Viki Matušovová
Skús ma nájsť
Forza Music
***

Ten scenár je obvykle ako cez kopirák: zraniteľné dievčatko sa prihlási do televíznej súťaže, vyhrá ju, bulvár ju povláči, až je jej jednému ľúto, ona sa však z rán vylíže, ako bájny vták Fénix vstane z popola a napokon vydá album. Víťazka šouky Elán je Elán si to strihla presne takto. Dobre spievajúca „zrzka“ nezaprie svoju muzikálnosť (napokon fidliká v babskom sláčikovom triu Golden Storm a hosťovala dokonca aj v rešpektovanom á capella zoskupení Close Harmony Friends), z čoho je zrejmé, že dobre počuje a teda aj intonuje. Habera by bol spokojný. A možno aj Salieri. Akože to povedal vo Formanovom Amadeovi? „Som patrónom všetkých priemerných...“ – alebo čosi také. Ale s5 k Viki: ona nie je priemerná. Je nadpriemerne talentovaná, ale – a tento debut to len potvrdzuje – ešte stále zúfalo nezrelá. Čiastočne spevácky a totálne emocionálne. Remeselne zdatná partička okolo Brunna Oravca, ktorá sprevádzala karaoke elánovských hitoviek, pripravila pre Viki kolekciu muzikantsky solídnych, ale trochu vyšpekulovaných pesničiek. Na prvé počutie sa zdá, že od sedmičky s názvom Sedemkrát, doska graduje. Potenciálna rádiovka má super intro. Švanda, že treky 10 a 11 začínajú rovnakým postupom tónov. Dumám, do akej škatule od topánok tento album napratať. Na teritóriu, kde je odrazu toľko r&b speváčok (Tina, Misha, Layla, Čírová aď.) sa producentský tím rozhodol zasadiť Viki do poprockového kvetináča. Nechýbajú živé gitary ani bicie. Vikino sólo na viole v Uhle pohľadu je mierne podladené, asi mala počas nahrávania svoje dni ako porotkyňa SuperStar Marta Jandová. Chápem. Aj ja ich mávam. Resume? Niektoré kúsky si začínam opakovane púšťať a čoraz viac sa mi páčia.

Dorota Zervanová

Tags: recenzie