Mucha na papričkách
05.01.2013 Filed in: Články
RHCP • Praha • Eden • 28. VIII. 2012
Red Hot Chili Peppers koncom augusta odohrali svoj tretí koncert v Prahe. Tentoraz, po šiestich rokoch, pre zmenu na štadióne. Turné I’m With You začalo minulý rok. RHCP si už zvykli na maratón 140 koncertov, z ktorých ten pražský, pod vynovenými kulisami vršovického ihriska Slávie (oficiálne Synot Tip Aréna, ľudovo Eden), bol už jeden z tých za stovkou po vypredaných predstaveniach v Kalifornii a Illinois.
V rámci prípravy na pondelňajší koncert, organizovaný agentúrou Live Nation, som si zredukoval moment prekvapenia, keď som si na internete vyhľadal typický setlist tohto turné, inak povedané zoznam skladieb, ktoré mala kapela hrať. Prekvapenie som zredukoval aj dvadsaťročnej slečne, ktorú som nedávno doučoval a v súvislosti s koncertom náhodne stretol hneď na peróne v Bratislave. Po príchode k štadiónu sme sa rozdelili a ja som si (dosť smiešne) odbehol do kríkov za neďalekou traťou, kde som vypustil do atmosféry niečo málo pohodového dymu. Ledva som stihol celú arénu obehnúť a najvzdialenejšou bránou vkĺznuť na ihrisko medzi asi dvadsaťštyritisíc divákov a už to vypuklo.
Môj úplne prvý štadión
Ako sa dalo očakávať s pravdepodobnosťou až 93 %, koncert začal otváracou skladbou ostatného albumu Monarchy Of Roses. Nie som z tých, ktorí musia vidieť každý pohyb na javisku, a tak som pokračoval k dobre viditeľnému stánku so suvenírmi. Pomerne rýchlo som sa rozhodol pre tašku s červeným logom obkoleseným názvom skupiny, cenovo rovnocennú s tričkami na viacero spôsobov. Už len pivo do druhej ruky a keďže sa mi s ním nechcelo tlačiť do krútňavy davu, ostal som vľavo pri pípe, odkiaľ bol tiež dobrý výhľad na obrazovky. Namiesto Scar Tissue celkom prekvapivo zazneli Around the World a Otherside. Nato niečo, čo mohol byť aj Charlie. Určite ho ale vystriedala Dani California. Pri úvodných kusoch sa však nedalo nevšimnúť, že Kiedisov spev (a veru aj sprievodný spev mladej náhrady za Fruscianteho, akéhosi Klinghoffera, údajne sa na albume podieľajúcom aj autorsky) celkom neladí. Potom sa to však spravilo. Sympatické bolo, že kapela skladby spájala svižným, no aj menej svižným inštrumentálnym džemom. Počas jedného takého premostenia Anthony publiku predstavil stálicu Chada Smitha, ktorý ako vždy trieskal do bicích a po zaznení svojho mena sa kvalitne predviedol, hoci preoblečený za inštalatéra.
Sezam, zahoj sa!
Takmer päťdesiatročný spevák, pasáckymi fúzmi zrejme odkazujúci na svojho otca, bol v úvode koncertu oblečený do zvonka čierneho a zvnútra opalizujúceho saka, no pri Dani California už len do bieleho, pod pazuchou deravého, trička urobil zopár poctivých skokov, no zdalo sa, akoby sa šetril na zvyšné desiatky koncertov, čo mi nejako nepasovalo k jeho kaskadérskej náture. Ako som neskôr zistil, v januári skupina zrušila časť turné v Spojených štátoch, kvôli nedoriešenému Kiedisovmu zraneniu z predchádzajúceho turné, keď zle dopadol pri zoskoku z basového bubna. Údajne mu odstránili rozmliaždenú sezamovú kosť (v tomto prípade – lebo kostí s týmto názvom je viac – šľachou obalená kosť vedúca k palcu na nohe) a korigovali šľachu. Britský Daily Mail zverejnil fotografiu, na ktorej Anthony len niekoľko dní pred pražským koncertom šoféruje v Malibu svoj na mieru postavený elektromobil, vraj ešte s nohou v bandáži. Takže preto. (A napokon, určite si pamätá prvé pražské vystúpenie RHCP z roku 1996, keď si na pamiatku bolestne zranil chrbát.)
Tentoraz sa najmä vyzliekol a ďalej už si od pása hore vystačil s čierno-bielou šiltovkou s nápisom OFF!, ktorú som mimochodom zočil aj na hlave jednej fanúšičky. Žeby ňou chcel Anthony pripomenúť, že so zneužívaním drog už pred vyše desaťročím definitívne skončil a na rozdiel od minulosti mu jeho rozhodnutie nezvrátia ani bolestivé zranenia? Napokon, dorazenejší bol zjavne Josh Klinghoffer, ktorý pre zranenie brnkal celý čas posediačky.
