Mám rada miesta, ktoré pripomínajú obývačku
04.08.2012 Filed in: Články
Katka Koščová nedávno absolvovala spoločné turné s českou folkovou legendou Neřež (pôvodne Nerez), ktorá si v tomto roku pripomína okrúhle jubileum. Na deviatich koncertoch predstavili slovenskému i pražskému publiku známe piesne skupiny, ktoré pôvodne naspievala Zuzana Navarová. Náš rozhovor sa odohral tesne pred zahájením turné. Sympatická prešovčanka nám v ňom porozprávala aj o svojich ďalších hudobných aktivitách a smerovaní, ktoré od jej prvého vystúpenia v známej speváckej súťaži urazilo už poriadny kus cesty.
Ako vznikol nápad spoločného turné s Neřežom?
Pred rokom sme spolu skúsili taký krátky koncert počas festivalu Fest Dobré Bohunice a dobre sa nám spolu hralo, tak sme si povedali, že by sme mohli skúsiť aj celú šnúru koncertov. Kapela Neřež zároveň tento rok oslavuje 30. výročie pôsobenia, tak sa to pekne všetko poprepájalo.
Zuzana Navarová je pre mnohých dodnes istým kultom. Neobávala si sa reakcií, že snáď šliapeš na posvätnú pôdu?
Stále sa trochu obávam a zároveň je to pre mňa česť aj výzva. Pravdepodobne sa nevyhnem porovnávaniu, no dúfam, že na koncerty príde najmä otvorené publikum a tiež dúfam, že sa mi podarí jej piesne interpretovať tak, aby som nikoho neurazila.
Stala si sa rešpektovanou interpretkou aj vďaka svojskému prístupu k spracovaniu coverov. Ako si poňala piesne starého Nerezu - opäť slobodne tvorivo, či s istou pietou k originálu?
Pri týchto piesňach sa mi experimentovať ani nežiada. Okrem toho aranžmány sa rokmi takmer nezmenili a u Nerezu je dôležité ísť po texte, po výraze. To môže byť trošku iné, každý reflektujeme veci - aj tie, ktoré sa dejú v básňach, v textoch, rôzne.
Nepremýšľali ste so Zdeňkom Vřešťálom aj o prípadnom spoločnom albume?
To nás zatiaľ nenapadlo a nemyslím si, že k tomu smerujeme.
Čoraz viac sa etabluješ na českej scéne. Nedávno si natočila pieseň na Horáčkov text, ktorá vyjde na albume Český kalendář. Vraj si ťa Michal Horáček vybral ako prvú interpretku do toho projektu.
Prvú určite nie. Mal už autorov a interpretov na iné balady, ktoré mu boli poslané skôr. V každom prípade sa z tejto spolupráce nesmierne teším a teším sa aj z toho, že z balady Štědrý večer je nakoniec duet s Vojtom Dykom. Toho považujem za jeden z najväčších talentov našej generácie.
Kto finálnu verziu piesne Štědrý večer produkoval?
Nahrávali sme to s Danom Špinerom, mojím klaviristom a spoluautorom hudby v Prešove. Pán Horáček chcel, aby sme to nahrali presne tak, ako si to prajeme. Chcel tam náš autorský rukopis. Stopy sme potom poslali do Prahy, kde to do finálnej podoby dotiahol Michal Pekárek, ale celý projekt zastrešuje Michal Horáček.
Zaznamenala si aj iné ponuky spolupráce v Českej republike?
Zatiaľ tam chodievame s vlastným koncertným programom, teraz nás čaká koncert s Neřežom a bola som hosťom januárového predstavenia Český kalendář, ktorý má už aj svoju javiskovú podobu a hrá sa raz do mesiaca v Švandovom divadle v Prahe.
A čo spolupráca medzi slovenskými muzikantmi? Trochu mi tu takéto interakcie chýbajú. Sme viac introvertní?
Ja sama vpodstate spolupráce nevyhľadávam. Nezvyknem byť tá, ktorá niekoho osloví – teda okrem spolupráce s pánom Horáčkom. My sme poslali zhudobnenú baladu, ktorá sa mu páčila, ale napríklad s Neřežom to vymyslel pôvodne organizátor festivalu. Mám rada moju kapelu, rada hrávam s ľuďmi, ktorých poznám, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Nevyhýbam sa spoluprácam, len nie som iniciátorom. Prednedávnom ma napríklad oslovili mladí jazzoví muzikanti, či s nimi neodohrám zopár koncertov a tie sa teraz chystajú na máj. Pred dvomi rokmi som naspievala jednu pesničku pre Hudbu z Marsu.
Ty si svojho času vymenila veľké koncertné sály za malé kluby a kaviarne, napriek tomu, že si mohla naďalej ťažiť z televíznej slávy a v pohode tie sály plniť. Prečo?
