikulínovi. Nápad s ním sa oneskoril o dobrých desať rokov. Asi tak dávno sa tento výraz zrodil z „free-cool-in“. Druhá pieseň, cigánsko-klezmerovitá V brněnským Bronxu, je iná káva. Keď Huvar nemoralizuje a nenapomína, je vtipný a uvoľnený – „u nás v brnonxu, hopá“ aj spieva skvelo. Podobne výborný je i vo svojej travestívnej ľudovke Sto dní jsem nespal „… a ještě sto dní nebudu / budu dělat dluhy / a budu dělat ostudu“. Z rodu čisto koncertných rytmických je ešte priamočiaro veselý rokenrol Poslali tě z pekla. Ostatné už sú chytľavé, melodické, folkové (V nebi: „... to bude vodvaz, až se zase sejdem / z andělů peří lítat bude ještě tejden...“), či tvrdšie folkrockové (Nebudu: „... mám strach z toho, že ten vítr už vál / a zbývá pár slov nakonec...“), alebo folkpopové (Každý ráno), či rockovo baladické (D 58 – tá je teda od Springsteena, s Huvarovým dobre odsýpajúcim textom). Z niektorých už od októbra, po krste albumu, stali sa žiadané hity – napríklad Skála: „... hodím návnadu psům a omámím stráže...“ Pre mňa je ním zase Konec sezóny: „... včerejší fazóny / jsou teď všem k smíchu / je konec sezóny / konec letních hříchů...“
Folk Team, myslím, odviedol na novom albume peknú robotu, nech tu teda na pódiách svojich fanúšikov ešte dlho „strašia“ a s nezmenšenou chuťou si zo seba aj naďalej veselo strieľajú.
Gaco Novomesský