Flea konferuje a chváli
Flea, ktorý už niečo videl (okrem iného aj sex svojej sestry s neplnoletým spolužiakom Anthonym), sa nechal počuť, že Praha je jedno z najkrajších miest, aké pozná. Možno zablúdil v krivoľakých uličkách pri Staromáku. Ktovie. Can’t Stop už fičala ako mala, pripomenula mi, že jedno pivo je tak trocha málo a prázdny pohár v ruke je už úplne o ničom. Viacnásobné nespochybniteľné závany trávy napovedali, že ktosi ďalší sa s pivami neuspokojil. Look Around bola sprevádzaná vídžejingom ladeným prevažne do modrých tónov, podopretým aj modrými svetlami. Celkovo modrá dominovala, aj keď neskôr sa mihali ostré červené svetlá, proti ktorým nepomohla nielen väčšia vzdialenosť od pódia, ale ani tmavé okuliare. Nasledovali The Adventures Of Rain Dance Maggie s dosť melodicky neoriginálnym, akoby už dávno počutým refrénom, Factory of Faith a Right On Time. Celkom isto však zarezonoval megahit Under The Bridge o bezprizornom štofovaní s hispánskymi vrahmi namiesto trávenia času s vegetariánskou priateľkou Ione Skye, vystriedaný niečím mne neznámym, no na džem pridlhým. Higher Ground, prerobená skladba Stevieho Wondera, u mňa tiež zabodovala.
Korpus dotvorili posledné stavce Californication a By The Way. Pri Under The Bridge a Californication bola vizuálna šou úplne najpoctivejšia, najprv bolo vidieť kreslené (samozrejme modré) vlny a potom nejaké tie vysmiate kabrio limuzíny s nápisom Hollywoodland na pozadí. Motív muchy, resp. ružovo-priesvitnej tablety z obalu sa neobjavil vôbec, dokonca ani na tričkách v stánku som ho nenašiel. BTW, v závere celkom podľa 92 % očakávania znejúcej By The Way sa podaril aj klasický trapas so zámenou zástavy, keď po objavení sa slovenského znaku (v čiernobielej úprave) na oboch bočných obrazovkách potlesk síce neochabol, pískanie však nabralo na intenzite. Tváre v okolí trocha skysli, ako keď kedysi v Inchebe na Durane kamera zabrala českú (bývalú federálnu) vlajku. Z môjho čechoslováckeho pohľadu teda 1:1.
Gymnastický prídavok
Koncert tým však neskončil. Encore začal príchodom Fleu po rukách a „samohláskovou“ Ethiopiou, a cez poctivý dlhý džem sa dostal až ku Give it Away. S pravdepodobnosťou 1:2 mal zaznieť aj tzv. final jam, ale ani neviem, či sa tak stalo. V súlade s uvedeným pomerom skôr nie. Nato sa ľudia začali valiť von, ja tiež. Sašku s kamarátom som počkal pri štvorkolesovej ambulancii pred vchodom číslo 3 a skočil som s nimi ešte na jedno malé. Húfy ľudí sa valili po oboch stranách cesty. Na to, aby sme si v električke sadli, sme prešli tuším dve zastávky proti hlavnému smeru davu.
Na moje prekvapenie vysvitlo, že Kiedis, ktorý bol odjakživa väčší showman ako spevák, bol mĺkvy nielen medzi piesňami, ale aj pri arogantne vyznievajúcej prechádzke s päťročným synom a bodyguardom. Hlavne, že sa pri tom nechal nakrúcať televíziou. Po koncerte dostali RHCP od divízie Warner Music s nostalgickým názvom Supraphon zlatú platňu, v ČR symbolizujúcu dvetisícpäťsto predaných kusov. V kontraste s prechádzkou po meste boli vraj veľmi priateľskí a neformálni. Každopádne je fajn, že Kiedis už nemá potrebu nosiť „kabalistickú“ červenú šnúrku na zápästí, ako napríklad vo videoklipe Around the World. Zrejme už definitívne vyšla z módy.
Zatiaľ čo predaj nového albumu v ČR sa údajne už blíži k platinovej platni, show sa (po takmer troch desaťročiach na pódiu) svojim prevedením a energiou od drahých kovov skôr vzďaľuje, a tak je možné, že o ďalších niekoľko rokov už koncert bude skôr o tých „muchách“ ako o papričkách. Zimomriavky mi chýbali už teraz.