Lebo ma to takto baví, mám rada blízkosť publika, pohodlné menšie miesta, ktoré pripomínajú obývačku a k mojej tvorbe sa takéto priestory hodia omnoho viac. Hráme v komornej zostave, veľakrát je to len klavír a spev, nič väčšie nepotrebujeme.
Vydaním albumu Nebotrasenie u renomovanej nezávislej značky Slnko records si akoby prestúpila na druhý breh. Stále ťa však možno vídať v reláciách typu Legendy popu, stierajúc tak tú deliacu čiaru medzi tzv. alternatívnou a popovou scénou. To je dosť zvláštne a zároveň sympatické, pretože to delenie interpretov na dva pomyselné tábory občas pôsobí dosť rigorózne.
Nezvyknem hudbu a vôbec umenie takto deliť. Umenie nemá hranice. Každý si vytvára tie svoje. Pre mňa preto neexistujú žiadne relevantné „rádoby“ objektívne súdy o tejto sfére. Sú len veci, s ktorými sa stotožním, ktoré ma zaujmú a sú veci, ktoré si vo mne nenájdu priestor a to všetko na základe môjho subjektívneho posúdenia. Ale chápem, že pre uľahčenie orientácie ľudia radi dávajú veciam nálepky, majú ich v škatuľke. Je to také, povedala by som bezpečnejšie, istejšie.
Nie si len speváčkou, ale spolu s klaviristom Danielom Špinerom i autorkou hudby. Ako vznikajú vaše hudobné nápady? Predpokladám, že ty vymýšľaš spevové linky a Daniel harmónie k nim, tak?
Presne tak. Občas mám v hlave celý aranž, predstavu akoby malo čo znieť, no Dano to počuje úplne inak a to je nesmierne zaujímavé... fascinuje ma, že nepočuje to isté ako ja a zahrá niečo abolútne krásne. Veľakrát pristúpim na jeho motív, ale stáva sa, že moja predstava je už príliš zafixovaná a musíme k nej dôjsť.
Hráš na nejakom nástroji? A bez ohľadu na to – máš nejaký obľúbený?
Kedysi som chodila na hodiny klavíra, potom som prestala a dnes je mi ľúto, že ma naši nenútili dokončiť ho. Som samouk v hre na gitare, ale moje hranie je také biedne, že ho nepredvádzam na verejnosti. A mám nesmierne rada zvuk klarinetu, akordeónu, violončela...
Píšeš si k pesničkám aj vlastné texty. Z tvojich facebookových statusov zasa viem, že si vášnivá čitateľka svetovej literatúry, vždy sa pochváliš novými úlovkami. Na koncertoch zvykneš mať aj čítačky rôznych autoriek, predvlani to bola v rámci LiteraTour Maruška Kožlejová, v minulom roku zasa blogujúca lekárka Ľuba Romanová. Podľa čoho si vyberáš autorky?
Vždy je to Maruška alebo Ľuba. Sú to moje dobré kamarátky a ako som spomínala, rada spolupracujem s mojimi známymi, s ľuďmi ktorí sú mi blízki, sú mojimi priateľmi. Mám šťastie, že som obklopená talentovanými jedincami. Ak by som Ľubu alebo Marušku nepoznala, tento projekt by asi nevznikol, alebo by mal inú podobu.
Budeš v koncepte LiteraTour pokračovať aj v tomto roku?
LiteraTour sme odohrali v marci. Robíme to už tretí rok, vždy keď je mesiac knihy a je to presne ten typ programu, ktorý ma nesmierne baví. Ak by sme toto mali robiť celý rok, vôbec by som sa nenahnevala.
Akú hudbu máš dnes v playeri?
Dnes mám po dlhej dobe deň bez hudby, ale v poslednom čase vyhľadávam akustickú muziku. Takú, kde je málo nástrojov, ktorá je čistá, jasná a zároveň nesmierne silná. Napr. Damien Rice, Lisa Hannigan, The Swell Season... pred pár mesiacmi ma dostali Mumford and Sons... a inak často počúvam Jamieho Culluma, Dana Bártu s Balzar triom, Hanu Hegerovú, Szidi Tobias, Paris Combo, Dianu Krall, Simona and Garfunkela, CD Paris... a tak.
Čím žiješ aktuálne v rámci vlastnej tvorby? Môžu sa tvoji poslucháči tešiť na prípadný nový album?
