MARKÉTA IRGLOVÁ
04.08.2012 Filed in: Recenzie
Anar
Indies Happy Trails
Markéta Irglová - meno mladej českej talentovanej speváčky a skladateľky, ktoré sa donedávna najviac skloňovalo s Glenom Hansardom, írskym pesničkárom a skladateľom. Po získaní Oscara za pieseň z filmu Once (2006) a následnom svetovom turné nemožno ich spoluprácu hodnotiť inak ako úspešnú. Postaviť sa na vlastné nohy po takejto kapitole v živote dvadsaťtriročnej speváčky nemusí byť vždy jednoduché. Aká je teda Markéta sólo?
Nahrávka sa nesie v pokojnej, ba až krehkej atmosfére. Dominuje mu angličtina a na prvé počutie pomalá a jednoduchá sprievodná hra na klavíri. V tejto priamočiarej línii sa nedejú dynamické či rytmické prekvapenia. S pokojom v duši je možné pridať na hlasitosti a hľadať skryté vklady kapely. Chápem, že ide o sólo nahrávku, no muzikanti mohli od pánov zvukárov dostať o kúsoček viac priestoru. Toto mínus má za následok, že nielen pri letmom počúvaní sa zdá, že všetkých jedenásť kúskov je si podobných ako vajce vajcu. Výraznejšia zmena nastane až v predposlednej, v perzštine spievanej piesni Dokhtar Goochan. A z perzštiny pochádza i samotný názov albumu. Anar totiž znamená „granátové jablko“, na čo odkazuje i samotný obal. Exotický názov vhodný skôr pre world and etno, než pre osobnú výpoveď plávajúcu v melancholických vodách. V Markétinej kapele sú, okrem mnohých svetových muzikantov, dôležití dvaja ľudia. Tim Isler – manžel, spoluproducent, ktorý na album nahral gitary aj basgitaru a Aida Shahghasemi, perzská speváčka, Markétina veľká kamarátka. Aj to je určite dôvod, prečo album znie veľmi osobne. Aidu počuť v už spomínanej perzskej piesni a aj pri úderoch na bubon daf.
Anar nesleduje komerčný úspech, cestu k svojim poslucháčom si nájde aj vďaka Markétinej predchádzajúcej hudobnej kapitole. Je prisilné povedať, že si album vyžaduje tiché, pokojné a sústredené počúvanie. Jeho vzácnosťou je, že to tiché a pokojné učí.
Indies Happy Trails
Markéta Irglová - meno mladej českej talentovanej speváčky a skladateľky, ktoré sa donedávna najviac skloňovalo s Glenom Hansardom, írskym pesničkárom a skladateľom. Po získaní Oscara za pieseň z filmu Once (2006) a následnom svetovom turné nemožno ich spoluprácu hodnotiť inak ako úspešnú. Postaviť sa na vlastné nohy po takejto kapitole v živote dvadsaťtriročnej speváčky nemusí byť vždy jednoduché. Aká je teda Markéta sólo?
Nahrávka sa nesie v pokojnej, ba až krehkej atmosfére. Dominuje mu angličtina a na prvé počutie pomalá a jednoduchá sprievodná hra na klavíri. V tejto priamočiarej línii sa nedejú dynamické či rytmické prekvapenia. S pokojom v duši je možné pridať na hlasitosti a hľadať skryté vklady kapely. Chápem, že ide o sólo nahrávku, no muzikanti mohli od pánov zvukárov dostať o kúsoček viac priestoru. Toto mínus má za následok, že nielen pri letmom počúvaní sa zdá, že všetkých jedenásť kúskov je si podobných ako vajce vajcu. Výraznejšia zmena nastane až v predposlednej, v perzštine spievanej piesni Dokhtar Goochan. A z perzštiny pochádza i samotný názov albumu. Anar totiž znamená „granátové jablko“, na čo odkazuje i samotný obal. Exotický názov vhodný skôr pre world and etno, než pre osobnú výpoveď plávajúcu v melancholických vodách. V Markétinej kapele sú, okrem mnohých svetových muzikantov, dôležití dvaja ľudia. Tim Isler – manžel, spoluproducent, ktorý na album nahral gitary aj basgitaru a Aida Shahghasemi, perzská speváčka, Markétina veľká kamarátka. Aj to je určite dôvod, prečo album znie veľmi osobne. Aidu počuť v už spomínanej perzskej piesni a aj pri úderoch na bubon daf.
Anar nesleduje komerčný úspech, cestu k svojim poslucháčom si nájde aj vďaka Markétinej predchádzajúcej hudobnej kapitole. Je prisilné povedať, že si album vyžaduje tiché, pokojné a sústredené počúvanie. Jeho vzácnosťou je, že to tiché a pokojné učí.
Jurai Gonšor
