ANDY BELEJ QUARTET
04.08.2012 Filed in: Recenzie
Lonely
Hevhetia
Tvrdiť, že Slovensko má konečne svojho Dana Bártu, by bolo trestuhodnou simplifikáciou. Belejov scat síce nie je nepodobný tomu Bártovmu, no tu sa zdanlivá zhoda začína i končí. Hudba ABQ by sa dala charakterizovať ako zvukové výtvarníctvo, tvoriace hudobné obrazy z krehkého pradiva contemporary jazzu používaním tlmenej minimalistickej palety a sošnosti artrockových skulptúr. Album Lonely sa nahrával v košickom štúdiu Klakson na prelome septembra a októbra 2011 a obsahuje sedem anglicky a jednu slovensky spievanú pieseň. Autorsky sa na ňom okrem hlavného protagonistu podieľali hlavne klávesista Dano Špiner (hudba) a Alena Belejová (texty). Raritkou je účasť gitaristu menom Peci Uher (väčšina z vás pozná rockového gitaristu Peciho Uherčíka). A hrá mu to rovnako ako staršiemu Pecimu, parádne. Rytmiku tvorí dvojzáprah Vilov Cicoňa (basa) a Staneka (bicie). Slušne im to „šlape“, Majo „Gapa“ Garbera do toho trúbi na svojom altovom a tenorovom saxofóne, Veronika Šoltýsová prispela do troch vecí vokálom, do troch ďalších potom Jožo Zima perkusiami (v jednej sa stretli). Belejovo spievanie je civilné, angličtina stredoeurópska, pesničky klubové, bez akýchkoľvek ambícií predrať sa do mienkotvorných rádií. Celková nálada je zádumčivo-melancholická a na hony vzdialená infantilnému optimistickému juchaniu, či falošnému smútku s nesprávnymi nevestami pri oltári. Pekná doska pre večery s whisky v pohári a ľahkým spleenom v duši.
Hevhetia
Tvrdiť, že Slovensko má konečne svojho Dana Bártu, by bolo trestuhodnou simplifikáciou. Belejov scat síce nie je nepodobný tomu Bártovmu, no tu sa zdanlivá zhoda začína i končí. Hudba ABQ by sa dala charakterizovať ako zvukové výtvarníctvo, tvoriace hudobné obrazy z krehkého pradiva contemporary jazzu používaním tlmenej minimalistickej palety a sošnosti artrockových skulptúr. Album Lonely sa nahrával v košickom štúdiu Klakson na prelome septembra a októbra 2011 a obsahuje sedem anglicky a jednu slovensky spievanú pieseň. Autorsky sa na ňom okrem hlavného protagonistu podieľali hlavne klávesista Dano Špiner (hudba) a Alena Belejová (texty). Raritkou je účasť gitaristu menom Peci Uher (väčšina z vás pozná rockového gitaristu Peciho Uherčíka). A hrá mu to rovnako ako staršiemu Pecimu, parádne. Rytmiku tvorí dvojzáprah Vilov Cicoňa (basa) a Staneka (bicie). Slušne im to „šlape“, Majo „Gapa“ Garbera do toho trúbi na svojom altovom a tenorovom saxofóne, Veronika Šoltýsová prispela do troch vecí vokálom, do troch ďalších potom Jožo Zima perkusiami (v jednej sa stretli). Belejovo spievanie je civilné, angličtina stredoeurópska, pesničky klubové, bez akýchkoľvek ambícií predrať sa do mienkotvorných rádií. Celková nálada je zádumčivo-melancholická a na hony vzdialená infantilnému optimistickému juchaniu, či falošnému smútku s nesprávnymi nevestami pri oltári. Pekná doska pre večery s whisky v pohári a ľahkým spleenom v duši.
Andrej Turok