Trošku som sa zasekla a mám z toho depku. Posledný album Nebotrasenie sme vydali tri roky dozadu a odvtedy som nebola schopná dať dokopy nič kompaktné, celistvé, skutočné... Mám hotových zopár pesničiek, ale je ich málo a mám vyslovene chuť spraviť ich jednoducho, čisto, citlivo. Mám aj predstavu o tom, aký by mal byť celok, akurát ho nemám zatiaľ z čoho poskladať. Tak som sa rozhodla, že po turné s Neřežom na pár dní vypadnem zo Slovenska úplne sama a budem sa prechádzať a pozerať sa a počúvať a snáď aj písať.
Ako vznikol nápad spoločného turné s Neřežom?
Pred rokom sme spolu skúsili taký krátky koncert počas festivalu Fest Dobré Bohunice a dobre sa nám spolu hralo, tak sme si povedali, že by sme mohli skúsiť aj celú šnúru koncertov. Kapela Neřež zároveň tento rok oslavuje 30. výročie pôsobenia, tak sa to pekne všetko poprepájalo.
Zuzana Navarová je pre mnohých dodnes istým kultom. Neobávala si sa reakcií, že snáď šliapeš na posvätnú pôdu?
Stále sa trochu obávam a zároveň je to pre mňa česť aj výzva. Pravdepodobne sa nevyhnem porovnávaniu, no dúfam, že na koncerty príde najmä otvorené publikum a tiež dúfam, že sa mi podarí jej piesne interpretovať tak, aby som nikoho neurazila.
Stala si sa rešpektovanou interpretkou aj vďaka svojskému prístupu k spracovaniu coverov. Ako si poňala piesne starého Nerezu - opäť slobodne tvorivo, či s istou pietou k originálu?
Pri týchto piesňach sa mi experimentovať ani nežiada. Okrem toho aranžmány sa rokmi takmer nezmenili a u Nerezu je dôležité ísť po texte, po výraze. To môže byť trošku iné, každý reflektujeme veci - aj tie, ktoré sa dejú v básňach, v textoch, rôzne.
Nepremýšľali ste so Zdeňkom Vřešťálom aj o prípadnom spoločnom albume?
To nás zatiaľ nenapadlo a nemyslím si, že k tomu smerujeme.
Čoraz viac sa etabluješ na českej scéne. Nedávno si natočila pieseň na Horáčkov text, ktorá vyjde na albume Český kalendář. Vraj si ťa Michal Horáček vybral ako prvú interpretku do toho projektu.
Prvú určite nie. Mal už autorov a interpretov na iné balady, ktoré mu boli poslané skôr. V každom prípade sa z tejto spolupráce nesmierne teším a teším sa aj z toho, že z balady Štědrý večer je nakoniec duet s Vojtom Dykom. Toho považujem za jeden z najväčších talentov našej generácie.
Kto finálnu verziu piesne Štědrý večer produkoval?
Nahrávali sme to s Danom Špinerom, mojím klaviristom a spoluautorom hudby v Prešove. Pán Horáček chcel, aby sme to nahrali presne tak, ako si to prajeme. Chcel tam náš autorský rukopis. Stopy sme potom poslali do Prahy, kde to do finálnej podoby dotiahol Michal Pekárek, ale celý projekt zastrešuje Michal Horáček.
Zaznamenala si aj iné ponuky spolupráce v Českej republike?
Zatiaľ tam chodievame s vlastným koncertným programom, teraz nás čaká koncert s Neřežom a bola som hosťom januárového predstavenia Český kalendář, ktorý má už aj svoju javiskovú podobu a hrá sa raz do mesiaca v Švandovom divadle v Prahe.
A čo spolupráca medzi slovenskými muzikantmi? Trochu mi tu takéto interakcie chýbajú. Sme viac introvertní?
Ja sama vpodstate spolupráce nevyhľadávam. Nezvyknem byť tá, ktorá niekoho osloví – teda okrem spolupráce s pánom Horáčkom. My sme poslali zhudobnenú baladu, ktorá sa mu páčila, ale napríklad s Neřežom to vymyslel pôvodne organizátor festivalu. Mám rada moju kapelu, rada hrávam s ľuďmi, ktorých poznám, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Nevyhýbam sa spoluprácam, len nie som iniciátorom. Prednedávnom ma napríklad oslovili mladí jazzoví muzikanti, či s nimi neodohrám zopár koncertov a tie sa teraz chystajú na máj. Pred dvomi rokmi som naspievala jednu pesničku pre Hudbu z Marsu.
Ty si svojho času vymenila veľké koncertné sály za malé kluby a kaviarne, napriek tomu, že si mohla naďalej ťažiť z televíznej slávy a v pohode tie sály plniť. Prečo?
Lebo ma to takto baví, mám rada blízkosť publika, pohodlné menšie miesta, ktoré pripomínajú obývačku a k mojej tvorbe sa takéto priestory hodia omnoho viac. Hráme v komornej zostave, veľakrát je to len klavír a spev, nič väčšie nepotrebujeme.
