TADY TO MÁŠ
18.07.2014 Filed in: Recenzie
Krátkovlasá čembalistka
Indies Scope
Sú hudobné projekty, ktoré bezprostredne zapadajú do mozaiky vnemov. Ihneď vieš, že toto je kompaktnou stravou pre tvoju dušu. Krása! Má to však jednu „drobnú“ nevýhodu. Keď sa ňou nasýtiš, dlhšie sa ti nedá počúvať čosi iné, čosi menej „glykemicky hodnotné“. Tvoje „ucho zmlsnie“. Práve toto sa vám stane, (a ja vás varujem), ak si zaobstaráte CD album hudobného „projektu“, (nejedná sa totiž o stabilnú kapelu): Tady to máš „Krátkovlasá čembalistka“. Zvlášť, ak ste už v minulosti ustrnuli na Pevnine detstva, kráčali za pomoci Nových máp ticha, až pokým ste bezpečne nevystúpili na Modrý vrch... Od čias aktívnej spolupráce Deža Ursínyho a Ivana Štrpku som sa myslím totiž s podobným naturelom produkcie, akou nás Dežo s Ivanom roky „kŕmili“ nestretol. Nie, nejde o plagiát! Vôbec nie! Len v čomsi (pre mňa v mnohom) cítim súzvuk týchto „tandemov“. Krátkovlasá čembalistka je zhmotnením invencie, hĺbky a nadčasovosti. Vyberavého stravníka hudobného nakŕmi, nie menej ako deväť chodov pokrmov. Čím to je? Hm, tým, že každá z piesní je tak chutná, že iba „odhryznúť z nej“ mu nestačí. Chce každú z nich „zjesť“, bezo zbytku! A pokým príde k deviatej zistí, že už je úplne sýty. Komické však je, že až po čase opäť vyhladne nebude sa mu žiadať „nakŕmiť sa“ čímsi iným. Ako hlad zaklope „vezme za pačesy čembalistku“ a šup s ňou „na tanier CD prehrávača“. Hudobné rozprávanie si s básničkami Milana Rúfusa, Judity Kaššovicovej, Erika Ondrejičku a Deža Ursinyho nie je nič dlžné. Zapadajú do seba, a dovedna vytvárajú pozvoľna mandalu, ktorá naberá na pôsobivosti, ak na ňu pozeráš mierne z obďaleč. Čím to je, že je to taká sila? Nuž, bude to asi (aj) tým, že na projekte sa zúčastnili šikovní ľudia, šikovní, múdri a najmä umelecky potentní. (Tomáš Kytnar a jeho hostia Juraj Dura Turtev, Miloš Železňák, Mojmír Bob Sabolovič, Tomáš Frgala, Tomáš Kočko, Lukáš Kytnar, Mojmír Bártek, Janka Džana Fujaková, Pavel Doky Doležal...) Touto cestou im všetkým ďakujem (aj za Vás, čo mi dáte za pravdu v tom, o čom som písal vyššie), za to, čo pre nás na „stolovací stôl“ nachystali. Všetky pokrmy označujem za nanajvýš košer, a to s plnou vážnosťou a zodpovednosťou! So slnkom v tvári zostáva...
Indies Scope
Sú hudobné projekty, ktoré bezprostredne zapadajú do mozaiky vnemov. Ihneď vieš, že toto je kompaktnou stravou pre tvoju dušu. Krása! Má to však jednu „drobnú“ nevýhodu. Keď sa ňou nasýtiš, dlhšie sa ti nedá počúvať čosi iné, čosi menej „glykemicky hodnotné“. Tvoje „ucho zmlsnie“. Práve toto sa vám stane, (a ja vás varujem), ak si zaobstaráte CD album hudobného „projektu“, (nejedná sa totiž o stabilnú kapelu): Tady to máš „Krátkovlasá čembalistka“. Zvlášť, ak ste už v minulosti ustrnuli na Pevnine detstva, kráčali za pomoci Nových máp ticha, až pokým ste bezpečne nevystúpili na Modrý vrch... Od čias aktívnej spolupráce Deža Ursínyho a Ivana Štrpku som sa myslím totiž s podobným naturelom produkcie, akou nás Dežo s Ivanom roky „kŕmili“ nestretol. Nie, nejde o plagiát! Vôbec nie! Len v čomsi (pre mňa v mnohom) cítim súzvuk týchto „tandemov“. Krátkovlasá čembalistka je zhmotnením invencie, hĺbky a nadčasovosti. Vyberavého stravníka hudobného nakŕmi, nie menej ako deväť chodov pokrmov. Čím to je? Hm, tým, že každá z piesní je tak chutná, že iba „odhryznúť z nej“ mu nestačí. Chce každú z nich „zjesť“, bezo zbytku! A pokým príde k deviatej zistí, že už je úplne sýty. Komické však je, že až po čase opäť vyhladne nebude sa mu žiadať „nakŕmiť sa“ čímsi iným. Ako hlad zaklope „vezme za pačesy čembalistku“ a šup s ňou „na tanier CD prehrávača“. Hudobné rozprávanie si s básničkami Milana Rúfusa, Judity Kaššovicovej, Erika Ondrejičku a Deža Ursinyho nie je nič dlžné. Zapadajú do seba, a dovedna vytvárajú pozvoľna mandalu, ktorá naberá na pôsobivosti, ak na ňu pozeráš mierne z obďaleč. Čím to je, že je to taká sila? Nuž, bude to asi (aj) tým, že na projekte sa zúčastnili šikovní ľudia, šikovní, múdri a najmä umelecky potentní. (Tomáš Kytnar a jeho hostia Juraj Dura Turtev, Miloš Železňák, Mojmír Bob Sabolovič, Tomáš Frgala, Tomáš Kočko, Lukáš Kytnar, Mojmír Bártek, Janka Džana Fujaková, Pavel Doky Doležal...) Touto cestou im všetkým ďakujem (aj za Vás, čo mi dáte za pravdu v tom, o čom som písal vyššie), za to, čo pre nás na „stolovací stôl“ nachystali. Všetky pokrmy označujem za nanajvýš košer, a to s plnou vážnosťou a zodpovednosťou! So slnkom v tvári zostáva...
Had (Ivo Weiss)
