The Lovely Pimps
Pasáci vo väznici
04.08.2012 Filed in: Články
Nenáročné, no pôsobivé pesničky: výrazné klávesy, kovbojsky znejúca gitara, miestami veselé dychové nástroje alebo clivá harmonika, anglický spev o cestách a necestách, láske a priateľstve. Príjemné a pekné, s jemným nádychom drsnosti. Presne tak, ako zodpovedá názvu: milí pasáci. Sú nimi Filip „Siro“ Goldberger – spev, gitara (29), Milan Koyš – basgitara (29), Marek Žilinec – bicie (23). Donedávna ku skupine patrili aj Maťko Gálik (gitara), Jakub Tvrdík (klávesy) a príležitostne ďalší muzikanti (Vladislav ,,Slnko“ Šarišský, Janko Kružliak, Erik Boboš Procházka... ). Existujú od roku 2009, pričom hlavná postava, Siro, dovtedy hral desať rokov v skupine Cliche ako gitarista. V r. 2011 vydali The Lovely Pimps CD Faces on the Walls (13 skladieb), momentálne nahrávajú druhý album. Prvý singel z nového albumu s názvom Cedric and the Glory by sa od začiatku apríla mal hrať v Rádiu_FM. Ako aj predošlé Feel Live, Day When I am Gone a Imagination.
Niektorí ich prirovnávajú k The Doors alebo k Nickovi Caveovi, oni sami sa však s nikým výrazne nestotožňujú, ani sa nikoho nesnažia napodobňovať či považovať za svoj vzor. Ak majú nejaký zvláštny hudobný zámer, tak znieť retro. Prvý album nahrali s vybavením, aké mali svojho času Beatles; tí sú spolu s Oasis aj odpoveďou na otázku, čo má najviac napočúvané Siro, ktorý sám skladá väčšinu hudby a všetky texty. Je zaujímavé, že členovia kapely sa úplne líšia osobným hudobným vkusom. Slovami Sira, celkovo vzaté „naším prioritným zámerom je robiť jednoduché pesničky.“
Hoci sa narodili každý inde, všetci žijú odmala v Bratislave. Zaujímavosťou je, že všetci traja súčasní členovia kapely sa živia učením v rovnakej hudobnej škole; Musicana v bývalej YMCA nie je tradičná hudobná škola pre deti, ale pre kohokoľvek, kto sa chce naučiť hrať len tak pre radosť. Sám Siro napríklad nepozná noty. Aktívne hrá od šestnástich rokov, v osemnástich natočil prvý album – so skupinou Cliche – v štúdiu, v ktorom nahrávala aj skupina Lucie. (Pre zaujímavosť, bubeník z Cliche neskôr prešiel do skupiny Lavagance a spevák založil skupinu Billy Barman.) Spievať však Siro začal len pár mesiacov pred nahrávaním albumu Faces on the Walls, kedy sa ako spevák hľadal.
Prečo, ako, o čom
„Po dvanástich rokoch hrania po kluboch a festivaloch + po štyroch štúdiových doskách mám pocit, že už mám veľa odžitého, hoci v dvadsaťdeviatich to možno vyznieva absurdne. Koncertovanie ma už nenapĺňa, skôr mi niekedy berie energiu. Ja mám veľmi rád proces nahrávania, mám rád, keď človek tvorí vec, ktorá ostane naveky. Tiež nemám pocit, že by dnes išlo o to stále hrať naživo a čo najviac koncertovať, lebo ľudia až tak veľa na koncerty nechodia, alebo aspoň určite nie na tú istú kapelu každý mesiac.“
Dúfa, že sa dostanú aj za naše hranice a to je jeden z dôvodov, prečo spieva po anglicky. Ďalším je fakt, že angličtina je spevavejšia a Siro sa navyše domnieva, že keby spieval po slovensky, „znel by ako Dežo Ursiny“.
Čo sa týka textov „sú klasicky o láske, rozchodoch, živote a takýchto veciach; nemyslím si, že je nutné zámerne sa snažiť o týchto veciach nepísať, lebo ono sa to k sebe hodí – hudba a láska, smutná hudba a rozchody...“ Napriek tomu ich najnovší singel Cedric and the Glory má v rámci súčasnej populárnej hudby rozhodne atypický text: je o rytierovi z dvanásteho storočia, ktorý zomrel v boji a zrodil sa hrom...
