JITKA ŠURANSKÁ
18.07.2014 Filed in: Recenzie
Nezachoď slunéčko
Indies Happy Trails
Jitka Šuranská pred vydaním svojho debutového albumu nepatrila v Čechách k neznámym pojmom. Už v roku 2005 získala spolu s Jiřím Plockem cenu Anděl za projekt Písňobraní. Vydarený debut Nezachoď slunečko je právom nominovaný na tohtoročnú andělskú cenu world music. O širšom ako len českom rozmere nahrávky svedčí producentský podpis Stana Palúcha, člena zoskupenia PaCoRa Trio, ktoré dopĺňa Šuranovskej technicky brilantný hlasovo‑husľový prejav. Stáva sa pravidlom, že odhadnúť, do akej miery sú melódie piesní naozaj ľudové je pre poslucháča world music malým tajomstvom a detektívkou zároveň. Prisypať pri interpretácii trochu džezu, karpatskej, balkánskej hudby, klezmeru, zvykne posunúť nielen charakter piesne, ale aj jej melodiku. Súčasní interpreti world music často siahajú iba po textoch a pri hľadaní melódie sa nechajú unášať vnútornou folklórnou inšpiráciou, ktorá môže mať pôvodný základ. Ale v tom tkvie práve krása tohto žánru. Podobne je to aj s Jitkou Šuranskou. Pri sólových vystúpeniach, kedy v piesňach ostane len hlas, husle a charizma, jej pomáha looper. Stále platí, že každý elektronický pomocník býva dvojsečnou zbraňou. Loopovanie sprievodných huslí a následné sólovanie má svoj náboj. Na druhej strane pri hraní s looperom nie je možné zmeniť tempo, upraviť predohru, harmonicky upraviť dohru, ako celá živá kapela (Bezobratři, Tomáš Kočko, Docuku). Jitka siaha do studnice s krátkymi textami a niekoľko taktovými melódiami. Vyskladať z takých piesní celý album nie je celkom šťastný nápad. Poslucháč musí potom súhlasiť s monotónnou atmosférou nahrávky. Piesne sú takmer všetky v rovnakom tempe, s rovnakým námetom a v molovom šate. Technicky sú veľmi dobre odohrané, no celku chýba duch folklórneho kolektívu. Túto chybičku krásy sa sanží vyrovnať sprievodná kapela a štúdioví hostia (husle, mandolína, cimbal, kontrabas, saxofón, citara). Virtuozita prepojená s úctou k folklórnej tradícii je koniec‑koncov silnou stránkou nahrávky. Hoci nejde o veselé počúvanie, emócií je plný album.
Indies Happy Trails
Jitka Šuranská pred vydaním svojho debutového albumu nepatrila v Čechách k neznámym pojmom. Už v roku 2005 získala spolu s Jiřím Plockem cenu Anděl za projekt Písňobraní. Vydarený debut Nezachoď slunečko je právom nominovaný na tohtoročnú andělskú cenu world music. O širšom ako len českom rozmere nahrávky svedčí producentský podpis Stana Palúcha, člena zoskupenia PaCoRa Trio, ktoré dopĺňa Šuranovskej technicky brilantný hlasovo‑husľový prejav. Stáva sa pravidlom, že odhadnúť, do akej miery sú melódie piesní naozaj ľudové je pre poslucháča world music malým tajomstvom a detektívkou zároveň. Prisypať pri interpretácii trochu džezu, karpatskej, balkánskej hudby, klezmeru, zvykne posunúť nielen charakter piesne, ale aj jej melodiku. Súčasní interpreti world music často siahajú iba po textoch a pri hľadaní melódie sa nechajú unášať vnútornou folklórnou inšpiráciou, ktorá môže mať pôvodný základ. Ale v tom tkvie práve krása tohto žánru. Podobne je to aj s Jitkou Šuranskou. Pri sólových vystúpeniach, kedy v piesňach ostane len hlas, husle a charizma, jej pomáha looper. Stále platí, že každý elektronický pomocník býva dvojsečnou zbraňou. Loopovanie sprievodných huslí a následné sólovanie má svoj náboj. Na druhej strane pri hraní s looperom nie je možné zmeniť tempo, upraviť predohru, harmonicky upraviť dohru, ako celá živá kapela (Bezobratři, Tomáš Kočko, Docuku). Jitka siaha do studnice s krátkymi textami a niekoľko taktovými melódiami. Vyskladať z takých piesní celý album nie je celkom šťastný nápad. Poslucháč musí potom súhlasiť s monotónnou atmosférou nahrávky. Piesne sú takmer všetky v rovnakom tempe, s rovnakým námetom a v molovom šate. Technicky sú veľmi dobre odohrané, no celku chýba duch folklórneho kolektívu. Túto chybičku krásy sa sanží vyrovnať sprievodná kapela a štúdioví hostia (husle, mandolína, cimbal, kontrabas, saxofón, citara). Virtuozita prepojená s úctou k folklórnej tradícii je koniec‑koncov silnou stránkou nahrávky. Hoci nejde o veselé počúvanie, emócií je plný album.
Jurai Gonšor