Red Hot Chili Peppers koncom augusta odohrali svoj tretí koncert v Prahe. Tentoraz, po šiestich rokoch, pre zmenu na štadióne. Turné I’m With You začalo minulý rok. RHCP si už zvykli na maratón 140 koncertov, z ktorých ten pražský, pod vynovenými kulisami vršovického ihriska Slávie (oficiálne Synot Tip Aréna, ľudovo Eden), bol už jeden z tých za stovkou po vypredaných predstaveniach v Kalifornii a Illinois.
V rámci prípravy na pondelňajší koncert, organizovaný agentúrou Live Nation, som si zredukoval moment prekvapenia, keď som si na internete vyhľadal typický setlist tohto turné, inak povedané zoznam skladieb, ktoré mala kapela hrať. Prekvapenie som zredukoval aj dvadsaťročnej slečne, ktorú som nedávno doučoval a v súvislosti s koncertom náhodne stretol hneď na peróne v Bratislave. Po príchode k štadiónu sme sa rozdelili a ja som si (dosť smiešne) odbehol do kríkov za neďalekou traťou, kde som vypustil do atmosféry niečo málo pohodového dymu. Ledva som stihol celú arénu obehnúť a najvzdialenejšou bránou vkĺznuť na ihrisko medzi asi dvadsaťštyritisíc divákov a už to vypuklo.
Môj úplne prvý štadión
Ako sa dalo očakávať s pravdepodobnosťou až 93 %, koncert začal otváracou skladbou ostatného albumu Monarchy Of Roses. Nie som z tých, ktorí musia vidieť každý pohyb na javisku, a tak som pokračoval k dobre viditeľnému stánku so suvenírmi. Pomerne rýchlo som sa rozhodol pre tašku s červeným logom obkoleseným názvom skupiny, cenovo rovnocennú s tričkami na viacero spôsobov. Už len pivo do druhej ruky a keďže sa mi s ním nechcelo tlačiť do krútňavy davu, ostal som vľavo pri pípe, odkiaľ bol tiež dobrý výhľad na obrazovky. Namiesto Scar Tissue celkom prekvapivo zazneli Around the World a Otherside. Nato niečo, čo mohol byť aj Charlie. Určite ho ale vystriedala Dani California. Pri úvodných kusoch sa však nedalo nevšimnúť, že Kiedisov spev (a veru aj sprievodný spev mladej náhrady za Fruscianteho, akéhosi Klinghoffera, údajne sa na albume podieľajúcom aj autorsky) celkom neladí. Potom sa to však spravilo. Sympatické bolo, že kapela skladby spájala svižným, no aj menej svižným inštrumentálnym džemom. Počas jedného takého premostenia Anthony publiku predstavil stálicu Chada Smitha, ktorý ako vždy trieskal do bicích a po zaznení svojho mena sa kvalitne predviedol, hoci preoblečený za inštalatéra.
Sezam, zahoj sa!
Takmer päťdesiatročný spevák, pasáckymi fúzmi zrejme odkazujúci na svojho otca, bol v úvode koncertu oblečený do zvonka čierneho a zvnútra opalizujúceho saka, no pri Dani California už len do bieleho, pod pazuchou deravého, trička urobil zopár poctivých skokov, no zdalo sa, akoby sa šetril na zvyšné desiatky koncertov, čo mi nejako nepasovalo k jeho kaskadérskej náture. Ako som neskôr zistil, v januári skupina zrušila časť turné v Spojených štátoch, kvôli nedoriešenému Kiedisovmu zraneniu z predchádzajúceho turné, keď zle dopadol pri zoskoku z basového bubna. Údajne mu odstránili rozmliaždenú sezamovú kosť (v tomto prípade – lebo kostí s týmto názvom je viac – šľachou obalená kosť vedúca k palcu na nohe) a korigovali šľachu. Britský Daily Mail zverejnil fotografiu, na ktorej Anthony len niekoľko dní pred pražským koncertom šoféruje v Malibu svoj na mieru postavený elektromobil, vraj ešte s nohou v bandáži. Takže preto. (A napokon, určite si pamätá prvé pražské vystúpenie RHCP z roku 1996, keď si na pamiatku bolestne zranil chrbát.)
Tentoraz sa najmä vyzliekol a ďalej už si od pása hore vystačil s čierno-bielou šiltovkou s nápisom OFF!, ktorú som mimochodom zočil aj na hlave jednej fanúšičky. Žeby ňou chcel Anthony pripomenúť, že so zneužívaním drog už pred vyše desaťročím definitívne skončil a na rozdiel od minulosti mu jeho rozhodnutie nezvrátia ani bolestivé zranenia? Napokon, dorazenejší bol zjavne Josh Klinghoffer, ktorý pre zranenie brnkal celý čas posediačky.
