Ewa Farna
16.01.2010 Filed in: Recenzie
Ewa Farna
Virtuální
Universal
*1/2
Dávnejšie som ju videla v Krausovej talkshow Uvolněte se, prosím. Tvárila sa, že je ešte panna a taťuldo ju po koncertoch okamžite amputuje z pokriveného sveta šoubiznisu plného špiny a nástrah, aby ju bezpečne dopravil späť domov, kde si v teple nástenných výšiviek („Kde se s láskou vaří, tam se dobře daří“) napíše domáce úlohy. Keď sa toto žieňa zo sliezsko-poľského pomedzia ako kométa zjavilo na temnej oblohe českého popíku v neobmedzenej dŕžave Lucie Bílej, kráľovná muzikálových popevkov, čo už dávno odrástla neposlušným teniskám, spozornela. A hneď si spomenula na múdro, že ak nemôžeš sokyňu poraziť, treba sa s ňou spolčiť. A tak si spravila z Ewy Farnej predskokanku svojho turné. Clever.
Album v produkcii Leška Wronku nesie rukopis Dana Hádla (klávesy, programming, mix) a nezaprie sound jeho štúdia vo Vyžlovke (neďaleko Jevan), kde nosí do réžie kafíčka jeho manželka, segra porotkyne Dary, Jana Rolincová. Bez mučenia sa priznám, že som a priori podozrievavá voči projektom, ktoré sa tvária ako bigbít, ale majú pri tom kopu „pouťových“ znakov, ktorými sa raz-dva demaskujú a priznajú farbu. Holt – odkaz Michala Davida za riekou Moravou je stále živý.
Celé to začína odľudštenými zvukmi kompjútrov, kopíriek, faxov a telekomunikačných satelitov (Toužím), aby to pokračovalo kvázi rockovými pesničkami (Virtuální, Maska, Jen tak) a nečakane dospelo k trochu prekvapivému tribjútu Májklovi Džeksnovi (Ty jsi král) s úryvkom jeho koncertnej ďakovačky v intre. Hádam je to úprimné, inak by ma asi trochu naplo. Tak sa matroš dosky pekne krásne odvíja ďalej, Hádl čaruje s telefónovým hlasom protagonistky (Půlměsíc), aby sme si hneď v ďalšom čísle (Soulad smyslů) spomenuli na spartkiádnu tradíciu s invenčne skresleným spevom. Druhý slaďák albumu (po Džeksnovi) s názvom Na tom záleží má v pôdoryse peknú španielkovú vybrnkávačku a ja som azda prvý raz od začiatku náchylná veriť tomu, čo počujem. Pekné číslo. Do reality ma však vracia odsamplovaný moderátor nejakej nablblej TV šou (Obrazová víla). A tak to ide ďalej až do konca. Trinásť trekov, zúfalo nemoderných, „vylhaných“, s prevahou tých vyslovene hlúpych. Pritom E.F. spieva úplne dobre, je počuť že je vyspievaná a nezápolí s frázovaním a intonáciou. Lepšie by však spravila, keby vliezla do štúdia so skutočnou rockovou kapelou, uveriteľne neotesanou a odpálili by tam kolekciu nevyšminkovaných peciek, surových a zemitých. To by jej svedčalo. Takto sa však dobrovoľne zaradila do prízračného panoptika dvorných dám vladárky, ktorú na začiatku kariéry neposlúchali komunistické číňany.
Virtuální
Universal
*1/2
Album v produkcii Leška Wronku nesie rukopis Dana Hádla (klávesy, programming, mix) a nezaprie sound jeho štúdia vo Vyžlovke (neďaleko Jevan), kde nosí do réžie kafíčka jeho manželka, segra porotkyne Dary, Jana Rolincová. Bez mučenia sa priznám, že som a priori podozrievavá voči projektom, ktoré sa tvária ako bigbít, ale majú pri tom kopu „pouťových“ znakov, ktorými sa raz-dva demaskujú a priznajú farbu. Holt – odkaz Michala Davida za riekou Moravou je stále živý.
Celé to začína odľudštenými zvukmi kompjútrov, kopíriek, faxov a telekomunikačných satelitov (Toužím), aby to pokračovalo kvázi rockovými pesničkami (Virtuální, Maska, Jen tak) a nečakane dospelo k trochu prekvapivému tribjútu Májklovi Džeksnovi (Ty jsi král) s úryvkom jeho koncertnej ďakovačky v intre. Hádam je to úprimné, inak by ma asi trochu naplo. Tak sa matroš dosky pekne krásne odvíja ďalej, Hádl čaruje s telefónovým hlasom protagonistky (Půlměsíc), aby sme si hneď v ďalšom čísle (Soulad smyslů) spomenuli na spartkiádnu tradíciu s invenčne skresleným spevom. Druhý slaďák albumu (po Džeksnovi) s názvom Na tom záleží má v pôdoryse peknú španielkovú vybrnkávačku a ja som azda prvý raz od začiatku náchylná veriť tomu, čo počujem. Pekné číslo. Do reality ma však vracia odsamplovaný moderátor nejakej nablblej TV šou (Obrazová víla). A tak to ide ďalej až do konca. Trinásť trekov, zúfalo nemoderných, „vylhaných“, s prevahou tých vyslovene hlúpych. Pritom E.F. spieva úplne dobre, je počuť že je vyspievaná a nezápolí s frázovaním a intonáciou. Lepšie by však spravila, keby vliezla do štúdia so skutočnou rockovou kapelou, uveriteľne neotesanou a odpálili by tam kolekciu nevyšminkovaných peciek, surových a zemitých. To by jej svedčalo. Takto sa však dobrovoľne zaradila do prízračného panoptika dvorných dám vladárky, ktorú na začiatku kariéry neposlúchali komunistické číňany.
Dorota Zervanová
