Marie Rottrová
Stopy
Universal
***1/2

Ostravská „lady soul“ nám po ôsmich rokoch relatívneho ticha ponúka na striebornej tácke desať nových bonbónikov. Je to príjemné počúvanie hlasu dámy, ktorý napriek času nič nestráca na znelosti, charizme a vcítení sa do charakteru textov. Zbystriť sluch prinúti hneď úvodná Náměsíčná laň. Aranžmán je moderný, priezračný, no zjavne prísne podriadený hlasu. Refrén nasledujúcej piesne Velká cesta rájem je akousi ponáškou na folk-pop typu Styx - Boat On The River. Mariine hlasy navrstvené do stôp v ňom znejú sviežo ako vánok. Pesničkárka Zuzana Navarová darovala Marii song Žaluzie, ktorý interpretka na CD povýšila na príjemný hit preletujúci na motýlích krídlach z krajín folku do končín takmer stingovského popu. Výraznej melódii by sa možno žiadalo väčšej plochy pre vzlet, no tlak doby komerčných rádií to asi nepovolil. Soulová poloha v rýchlejšej r&b skladbe Nebyla to láska, poukazuje na stopy vedúce k Rottrovej mladosti a dokazuje, že tieto štýly zvláda i dnes, takmer po štyroch desaťročiach od vzniku Flamenga. Klavírová balada Medonosná so sláčikovou sekciou, otvára priestory pre vyniknutie bravúrne ladených vyšších polôh Mariinho hlasu a je učebnicovým príkladom s jeho narábaním. Táto ťažká melódia pritom v jej podaní vyznieva neuveriteľne ľahko - klobúk dole! Kanadský pesničkár Blair Packham zanechal na albume stopy v melodickom, temer countryrockovom valčíku Film. Marie dala tomuto songu nové rozmery a vznikla medzižánrová syntéza plná ostravskej pohody. Titulná skladba albumu Stopy, duet s dlhodobým súpútnikom, spevákom Petrem Němcem, je pekne vystavaný klasický song týchto interpretov, ktorý by sa ešte viac rozžiaril vo veľkoorchestrovej polohe. Takmer katedrálnu „adagio“ atmosféru má úvod piesne Stín v záclonách, ktorú však v zapätí zarazí k zemi refrén akéhosi ľahkého popíku a z iného, džezového sveta prilietajúci sopránsaxofón. Škoda! Mariin syn Vlastimil Kučaj, producent albumu, ale aj autor piesne Rosalie Mikeš Libor, akoby mali napočúvané priveľa zo Stinga. Kedysi bezmála dvorný textár Jaromír Nohavica otextoval záverečnú retro skladbu Čaje o páté odkazujúcu na časy tancovačiek 60-tych rokov, no hudobná téma, akoby z obdobia amerických „cajdákov“ 80-tych rokov, nie celkom ladí s obsahom. Stopy Marie Rottrovej by si zaslúžili lepšiu bodku, či tri bodky, pretože vedú z území kultivovanej a vyzretej speváčky do komnát a siení kráľovien nielen českého popu.

Daniel Mikletič

Tags: recenzie