Ľudová hudba a world music na Slovensku
15.01.2011 Filed in: Seriály
Vývoj, súčasný stav a trendy
11. časť
Dnes budeme opäť pokračovať rozprávaním o historizujúcich tendenciách – rôznych pokusoch o rekonštrukciu ľudovej hudby v minulosti a jej spájaniu s tzv. historickou vážnou hudbou.
Veľmi zaujímavým počinom spájania starej vážnej a rekonštruovanej ľudovej hudby minulých storočí je projekt súboru starej hudby Solamente naturali s názvom Hudba z Melodiária Anny Szirmay Keczer, ktorého lídrom je huslista Miloš Valent. Tento súbor sa programovo zameriava na objavovanie a historicky poučenú interpretáciu hudby 17. a 18. storočia, zväčša na originálnych nástrojoch z tohto obdobia a ich kópiách.
Podobnú filozofiu interpretácie pestuje hudobné združenie Musicantica Slovaca z Nitry. Zameriava sa na interpretáciu hudobných pamiatok domácej i európskej proveniencie 12. – 18. st. Okrem zbierok a tabulatúr zo 17. a 18. storočia ich repertoár tvoria aj hajdúske a janičiarske melódie z obdobia uhorsko-tureckých vojen, gajdošské piesne a ľudové balady s typickým slovenským inštrumentárom: píšťalkami, fujarou, gajdami, korýtkovými husľami, basičkou, ozembuchom a citarou.
Skôr voľne historizujúcim spôsobom rozvíja hudobné tradície svojho regiónu skupina Vrbovské vŕby z mesta Vrbové, ležiaceho neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Zoskupenie používa tradičné a historické nástroje - gajdy, píšťalku, šalmaj, monochord, citaru, korýtkovú basičku, bubon, ozembuch, mrmlák a všetci členovia spievajú. Svoj hudobný štýl Vrbovské vŕby nazývajú výstižne „sellácka gotika“. Ide o jednoduché, ale o zvukovo veľmi pôsobivé aranžmány a vtipné texty. Lídrom skupiny je Andrej Budislav Jobus.
Tento organizátor recesistických podujatí tvorí spolu so svojím bratom Braňom Jobusom ďalšiu skupinu Vrbovskí víťazi, ktorá sa nepozerá do minulých storočí ale naopak, do blízkej minulosti a budúcnosti. Svoj štýl nazývajú priemyselný folklór a stojí za to sa pri ňom pristaviť bližšie. Na základe originálnej poetiky predpisov bezpečnosti pri práci a oslavy manuálnej práce, tvoria zväčša nové, autorské piesne, vychádzajúc z ľudovej a rockovej melodiky. Používajú nové hudobné nástroje vyrobené z rôznych prefabrikovaných plastových materiálov a súčiastok plastových výrobkov. Sú voľnými kópiami ľudových a klasických predlôh: až 9 m dlhá trombita zvaná Ropovod Družba vyrobená z kanalizačných rúr, fujara z inštalatérskych trubiek, saxofón z trubiek a vodovodného sifónu, plastové gajdy s mechom z nafukovacej kravičky a mnohé ďalšie a zložitejšie. Z bicích nástrojov, ktoré zväčša obsluhuje Branislav Jobus treba spomenúť splachovaciu nádrž, ktorej dobre nasnímaný zvuk pripomína kopák haevymetalovej skupiny a z brnkacích Jednotnú roľnícku gitaru, vyrobenú z rýla, jednej struny a snímačov, na ktorej Braňo predvádza vybustrované gitarové rify a sóla alla Van Hallen. Na produkcii Vrbovských víťazov je prekvapivý skvelý zvuk týchto nástrojov a tiež jednoduchý, dá sa povedať že až rockový ťah na bránu.
Na druhý pohľad sa zdá, že svet slovenskej ľudovej hudby a world music je pestrejší, ako sa zdá. No ale nabudúce to už bude všetko.
11. časť
Dnes budeme opäť pokračovať rozprávaním o historizujúcich tendenciách – rôznych pokusoch o rekonštrukciu ľudovej hudby v minulosti a jej spájaniu s tzv. historickou vážnou hudbou.
Veľmi zaujímavým počinom spájania starej vážnej a rekonštruovanej ľudovej hudby minulých storočí je projekt súboru starej hudby Solamente naturali s názvom Hudba z Melodiária Anny Szirmay Keczer, ktorého lídrom je huslista Miloš Valent. Tento súbor sa programovo zameriava na objavovanie a historicky poučenú interpretáciu hudby 17. a 18. storočia, zväčša na originálnych nástrojoch z tohto obdobia a ich kópiách.
Podobnú filozofiu interpretácie pestuje hudobné združenie Musicantica Slovaca z Nitry. Zameriava sa na interpretáciu hudobných pamiatok domácej i európskej proveniencie 12. – 18. st. Okrem zbierok a tabulatúr zo 17. a 18. storočia ich repertoár tvoria aj hajdúske a janičiarske melódie z obdobia uhorsko-tureckých vojen, gajdošské piesne a ľudové balady s typickým slovenským inštrumentárom: píšťalkami, fujarou, gajdami, korýtkovými husľami, basičkou, ozembuchom a citarou.
Skôr voľne historizujúcim spôsobom rozvíja hudobné tradície svojho regiónu skupina Vrbovské vŕby z mesta Vrbové, ležiaceho neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Zoskupenie používa tradičné a historické nástroje - gajdy, píšťalku, šalmaj, monochord, citaru, korýtkovú basičku, bubon, ozembuch, mrmlák a všetci členovia spievajú. Svoj hudobný štýl Vrbovské vŕby nazývajú výstižne „sellácka gotika“. Ide o jednoduché, ale o zvukovo veľmi pôsobivé aranžmány a vtipné texty. Lídrom skupiny je Andrej Budislav Jobus.
Tento organizátor recesistických podujatí tvorí spolu so svojím bratom Braňom Jobusom ďalšiu skupinu Vrbovskí víťazi, ktorá sa nepozerá do minulých storočí ale naopak, do blízkej minulosti a budúcnosti. Svoj štýl nazývajú priemyselný folklór a stojí za to sa pri ňom pristaviť bližšie. Na základe originálnej poetiky predpisov bezpečnosti pri práci a oslavy manuálnej práce, tvoria zväčša nové, autorské piesne, vychádzajúc z ľudovej a rockovej melodiky. Používajú nové hudobné nástroje vyrobené z rôznych prefabrikovaných plastových materiálov a súčiastok plastových výrobkov. Sú voľnými kópiami ľudových a klasických predlôh: až 9 m dlhá trombita zvaná Ropovod Družba vyrobená z kanalizačných rúr, fujara z inštalatérskych trubiek, saxofón z trubiek a vodovodného sifónu, plastové gajdy s mechom z nafukovacej kravičky a mnohé ďalšie a zložitejšie. Z bicích nástrojov, ktoré zväčša obsluhuje Branislav Jobus treba spomenúť splachovaciu nádrž, ktorej dobre nasnímaný zvuk pripomína kopák haevymetalovej skupiny a z brnkacích Jednotnú roľnícku gitaru, vyrobenú z rýla, jednej struny a snímačov, na ktorej Braňo predvádza vybustrované gitarové rify a sóla alla Van Hallen. Na produkcii Vrbovských víťazov je prekvapivý skvelý zvuk týchto nástrojov a tiež jednoduchý, dá sa povedať že až rockový ťah na bránu.
Na druhý pohľad sa zdá, že svet slovenskej ľudovej hudby a world music je pestrejší, ako sa zdá. No ale nabudúce to už bude všetko.
Samo Smetana
