PETER LIPA & MILAN LASICA
05.04.2014 Filed in: Recenzie
Návšteva po rokoch
East West Promotion
Príznačnejší názov pre ďalší album dvojice L+L ani nemôže byť. Od platne Lipa spieva Lasicu ubehlo takmer desaťročie a obaja interpreti majú za sebou siedmy krížik. Ozaj, je možné, aby pri menách Peter Lipa a Milan Lasica neboli naplnené poslucháčske a čitateľské očakávania? Našťastie, nie. “Počuť” na jednom opuse štrnásť textov Milana Lasicu, pokým nejde o kompiláciu, je jav čoraz zriedkavejší. Textár Lasica ostáva verný svojmu štýlu. Pre piesňové texty sú určené šaty zhudobnenia a je dobré, že paralelu so slávnymi lasicovkami z osemdesiatych rokov poslucháč zbadá až po ďalšom počutí. Nielen úvodný text piesne Návšteva po rokoch anaforickou výstavbou pripomína L+S+F skladbu Spomínam na Paríž. Druhý text, Smútok, so svojimi rýmami i témou je malým nevlastným bratom legendárneho textu V jedálnom vozni. Dalo by sa pokračovať ďalej, ale načo!? Z každého takéhoto poslucháčskeho deja‑vú sa Lasica elegantným spôsobom vynájde. Album je dielom dvoch sedemdesiatnikov, ktorým to píše a znie, na ich vek, veľmi dobre. Hoci ťažko pochopiť pravý zmysel a úmysel, keď postarší pán spieva o „neposlušných stehnách“ alebo „plných prsiach“. Našťastie, Lasica dokáže každú tému (nielen erotika, ale i politika a vzťahy) vypointovať primerane k veku a statusu interpreta. Džezmen Peter Lipa ostáva vo svojom speve verný svojmu štýlu. Áno, L+L sú takí, na akých sme zvyknutí, čo má svoje plusy a mínusy. Ak je pre Lipu experimentom hrať s mladou generáciou, tak je to v jeho tvorbe len plus. Lipov aktuálny album je prehliadkou hostí (M. Čekovský, J. Baroš, J. Tatár), mixáže (O. Rózsa, P. Jeňo, P. Habera, …) a producentov. Nehomogénnosť, alebo, ak chcete prílišná pestrosť obsadenstva, je štrbinou albumu. Nahrávanie v rôznych zostavách, v rôznych štúdiách počuť na nie celkom zvukovo jednotnom výsledku. Pestrosť, ktorá sa cení, je práve tá žánrová. Typický lipovský scat je preosiaty cez rôzne odvetvia džezu, blues, swingu, či bigbandu. No menej je niekedy viac a platí to tentoraz pre lipovský scat na Návšteve po rokoch. Príliš vytŕča nad kvalitné podklady, za ktoré palec hore. Zo všetkých piesní spomenieme posledné dve. Muž činu, duet s Milanom Lasicom, je príjemným usmievavým oživením. Hľadať na Návšteve po rokoch rádiový hit, resp. refrénovitý hit je ťažké. Lasica nie je kráľom jednoduchých refrénov, skôr strofových príbehov. Preto stojí za pozornosť záverečná Nula. Album nie je len svojské L+L čitateľské počúvanie a poslucháčske čítanie. Súčasťou albumu – knižky sú aj ilustrácie Marek Ormandíka, ktoré opus nedopĺňajú, ale sú jeho pridanou hodnotou.
East West Promotion
Príznačnejší názov pre ďalší album dvojice L+L ani nemôže byť. Od platne Lipa spieva Lasicu ubehlo takmer desaťročie a obaja interpreti majú za sebou siedmy krížik. Ozaj, je možné, aby pri menách Peter Lipa a Milan Lasica neboli naplnené poslucháčske a čitateľské očakávania? Našťastie, nie. “Počuť” na jednom opuse štrnásť textov Milana Lasicu, pokým nejde o kompiláciu, je jav čoraz zriedkavejší. Textár Lasica ostáva verný svojmu štýlu. Pre piesňové texty sú určené šaty zhudobnenia a je dobré, že paralelu so slávnymi lasicovkami z osemdesiatych rokov poslucháč zbadá až po ďalšom počutí. Nielen úvodný text piesne Návšteva po rokoch anaforickou výstavbou pripomína L+S+F skladbu Spomínam na Paríž. Druhý text, Smútok, so svojimi rýmami i témou je malým nevlastným bratom legendárneho textu V jedálnom vozni. Dalo by sa pokračovať ďalej, ale načo!? Z každého takéhoto poslucháčskeho deja‑vú sa Lasica elegantným spôsobom vynájde. Album je dielom dvoch sedemdesiatnikov, ktorým to píše a znie, na ich vek, veľmi dobre. Hoci ťažko pochopiť pravý zmysel a úmysel, keď postarší pán spieva o „neposlušných stehnách“ alebo „plných prsiach“. Našťastie, Lasica dokáže každú tému (nielen erotika, ale i politika a vzťahy) vypointovať primerane k veku a statusu interpreta. Džezmen Peter Lipa ostáva vo svojom speve verný svojmu štýlu. Áno, L+L sú takí, na akých sme zvyknutí, čo má svoje plusy a mínusy. Ak je pre Lipu experimentom hrať s mladou generáciou, tak je to v jeho tvorbe len plus. Lipov aktuálny album je prehliadkou hostí (M. Čekovský, J. Baroš, J. Tatár), mixáže (O. Rózsa, P. Jeňo, P. Habera, …) a producentov. Nehomogénnosť, alebo, ak chcete prílišná pestrosť obsadenstva, je štrbinou albumu. Nahrávanie v rôznych zostavách, v rôznych štúdiách počuť na nie celkom zvukovo jednotnom výsledku. Pestrosť, ktorá sa cení, je práve tá žánrová. Typický lipovský scat je preosiaty cez rôzne odvetvia džezu, blues, swingu, či bigbandu. No menej je niekedy viac a platí to tentoraz pre lipovský scat na Návšteve po rokoch. Príliš vytŕča nad kvalitné podklady, za ktoré palec hore. Zo všetkých piesní spomenieme posledné dve. Muž činu, duet s Milanom Lasicom, je príjemným usmievavým oživením. Hľadať na Návšteve po rokoch rádiový hit, resp. refrénovitý hit je ťažké. Lasica nie je kráľom jednoduchých refrénov, skôr strofových príbehov. Preto stojí za pozornosť záverečná Nula. Album nie je len svojské L+L čitateľské počúvanie a poslucháčske čítanie. Súčasťou albumu – knižky sú aj ilustrácie Marek Ormandíka, ktoré opus nedopĺňajú, ale sú jeho pridanou hodnotou.
Jurai Gonšor
