HUGO D'GEN
23.03.2012 Filed in: Recenzie
Baxtage
Slnko records
Projekt basgitaristu skupiny Vidiek a zároveň rešpektovaného výrobcu basgitár Kamila Grebeňa Hugo d´Gen (podobná slovná hračka ako Xavier X-Crement) nie je celkom nový. Už päť rokov patrí k zásadným paralelným aktivitám basáka s výrazným profilom a ak práve nehrá s vidiečanmi party pre nemenovanú reklamnú agentúru, venuje sa umeniu práve na tejto platforme. Kamilov sólový debut Baxtage je tak zúročením päťročného snaženia a zachytáva ho ako basistu a speváka v spoločnosti sidemanov (dcéra Nina – spev, Peter Bulík – gitary a Juraj Streďanský – bicie) a plejády hostí v celkovo sviežom rozpoložení. Štrnástku skladieb zahajuje alternatívne znejúca inštrumentálka s dominujúcou bezpražcovkou, ktorá nikoho nenecháva na pochybách, ktože to tu tvrdí muziku. Doska by sa určite páčila Jurajovi Kušnierikovi, ktorý zbožňuje haluzné škandinávske kapely, predovšetkým tie islandské. Je to totiž rovnako autentické, alternatívne, trochu depresívne a miestami neumelé. Akurát tá angličtina je oproti severanom o dosť horšia, aj keď tá Ninina ešte celkom ide. Celkom sa mi páčia pesničky Once (That´s All) s fajným groovom a melancholická Aquarium s éterickým ženským spevom, snovým violoncellom, chrapľavou trúbkou a hladučkými vrstvenými pozaunami. Resumé? V zásade v krajine Fariem ojedinelý a neprepočuteľný počin, sedela by mi však viac slovenčina, ak už tá angličtina nemá byť perfektná. Zvukovo, kompozične aj aranžérsky vysoko nadpriemerné, hoci nie presne moja šálka kávy. Dúfam, že si ešte zahrajú u Pištu Hríba Pod Lampou. Tam sa budú veľmi hodiť.
Slnko records
Projekt basgitaristu skupiny Vidiek a zároveň rešpektovaného výrobcu basgitár Kamila Grebeňa Hugo d´Gen (podobná slovná hračka ako Xavier X-Crement) nie je celkom nový. Už päť rokov patrí k zásadným paralelným aktivitám basáka s výrazným profilom a ak práve nehrá s vidiečanmi party pre nemenovanú reklamnú agentúru, venuje sa umeniu práve na tejto platforme. Kamilov sólový debut Baxtage je tak zúročením päťročného snaženia a zachytáva ho ako basistu a speváka v spoločnosti sidemanov (dcéra Nina – spev, Peter Bulík – gitary a Juraj Streďanský – bicie) a plejády hostí v celkovo sviežom rozpoložení. Štrnástku skladieb zahajuje alternatívne znejúca inštrumentálka s dominujúcou bezpražcovkou, ktorá nikoho nenecháva na pochybách, ktože to tu tvrdí muziku. Doska by sa určite páčila Jurajovi Kušnierikovi, ktorý zbožňuje haluzné škandinávske kapely, predovšetkým tie islandské. Je to totiž rovnako autentické, alternatívne, trochu depresívne a miestami neumelé. Akurát tá angličtina je oproti severanom o dosť horšia, aj keď tá Ninina ešte celkom ide. Celkom sa mi páčia pesničky Once (That´s All) s fajným groovom a melancholická Aquarium s éterickým ženským spevom, snovým violoncellom, chrapľavou trúbkou a hladučkými vrstvenými pozaunami. Resumé? V zásade v krajine Fariem ojedinelý a neprepočuteľný počin, sedela by mi však viac slovenčina, ak už tá angličtina nemá byť perfektná. Zvukovo, kompozične aj aranžérsky vysoko nadpriemerné, hoci nie presne moja šálka kávy. Dúfam, že si ešte zahrajú u Pištu Hríba Pod Lampou. Tam sa budú veľmi hodiť.
Dorota Zervanová
