Slovenský hip-hop
15.02.2011 Filed in: Články
Ide o prežitie
Slovenský hip-hop vznikol na začiatku 90-tych rokov. Stovky tínedžerov naraz začalo hltať zahraničné hudobné kanály a najmä reláciu Yo! MTV Raps, zatiaľ čo ich rodičia sa snažili pochopiť kupónovú privatizáciu. Popri diskotékovej hudbe pôsobila komunita vyznávačov skupín ako Cypress Hill alebo Public Enemy ako nepatrný tieň. Avšak, podobne ako Punk, aj hip-hop sa z pôvodne rebelantskej, pouličnej kultúry, prepracoval v celosvetový fenomén poznačený zábavným priemyslom, módou, ale aj miešaním žánrov. Konkurenčný boj o výslnie, ale aj o tých, ktorí pohŕdajú módou a pózou, má aj slovenská scéna.
Asi od roku 2000 máme na Slovensku interpretov, ktorých akceptujú médiá a sú všeobecne známi. Tvrdý rap, aký letí dnes aj v USA, reprezentujú najmä Čistychov, Kontrafakt, Turbo Boost, či Druhá strana. Aj keď drzý, ale o niečo mierumilovnejší rap, dnes robia AMO, Vec, Moja reč a H16. Medzi kvalitné skupiny, ktoré zosmiešňujú stádovité a masové poňatie hip-hopu a majú prívlastok nezávislé, patrí Gulos, či Sedláci. V posledných mesiacoch sa do popredia dostali aj alternatívne projekty. Najvýraznejšie sú Modré hory raperov Lyrika a Beneho, ktorý miešajú zvláštnu poéziu s rapovým prejavom. Peťo Tázok zase do surových elektronických podmazov rapuje o vymyslenom meste VP84. Funk, groove, jazzové postupy, živé hranie a rap mieša formácia Quasimondo.
Otec Vec je stále funkčný
V hip-hope prežije interpret, ktorý chápe rýchlo sa meniace trendy, má charizmu, jeho slovám možno veriť. Ak tento manuál na dlhodobú rapovú funkčnosť berieme vážne, neprekvapuje, že zásadná postava slovenského hip-hopu Vec, svoj druhý sólový album nazval Funkčný veterán.
Hip-hopový multitalent, venujúci sa hudbe viac ako 10 rokov a ako DJ stále vyhľadávaný klubovými promotérmi, si na albume sám píše rýmy, výborne rapuje a sám (až na jednu výnimku) si robí aj hudbu. Čo teda po albume Trosky z roku 1997, dvoch úspešných singloch a sólovke Dobré ráno z roku 2005, prináša album Funkčný veterán 2008? Všetko to, čo Vec dokázal ponúknuť doteraz, ale kompaktnejšie a dospelejšie.
Dokáže komunikovať s viacerými generáciami naraz. Nájdete tu dávku nostalgie za starými dobrými časmi, kritiku raperov, ale aj rýmy o prežití v spoločenskom systéme a o politike v spoločnej pecke Tu so supom zo skupiny Moja reč. Ľahká klubová hitovka Polárna noc so speváčkou Sliv zo skupiny Puding pani Elvisovej, či spolupráca s Rišom Muellerom dokazuje, že Vec dokáže klasické sídliskové témy bez problémov presiahnuť.
Ako vystreliť hore a zostať tam
Na otázku, ako vystreliť hore a zostať na scéne, by vedeli odpovedať asi najlepšie raperi Kardinál, Cigo, Koko Najs, DJ Janko Král a producenti Grimaso a Abe, používajúci naraz viacero pseudonymov, ale reprezentujúci stále jednu kapelu – H16. Hip-hopovú verejnosť zaujali v roku 2004 ich prvým EP Jednašeska ftvojom klube, s ktorým pomohol práve Vec, zjavný talent na talenty.
Hudba H16, to je predovšetkým precízne frázovanie, sebavedomie novej nastupujúcej generácie raperov a moderne znejúce podmazy. Ich prvý album Kvalitný materiál z roku 2006, ovplyvnený americkými nahrávkami, mal výbornú predajnosť. Zachytáva obrazy o kamarátstve zo sídliska, túžbu po peniazoch, rešpekte, ale žiaľ aj veľa prázdneho vychvaľovania sa.
Zrelší a poučení z dôsledkov pózerstva, ničotných prekáraní sa s konkurenčnými rapermi a z množstva zlomyseľných komentárov na hip-hopových portáloch prichádza v tomto roku H16 s druhým albumom Čísla nepustia. Treba povedať, že sú zdravší. Skladby sú posunuté k hlbším úvahám o živote a smrti, chalani už nemajú také nutkanie presviedčať, ako dobre rapujú.
Album má bez pochyby svoju hodnotu, viac ale povie skôr mladšiemu publiku. Ľudia nad 25, ak už nežijú u rodičov, sa nad obsahom skôr chápavo pousmejú. Kvalitný prejav, charizmatické verše a moderne syntetizátorovo znejúci zvuk, ktorý už veru nie je ako starý známy samplovaný oldschool hip-hop, však môže oceniť každý, kto má rád dobrú hudbu.
