HOME MADE MUTANT
15.02.2011 Filed in: Recenzie
Made Home
Azyl Music
Trilógia o láske a spolunažívaní sa dočkala svojho epilógu. Zatiaľ čo minulý diel Pitbull Report sa z hľadiska textov niesol v slovensko-českom duchu, trojka je čisto anglická. Ohľadom Marošovej angličtiny boli polemiky už aj v prípade Free Faces, čo však nie je najpodstatnejšie, keďže Home Made Mutant budú počúvať hlavne slovenskí poslucháči. Tretí diel je z celej trilógie najucelenejší a atmosféra piesní sa najviac blíži jednoliatemu koncepčnému albumu. Piesne nezostali iba v melancholickej podobe, ale načierajú aj do vôd, ktoré by ich mohli posunúť do rozhlasového éteru aspoň tých pár odvážnejších rozhlasových staníc. Aj keď Home Made Mutant nie je kapela, od ktorej by sa očakávali hity, v porovnaní s predošlou Hečkovou tvorbou trochu absentujú skladby lezúce do ucha na prvé vypočutie. Napriek tomu si album po viacerých vypočutiach obľúbite a budete ho vnímať nie ako jednotlivé piesne, ale ako celok s mierne artrockovou atmosférou. V titulnej piesni sa „mutanti“ predstavujú aj v rockovejšej polohe, inak dominuje hlavne Fender piano a akustické nástroje. Spestrením sú aj hlasy speváčok Andrey Buckovej a Dady Mazalovej a na výslednej atmosfére má svoj podiel aj mixáž Oskara Rózsu. Napriek ohlásenému záveru treba dúfať, že Mutant ešte svoje obydlie niekedy opustí.
Azyl Music
Trilógia o láske a spolunažívaní sa dočkala svojho epilógu. Zatiaľ čo minulý diel Pitbull Report sa z hľadiska textov niesol v slovensko-českom duchu, trojka je čisto anglická. Ohľadom Marošovej angličtiny boli polemiky už aj v prípade Free Faces, čo však nie je najpodstatnejšie, keďže Home Made Mutant budú počúvať hlavne slovenskí poslucháči. Tretí diel je z celej trilógie najucelenejší a atmosféra piesní sa najviac blíži jednoliatemu koncepčnému albumu. Piesne nezostali iba v melancholickej podobe, ale načierajú aj do vôd, ktoré by ich mohli posunúť do rozhlasového éteru aspoň tých pár odvážnejších rozhlasových staníc. Aj keď Home Made Mutant nie je kapela, od ktorej by sa očakávali hity, v porovnaní s predošlou Hečkovou tvorbou trochu absentujú skladby lezúce do ucha na prvé vypočutie. Napriek tomu si album po viacerých vypočutiach obľúbite a budete ho vnímať nie ako jednotlivé piesne, ale ako celok s mierne artrockovou atmosférou. V titulnej piesni sa „mutanti“ predstavujú aj v rockovejšej polohe, inak dominuje hlavne Fender piano a akustické nástroje. Spestrením sú aj hlasy speváčok Andrey Buckovej a Dady Mazalovej a na výslednej atmosfére má svoj podiel aj mixáž Oskara Rózsu. Napriek ohlásenému záveru treba dúfať, že Mutant ešte svoje obydlie niekedy opustí.
Peter Cagáň
