RÓBERT MIKLA
09.07.2011 Filed in: Recenzie
Niečo je vo vzduchu
Leon Art
„Kdo to tam tak nelidsky řve?“ spýtal sa predseda predstavenstva pivovaru v majstrovskom podaní Rudolfa Hrušínského, keď začul hulákanie strýca Pepina z nesmrteľnej Hrabalovej novely Postřížiny. Akiste by charakteristicky povytiahol obočie a spustil kútiky úst, aj keby začul inzitný spev nemenej farbistej osoby Roba Miklu. Beriem, sú žánre, kde sa ryčanie doslova vyžaduje. Taký death metal... Ale ďalší album produktu SHS, ktorý plnil titulky bulvárnych plátkov obnaženým pozadím a opileckými škandálmi je len krotký staromilský hard rock, tak čo tak sa inšpirovať hlasmi ako Gillan, Coverdale, Dio či Ozzy?
Anonymná úderka pod vedením podnikateľa, majiteľa bardejovského štúdia a gitaristu Milana Hersteka hrá vcelku OK. Zvuk je takisto v poriadku. Jedenástka pesničiek, v strihu primeranejšom viac veku a estetike kapelníka než tomu Miklovmu, vykazuje istú pestrosť. Texty sa snažia recyklovať a kompilovať témy a výrazivo slovenského poprocku (Grigorov, Habera, Gladiátor a pod.) s presahmi k rebelstvu (Tulák), romantike (Bez teba), nostalgii (Keby zastal čas), mentorstvu (Nám záleží) a dokonca i humoru s prvkami komunálnej satiry (Tanec bábok). Už v súvislosti so slovenským predkolom Eurovízie som o fenoméne RM písala, že je to jedna z najcharizmatickejších figúr provinčného panoptika miestneho šoubiznisu. Úhrančivý image by však zúfalo potreboval kvalitnejší spev, istejšie frázovanie a aspoň akú takú aproximatívnu intonáciu a hlavne – jasne vyprofilovaný štýl. Robo, rada si ťa v telke pozriem, aj koncert môže byť fasa jazda, ale z dosky ma predsa len trochu nudíš.
Leon Art
„Kdo to tam tak nelidsky řve?“ spýtal sa predseda predstavenstva pivovaru v majstrovskom podaní Rudolfa Hrušínského, keď začul hulákanie strýca Pepina z nesmrteľnej Hrabalovej novely Postřížiny. Akiste by charakteristicky povytiahol obočie a spustil kútiky úst, aj keby začul inzitný spev nemenej farbistej osoby Roba Miklu. Beriem, sú žánre, kde sa ryčanie doslova vyžaduje. Taký death metal... Ale ďalší album produktu SHS, ktorý plnil titulky bulvárnych plátkov obnaženým pozadím a opileckými škandálmi je len krotký staromilský hard rock, tak čo tak sa inšpirovať hlasmi ako Gillan, Coverdale, Dio či Ozzy?
Anonymná úderka pod vedením podnikateľa, majiteľa bardejovského štúdia a gitaristu Milana Hersteka hrá vcelku OK. Zvuk je takisto v poriadku. Jedenástka pesničiek, v strihu primeranejšom viac veku a estetike kapelníka než tomu Miklovmu, vykazuje istú pestrosť. Texty sa snažia recyklovať a kompilovať témy a výrazivo slovenského poprocku (Grigorov, Habera, Gladiátor a pod.) s presahmi k rebelstvu (Tulák), romantike (Bez teba), nostalgii (Keby zastal čas), mentorstvu (Nám záleží) a dokonca i humoru s prvkami komunálnej satiry (Tanec bábok). Už v súvislosti so slovenským predkolom Eurovízie som o fenoméne RM písala, že je to jedna z najcharizmatickejších figúr provinčného panoptika miestneho šoubiznisu. Úhrančivý image by však zúfalo potreboval kvalitnejší spev, istejšie frázovanie a aspoň akú takú aproximatívnu intonáciu a hlavne – jasne vyprofilovaný štýl. Robo, rada si ťa v telke pozriem, aj koncert môže byť fasa jazda, ale z dosky ma predsa len trochu nudíš.
Dorota Zervanová