Naživo a vo filme
Hrali na poslednom udeľovaní Divadelných dosiek aj na udeľovaní cien Rádia_FM. V súčasnosti nekoncertujú, ani žiadne koncerty v dohľadnej budúcnosti neplánujú. Zato však chystajú niečo iné, mimoriadne: turné po trinástich slovenských väzniciach. Jedná sa o širší projekt: v spolupráci s režisérom Karolom Vosátkom sa o tomto turné bude točiť celovečerný film v štýle road-movie, ktorý sa chce dostať do kín aj na filmové festivaly.
Presah ich tvorby do filmu nie je náhodný ani ojedinelý. Skladby The Lovely Pimps by podľa názorov mnohých ľudí vyzneli dobre vo filme a skutočne, niečo z ich prvého albumu sa objaví v televíznom filme Nočný trezor, ktorý sa dostane do televízie túto jar. Basgitarista Milan Koyš momentálne skladá hudbu pre predstavenia Divadla NoMantinels. Siro dúfa, že od plánovaného filmu sa odrazia a budú sa môcť venovať výlučne filmovej hudbe. „Môžem povedať bez toho, aby som bol horenos, že keby sa naša pesnička ocitla vo filme Quentina Tarantina, ľudia by to zhltli a nikto by to neriešil.“
Hudba pre masy?
„Mám pocit, že naša hudba je hudba pre masy – nie v zmysle väčšinovej, masovej kultúry, ale pre veľké publikum. Predstavujem si našu hudbu vo veľkom priestore, na veľkom pódiu.“ Prvý album rozhodne masovo nepôsobí; v tom druhom, ktorý sa práve nahráva, údajne „už je megalomanstvo“.
Názov skupiny hovorí, že „každý z nás je tak trochu sviňa, pričom zároveň môže byť aj sympatickým a milým človekom...“ Túto úprimnosť a transparentnosť z hudby The Lovely Pimps, z ich zaujímavých plánov, ako aj z osoby frontmana Sira, cítiť; nie je skromný, ale ani arogantný. Jednoducho si verí, verí tomu čo robí, ale tiež dôveruje druhým.
„Myslím si, že aj keď to niekedy vyzerá na prd, človek by nemal prestať robiť to, čo chce robiť a čo ho baví. Potom sa často stáva, že človek stretne takzvanou náhodou ľudí, ktorí mu pomôžu, tak ako sa to stalo veľakrát aj nám. Treba tomu veriť a treba veriť aj tomu, že náhody neexistujú.“
Pre tých, ktorí The Lovely Pimps nepoznajú - stojí za to, zoznámiť sa s nimi. A ja osobne sa teším na ten film.
Niektorí ich prirovnávajú k The Doors alebo k Nickovi Caveovi, oni sami sa však s nikým výrazne nestotožňujú, ani sa nikoho nesnažia napodobňovať či považovať za svoj vzor. Ak majú nejaký zvláštny hudobný zámer, tak znieť retro. Prvý album nahrali s vybavením, aké mali svojho času Beatles; tí sú spolu s Oasis aj odpoveďou na otázku, čo má najviac napočúvané Siro, ktorý sám skladá väčšinu hudby a všetky texty. Je zaujímavé, že členovia kapely sa úplne líšia osobným hudobným vkusom. Slovami Sira, celkovo vzaté „naším prioritným zámerom je robiť jednoduché pesničky.“
Hoci sa narodili každý inde, všetci žijú odmala v Bratislave. Zaujímavosťou je, že všetci traja súčasní členovia kapely sa živia učením v rovnakej hudobnej škole; Musicana v bývalej YMCA nie je tradičná hudobná škola pre deti, ale pre kohokoľvek, kto sa chce naučiť hrať len tak pre radosť. Sám Siro napríklad nepozná noty. Aktívne hrá od šestnástich rokov, v osemnástich natočil prvý album – so skupinou Cliche – v štúdiu, v ktorom nahrávala aj skupina Lucie. (Pre zaujímavosť, bubeník z Cliche neskôr prešiel do skupiny Lavagance a spevák založil skupinu Billy Barman.) Spievať však Siro začal len pár mesiacov pred nahrávaním albumu Faces on the Walls, kedy sa ako spevák hľadal.