Vydaním albumu Nebotrasenie u renomovanej nezávislej značky Slnko records si akoby prestúpila na druhý breh. Stále ťa však možno vídať v reláciách typu Legendy popu, stierajúc tak tú deliacu čiaru medzi tzv. alternatívnou a popovou scénou. To je dosť zvláštne a zároveň sympatické, pretože to delenie interpretov na dva pomyselné tábory občas pôsobí dosť rigorózne.
Nezvyknem hudbu a vôbec umenie takto deliť. Umenie nemá hranice. Každý si vytvára tie svoje. Pre mňa preto neexistujú žiadne relevantné „rádoby“ objektívne súdy o tejto sfére. Sú len veci, s ktorými sa stotožním, ktoré ma zaujmú a sú veci, ktoré si vo mne nenájdu priestor a to všetko na základe môjho subjektívneho posúdenia. Ale chápem, že pre uľahčenie orientácie ľudia radi dávajú veciam nálepky, majú ich v škatuľke. Je to také, povedala by som bezpečnejšie, istejšie.
Nie si len speváčkou, ale spolu s klaviristom Danielom Špinerom i autorkou hudby. Ako vznikajú vaše hudobné nápady? Predpokladám, že ty vymýšľaš spevové linky a Daniel harmónie k nim, tak?
Presne tak. Občas mám v hlave celý aranž, predstavu akoby malo čo znieť, no Dano to počuje úplne inak a to je nesmierne zaujímavé... fascinuje ma, že nepočuje to isté ako ja a zahrá niečo abolútne krásne. Veľakrát pristúpim na jeho motív, ale stáva sa, že moja predstava je už príliš zafixovaná a musíme k nej dôjsť.
Hráš na nejakom nástroji? A bez ohľadu na to – máš nejaký obľúbený?
Kedysi som chodila na hodiny klavíra, potom som prestala a dnes je mi ľúto, že ma naši nenútili dokončiť ho. Som samouk v hre na gitare, ale moje hranie je také biedne, že ho nepredvádzam na verejnosti. A mám nesmierne rada zvuk klarinetu, akordeónu, violončela...
Píšeš si k pesničkám aj vlastné texty. Z tvojich facebookových statusov zasa viem, že si vášnivá čitateľka svetovej literatúry, vždy sa pochváliš novými úlovkami. Na koncertoch zvykneš mať aj čítačky rôznych autoriek, predvlani to bola v rámci LiteraTour Maruška Kožlejová, v minulom roku zasa blogujúca lekárka Ľuba Romanová. Podľa čoho si vyberáš autorky?
Vždy je to Maruška alebo Ľuba. Sú to moje dobré kamarátky a ako som spomínala, rada spolupracujem s mojimi známymi, s ľuďmi ktorí sú mi blízki, sú mojimi priateľmi. Mám šťastie, že som obklopená talentovanými jedincami. Ak by som Ľubu alebo Marušku nepoznala, tento projekt by asi nevznikol, alebo by mal inú podobu.
Budeš v koncepte LiteraTour pokračovať aj v tomto roku?
LiteraTour sme odohrali v marci. Robíme to už tretí rok, vždy keď je mesiac knihy a je to presne ten typ programu, ktorý ma nesmierne baví. Ak by sme toto mali robiť celý rok, vôbec by som sa nenahnevala.
Akú hudbu máš dnes v playeri?
Dnes mám po dlhej dobe deň bez hudby, ale v poslednom čase vyhľadávam akustickú muziku. Takú, kde je málo nástrojov, ktorá je čistá, jasná a zároveň nesmierne silná. Napr. Damien Rice, Lisa Hannigan, The Swell Season... pred pár mesiacmi ma dostali Mumford and Sons... a inak často počúvam Jamieho Culluma, Dana Bártu s Balzar triom, Hanu Hegerovú, Szidi Tobias, Paris Combo, Dianu Krall, Simona and Garfunkela, CD Paris... a tak.
Čím žiješ aktuálne v rámci vlastnej tvorby? Môžu sa tvoji poslucháči tešiť na prípadný nový album?
Trošku som sa zasekla a mám z toho depku. Posledný album Nebotrasenie sme vydali tri roky dozadu a odvtedy som nebola schopná dať dokopy nič kompaktné, celistvé, skutočné... Mám hotových zopár pesničiek, ale je ich málo a mám vyslovene chuť spraviť ich jednoducho, čisto, citlivo. Mám aj predstavu o tom, aký by mal byť celok, akurát ho nemám zatiaľ z čoho poskladať. Tak som sa rozhodla, že po turné s Neřežom na pár dní vypadnem zo Slovenska úplne sama a budem sa prechádzať a pozerať sa a počúvať a snáď aj písať.
Števo Šanta