Slovenský hip-hop vznikol na začiatku 90-tych rokov. Stovky tínedžerov naraz začalo hltať zahraničné hudobné kanály a najmä reláciu Yo! MTV Raps, zatiaľ čo ich rodičia sa snažili pochopiť kupónovú privatizáciu. Popri diskotékovej hudbe pôsobila komunita vyznávačov skupín ako Cypress Hill alebo Public Enemy ako nepatrný tieň. Avšak, podobne ako Punk, aj hip-hop sa z pôvodne rebelantskej, pouličnej kultúry, prepracoval v celosvetový fenomén poznačený zábavným priemyslom, módou, ale aj miešaním žánrov. Konkurenčný boj o výslnie, ale aj o tých, ktorí pohŕdajú módou a pózou, má aj slovenská scéna.
Asi od roku 2000 máme na Slovensku interpretov, ktorých akceptujú médiá a sú všeobecne známi. Tvrdý rap, aký letí dnes aj v USA, reprezentujú najmä Čistychov, Kontrafakt, Turbo Boost, či Druhá strana. Aj keď drzý, ale o niečo mierumilovnejší rap, dnes robia AMO, Vec, Moja reč a H16. Medzi kvalitné skupiny, ktoré zosmiešňujú stádovité a masové poňatie hip-hopu a majú prívlastok nezávislé, patrí Gulos, či Sedláci. V posledných mesiacoch sa do popredia dostali aj alternatívne projekty. Najvýraznejšie sú Modré hory raperov Lyrika a Beneho, ktorý miešajú zvláštnu poéziu s rapovým prejavom. Peťo Tázok zase do surových elektronických podmazov rapuje o vymyslenom meste VP84. Funk, groove, jazzové postupy, živé hranie a rap mieša formácia Quasimondo.
Otec Vec je stále funkčný
Hip-hopový multitalent, venujúci sa hudbe viac ako 10 rokov a ako DJ stále vyhľadávaný klubovými promotérmi, si na albume sám píše rýmy, výborne rapuje a sám (až na jednu výnimku) si robí aj hudbu. Čo teda po albume Trosky z roku 1997, dvoch úspešných singloch a sólovke Dobré ráno z roku 2005, prináša album Funkčný veterán 2008? Všetko to, čo Vec dokázal ponúknuť doteraz, ale kompaktnejšie a dospelejšie.
Dokáže komunikovať s viacerými generáciami naraz. Nájdete tu dávku nostalgie za starými dobrými časmi, kritiku raperov, ale aj rýmy o prežití v spoločenskom systéme a o politike v spoločnej pecke Tu so supom zo skupiny Moja reč. Ľahká klubová hitovka Polárna noc so speváčkou Sliv zo skupiny Puding pani Elvisovej, či spolupráca s Rišom Muellerom dokazuje, že Vec dokáže klasické sídliskové témy bez problémov presiahnuť.
Ako vystreliť hore a zostať tam
Na otázku, ako vystreliť hore a zostať na scéne, by vedeli odpovedať asi najlepšie raperi Kardinál, Cigo, Koko Najs, DJ Janko Král a producenti Grimaso a Abe, používajúci naraz viacero pseudonymov, ale reprezentujúci stále jednu kapelu – H16. Hip-hopovú verejnosť zaujali v roku 2004 ich prvým EP Jednašeska ftvojom klube, s ktorým pomohol práve Vec, zjavný talent na talenty.
Hudba H16, to je predovšetkým precízne frázovanie, sebavedomie novej nastupujúcej generácie raperov a moderne znejúce podmazy. Ich prvý album Kvalitný materiál z roku 2006, ovplyvnený americkými nahrávkami, mal výbornú predajnosť. Zachytáva obrazy o kamarátstve zo sídliska, túžbu po peniazoch, rešpekte, ale žiaľ aj veľa prázdneho vychvaľovania sa.
Zrelší a poučení z dôsledkov pózerstva, ničotných prekáraní sa s konkurenčnými rapermi a z množstva zlomyseľných komentárov na hip-hopových portáloch prichádza v tomto roku H16 s druhým albumom Čísla nepustia. Treba povedať, že sú zdravší. Skladby sú posunuté k hlbším úvahám o živote a smrti, chalani už nemajú také nutkanie presviedčať, ako dobre rapujú.
Album má bez pochyby svoju hodnotu, viac ale povie skôr mladšiemu publiku. Ľudia nad 25, ak už nežijú u rodičov, sa nad obsahom skôr chápavo pousmejú. Kvalitný prejav, charizmatické verše a moderne syntetizátorovo znejúci zvuk, ktorý už veru nie je ako starý známy samplovaný oldschool hip-hop, však môže oceniť každý, kto má rád dobrú hudbu.
Milo Prunus