Prečo, ako, o čom
„Po dvanástich rokoch hrania po kluboch a festivaloch + po štyroch štúdiových doskách mám pocit, že už mám veľa odžitého, hoci v dvadsaťdeviatich to možno vyznieva absurdne. Koncertovanie ma už nenapĺňa, skôr mi niekedy berie energiu. Ja mám veľmi rád proces nahrávania, mám rád, keď človek tvorí vec, ktorá ostane naveky. Tiež nemám pocit, že by dnes išlo o to stále hrať naživo a čo najviac koncertovať, lebo ľudia až tak veľa na koncerty nechodia, alebo aspoň určite nie na tú istú kapelu každý mesiac.“
Dúfa, že sa dostanú aj za naše hranice a to je jeden z dôvodov, prečo spieva po anglicky. Ďalším je fakt, že angličtina je spevavejšia a Siro sa navyše domnieva, že keby spieval po slovensky, „znel by ako Dežo Ursiny“.
Čo sa týka textov „sú klasicky o láske, rozchodoch, živote a takýchto veciach; nemyslím si, že je nutné zámerne sa snažiť o týchto veciach nepísať, lebo ono sa to k sebe hodí – hudba a láska, smutná hudba a rozchody...“ Napriek tomu ich najnovší singel Cedric and the Glory má v rámci súčasnej populárnej hudby rozhodne atypický text: je o rytierovi z dvanásteho storočia, ktorý zomrel v boji a zrodil sa hrom...
Naživo a vo filme
Hrali na poslednom udeľovaní Divadelných dosiek aj na udeľovaní cien Rádia_FM. V súčasnosti nekoncertujú, ani žiadne koncerty v dohľadnej budúcnosti neplánujú. Zato však chystajú niečo iné, mimoriadne: turné po trinástich slovenských väzniciach. Jedná sa o širší projekt: v spolupráci s režisérom Karolom Vosátkom sa o tomto turné bude točiť celovečerný film v štýle road-movie, ktorý sa chce dostať do kín aj na filmové festivaly.
Presah ich tvorby do filmu nie je náhodný ani ojedinelý. Skladby The Lovely Pimps by podľa názorov mnohých ľudí vyzneli dobre vo filme a skutočne, niečo z ich prvého albumu sa objaví v televíznom filme Nočný trezor, ktorý sa dostane do televízie túto jar. Basgitarista Milan Koyš momentálne skladá hudbu pre predstavenia Divadla NoMantinels. Siro dúfa, že od plánovaného filmu sa odrazia a budú sa môcť venovať výlučne filmovej hudbe. „Môžem povedať bez toho, aby som bol horenos, že keby sa naša pesnička ocitla vo filme Quentina Tarantina, ľudia by to zhltli a nikto by to neriešil.“
Hudba pre masy?
„Mám pocit, že naša hudba je hudba pre masy – nie v zmysle väčšinovej, masovej kultúry, ale pre veľké publikum. Predstavujem si našu hudbu vo veľkom priestore, na veľkom pódiu.“ Prvý album rozhodne masovo nepôsobí; v tom druhom, ktorý sa práve nahráva, údajne „už je megalomanstvo“.
Názov skupiny hovorí, že „každý z nás je tak trochu sviňa, pričom zároveň môže byť aj sympatickým a milým človekom...“ Túto úprimnosť a transparentnosť z hudby The Lovely Pimps, z ich zaujímavých plánov, ako aj z osoby frontmana Sira, cítiť; nie je skromný, ale ani arogantný. Jednoducho si verí, verí tomu čo robí, ale tiež dôveruje druhým.
„Myslím si, že aj keď to niekedy vyzerá na prd, človek by nemal prestať robiť to, čo chce robiť a čo ho baví. Potom sa často stáva, že človek stretne takzvanou náhodou ľudí, ktorí mu pomôžu, tak ako sa to stalo veľakrát aj nám. Treba tomu veriť a treba veriť aj tomu, že náhody neexistujú.“
Pre tých, ktorí The Lovely Pimps nepoznajú - stojí za to, zoznámiť sa s nimi. A ja osobne sa teším na ten film.
Zuzana Šestáková