Flea konferuje a chváli
Flea, ktorý už niečo videl (okrem iného aj sex svojej sestry s neplnoletým spolužiakom Anthonym), sa nechal počuť, že Praha je jedno z najkrajších miest, aké pozná. Možno zablúdil v krivoľakých uličkách pri Staromáku. Ktovie. Can’t Stop už fičala ako mala, pripomenula mi, že jedno pivo je tak trocha málo a prázdny pohár v ruke je už úplne o ničom. Viacnásobné nespochybniteľné závany trávy napovedali, že ktosi ďalší sa s pivami neuspokojil. Look Around bola sprevádzaná vídžejingom ladeným prevažne do modrých tónov, podopretým aj modrými svetlami. Celkovo modrá dominovala, aj keď neskôr sa mihali ostré červené svetlá, proti ktorým nepomohla nielen väčšia vzdialenosť od pódia, ale ani tmavé okuliare. Nasledovali The Adventures Of Rain Dance Maggie s dosť melodicky neoriginálnym, akoby už dávno počutým refrénom, Factory of Faith a Right On Time. Celkom isto však zarezonoval megahit Under The Bridge o bezprizornom štofovaní s hispánskymi vrahmi namiesto trávenia času s vegetariánskou priateľkou Ione Skye, vystriedaný niečím mne neznámym, no na džem pridlhým. Higher Ground, prerobená skladba Stevieho Wondera, u mňa tiež zabodovala.
Korpus dotvorili posledné stavce Californication a By The Way. Pri Under The Bridge a Californication bola vizuálna šou úplne najpoctivejšia, najprv bolo vidieť kreslené (samozrejme modré) vlny a potom nejaké tie vysmiate kabrio limuzíny s nápisom Hollywoodland na pozadí. Motív muchy, resp. ružovo-priesvitnej tablety z obalu sa neobjavil vôbec, dokonca ani na tričkách v stánku som ho nenašiel. BTW, v závere celkom podľa 92 % očakávania znejúcej By The Way sa podaril aj klasický trapas so zámenou zástavy, keď po objavení sa slovenského znaku (v čiernobielej úprave) na oboch bočných obrazovkách potlesk síce neochabol, pískanie však nabralo na intenzite. Tváre v okolí trocha skysli, ako keď kedysi v Inchebe na Durane kamera zabrala českú (bývalú federálnu) vlajku. Z môjho čechoslováckeho pohľadu teda 1:1.
Gymnastický prídavok
Koncert tým však neskončil. Encore začal príchodom Fleu po rukách a „samohláskovou“ Ethiopiou, a cez poctivý dlhý džem sa dostal až ku Give it Away. S pravdepodobnosťou 1:2 mal zaznieť aj tzv. final jam, ale ani neviem, či sa tak stalo. V súlade s uvedeným pomerom skôr nie. Nato sa ľudia začali valiť von, ja tiež. Sašku s kamarátom som počkal pri štvorkolesovej ambulancii pred vchodom číslo 3 a skočil som s nimi ešte na jedno malé. Húfy ľudí sa valili po oboch stranách cesty. Na to, aby sme si v električke sadli, sme prešli tuším dve zastávky proti hlavnému smeru davu.
Na moje prekvapenie vysvitlo, že Kiedis, ktorý bol odjakživa väčší showman ako spevák, bol mĺkvy nielen medzi piesňami, ale aj pri arogantne vyznievajúcej prechádzke s päťročným synom a bodyguardom. Hlavne, že sa pri tom nechal nakrúcať televíziou. Po koncerte dostali RHCP od divízie Warner Music s nostalgickým názvom Supraphon zlatú platňu, v ČR symbolizujúcu dvetisícpäťsto predaných kusov. V kontraste s prechádzkou po meste boli vraj veľmi priateľskí a neformálni. Každopádne je fajn, že Kiedis už nemá potrebu nosiť „kabalistickú“ červenú šnúrku na zápästí, ako napríklad vo videoklipe Around the World. Zrejme už definitívne vyšla z módy.
Zatiaľ čo predaj nového albumu v ČR sa údajne už blíži k platinovej platni, show sa (po takmer troch desaťročiach na pódiu) svojim prevedením a energiou od drahých kovov skôr vzďaľuje, a tak je možné, že o ďalších niekoľko rokov už koncert bude skôr o tých „muchách“ ako o papričkách. Zimomriavky mi chýbali už teraz.
Memfer
