Návod na svet podľa Urbana
20.08.2013 Filed in: Články
Svet, v ktorom neumiera láska a každý chápe každého? Naivné... Ak je niečo maximálne zbavené imunity voči smrteľným nákazám, tak je to láska a chápanie je dnes prežitok. Ale predstava je to krásna, tiež by som chcel, aby to tak na svete bolo.
Jožo Urban si to želal tiež. A nielen to, on tento svoj sen aj aktívne plnil. Písaním. Vyťukával svoj kód do klávesníc písacích strojov a počítačov tak neúnavne, že sa mu ten sen podarilo uskutočniť. Urobil náš svet plnším láskou a pochopením, dorovnal medzery a naštartoval motory tam, kde už chýbalo palivo. Rozpísaný list nechal vo Zvolene, zasunul ho pod poľský kamión v zákrute pri Bučine tak dôkladne, ako všetky svoje odkazy svetu - navždy. Dramaturgička zvolenského divadla, Uršuľa Ferenčuková, sa rozhodla vrátiť trochu lásky medzi nás a vytiahla ten Urbanov list na javisko. Retrospektíva Urbanovho života dostáva kontúry vo vkusnej koláži básní, naživo odspievaných textov, životopisných faktov aj Jožových rozprávok pre deti. Všetko je prepojené, príbeh tečie, nestratí sa ani ten, kto Jožovu tvorbu dosiaľ nepoznal, autorka si dala naozaj záležať. Neviem koľkí zo zvolenských hercov v tomto predstavení Jozefa poznali osobne, no zo všetkých zúčastnených na javisku cítiť, že sú s jeho tvorbou stotožnení a sila výpovede sa tým pádom násobí. Organickou súčasťou je aj komorná scénografia s klavírom, registračkou, oknom a ampliónom, z ktorého „huláka“ Feldek pravdy o tom, ako to vlastne všetko bolo. Ondřej Daniš zhotovil dokonca novú pesničku zo Snežienok a biblií.
Na tomto predstavení sa nepodriemkáva, tu to žije a pomáha pochopiť lásku a neumierať, a o to ide... Jozef nám dal k tomu manuál, treba si ho len pozorne prečítať.
Waldemar Švábenský
