PATHETIC HYPERMARKET BAND
05.01.2013 Filed in: Recenzie
Bosou nohou
Vlastný náklad
Ak nesledujete slovenskú folkovú scénu, ale niekedy sa okolo jej areálu prejdete, PHB nebude pre vás absolútne neznámym pojmom. Na začiatku bolo komorné trio, ktoré svoje prvé demo/album nahralo už v roku 2003. I keď kolujú informácie, že Bosou nohou je ich debutový album, PHB majú za sebou niekoľko nahrávok. A od tej celkom prvej prešli kus hudobnej cesty.
Nahrávka obsahuje desať skladieb, čo môže byť málo na folkový album, no Bosou nohou je skôr prierezom žánrovej pestrosti PHB, než jednoliatym celkom. Nielen autorsky, ale aj hudobne má album až desať tvárí. PHB nahrávali piesne na dvakrát. Jadro albumu, štyri piesne, nahrali ešte v roku 2009 v zložení s Katkou Žilkovou a jej akordeónom. Ide o zaujímavejšiu časť. Dve inštrumentálky, autorská pieseň a ľudová Ej padá, padá rosička. Na hudbe a textoch sa autorsky najviac podieľali Mário Polónyi, Stano Kalman a Julián Ratica. Niekedy tvorba v kapelách pokrivkáva na autorskej stereotypnosti, no u PHB je to naopak. Sympatické je, že sa za mikrofónom vystrieda každý z pätice členov, ale v lietadle PHB sa akosi ťažko hľadá pilot. Skupina sa síce netají svojím sklonom k patetickosti, popravde má patetickosť aj v názve, ale to, čo počuť pri speve, má pramálo s patetickosťou. Ide o všehochuť okorenenú insitnosťou, veselosťou a v prípade úsmevnej piesne Havana estrádovitosťou „východňarskeho“ typu. Celkom dobré myšlienky v texte zaškrípu na prílišnej chuti po obraznosti, metaforickosti a po snahe byť jazykovo hravý za každú cenu. Aby sa nezabudlo, treba veľmi pochváliť prácu s gitarou. Hudobné nápady a sóla dávajú albumu plus navyše a posúvajú PHB folkrock k experimentovaniu s džezom. Fanúšikov PHB album poteší, hoci končí veľmi skoro. A ako bývalo zvykom na predošlých nahrávkach, v závere je jedno hudobné prekvapenie.
Vlastný náklad
Ak nesledujete slovenskú folkovú scénu, ale niekedy sa okolo jej areálu prejdete, PHB nebude pre vás absolútne neznámym pojmom. Na začiatku bolo komorné trio, ktoré svoje prvé demo/album nahralo už v roku 2003. I keď kolujú informácie, že Bosou nohou je ich debutový album, PHB majú za sebou niekoľko nahrávok. A od tej celkom prvej prešli kus hudobnej cesty.
Nahrávka obsahuje desať skladieb, čo môže byť málo na folkový album, no Bosou nohou je skôr prierezom žánrovej pestrosti PHB, než jednoliatym celkom. Nielen autorsky, ale aj hudobne má album až desať tvárí. PHB nahrávali piesne na dvakrát. Jadro albumu, štyri piesne, nahrali ešte v roku 2009 v zložení s Katkou Žilkovou a jej akordeónom. Ide o zaujímavejšiu časť. Dve inštrumentálky, autorská pieseň a ľudová Ej padá, padá rosička. Na hudbe a textoch sa autorsky najviac podieľali Mário Polónyi, Stano Kalman a Julián Ratica. Niekedy tvorba v kapelách pokrivkáva na autorskej stereotypnosti, no u PHB je to naopak. Sympatické je, že sa za mikrofónom vystrieda každý z pätice členov, ale v lietadle PHB sa akosi ťažko hľadá pilot. Skupina sa síce netají svojím sklonom k patetickosti, popravde má patetickosť aj v názve, ale to, čo počuť pri speve, má pramálo s patetickosťou. Ide o všehochuť okorenenú insitnosťou, veselosťou a v prípade úsmevnej piesne Havana estrádovitosťou „východňarskeho“ typu. Celkom dobré myšlienky v texte zaškrípu na prílišnej chuti po obraznosti, metaforickosti a po snahe byť jazykovo hravý za každú cenu. Aby sa nezabudlo, treba veľmi pochváliť prácu s gitarou. Hudobné nápady a sóla dávajú albumu plus navyše a posúvajú PHB folkrock k experimentovaniu s džezom. Fanúšikov PHB album poteší, hoci končí veľmi skoro. A ako bývalo zvykom na predošlých nahrávkach, v závere je jedno hudobné prekvapenie.
Jurai Gonšor
