My sme žiadnych pilotov nestrieľali
21.01.2010 Filed in: Články
The Plastic People of the Universe
MY SME ŽIADNYCH PILOTOV NESTRIEĽALI
Boľševikom odzvonilo. Politická, spoločenská, či ekonomická situácia, ako aj postoj jednotlivca k umeniu či inému človeku pred rokom '89 sa líšil od toho dnešného. Dvadsať rokov po zmene azimutu na Slovensko zavítala legenda undergroundu, pražská kapela The Plastic People Of The Universe, ktorá sa stala nepohodlnou, pretože neprijala možnú rolu v absurdom normalizačnom divadle.
Prečo si myslíte, že sa práve vaša kapela stala pre režim nepohodlnou? Milan Hlavsa tvrdil, že ste stále len hrali a nechceli ste byť buričmi. No napriek tomu ste sa nimi stali.
J. Brabenec: My sme si robili, čo sme chceli. Vytvorili sme si nepriateľov zo štátneho aparátu v tom zmysle, že sme ich začali ignorovať. Nikdy sme ich nerešpektovali.
J. Kábeš: Najväčšou urážkou je, keď si človek niečo nevšíma. Pokiaľ sa s niekým hádaš, pokiaľ máš voči niekomu stále výhrady, tak sa s ním ocitneš v nejakom dialógu. Ale my sme sa správali tak, že tí boľševici vlastne neexistujú. A to ich samozrejme nasralo, čomu sa nedivím.
Je dvadsať rokov po revolúcii. Ako hodnotíte tento vývoj?
J. Brabenec: Padáme do komunistickej žumpy. My aj vy. Väčšina ľudí, ktorí sú vo vláde, študovali v Sovietskom zväze pred rokom '89. To znamená, že sú to všetko agenti KGB. Viac sa mi o tom ani nechce hovoriť.
Keď boli uverejnené spisy s menami agentov, objavilo sa tam aj meno Mejla Hlavsu. Mnohí boli z toho prekvapení, lebo jeho bolo ťažké považovať za agenta ŠTB. Aké sú Vaše skúsenosti s eštebákmi a týmito spismi?
J. Brabenec: Spravili nám úžasnú propagandu. V Amerike by sme za to utratili asi milión dolárov (smiech). Samozrejme tam boli lámačky na to agenstvo a Mejlu zlomili. Lámali každého, Kábu tiež.
J. Kábeš: Dali mi tam papier a pero. Ten eštebák na mňa pozerá a hovorí: “Pán Kabeš, čo by na to povedala vaša manželka, keby sa od nás dozvedela, že máte nemanželské dieťa. Máte pol hodinu na to, aby ste si to premyslel. Takto som tam sedel (J. naznačuje ležérnu pózu) a dlabal sa v nose, tí dvaja sa vrátili a hovoria: “Tak ako ste si to premysleli?” A ja im hovorím: Ona to už pol roka vie. (smiech) Vzali ten dokument aj s perom a poslali ma domov. Skúšali všetko možné.
Ako vnímate seriál Majora Zemana, ktorého diel Mimikry bol voľne inšpirovaný vašou kapelou?
J. Brabenec: Národ chce stále vidieť túto romantizáciu socializmu, ako tí policajti boli spravodliví, zachraňovali národ a chránili nás. V podstate je trápne, keď televízia a médiá dospeli do bodu, že tomu ľudia veria. Hrali sme niekde v južných Čechách, prišiel miestny opilec a vraví: „To si ty, čo zabil toho pilota?“ Povedal som mu „Choď do prdele, my sme žiadnych pilotov nezabíjali.” Ani sme nefetovali. Skutočne, počas celej histórie Plastic People. Ale, že sú ľudia schopní vnímať ako pravdu to, čo je v televízii alebo na internete, je naozaj smutné. Tie médiá sú dnes tak silné. Ľudia hovoria: „To musí byť pravda. Veď som to videl v televízii.“
Ubehlo dvadsať rokov od nežnej revolúcie. Cítite sa slobodní?
E. Turnová: Ja som vtedy ako študentka filozofie jazdila po fabrikách a rozprávala sa s ľuďmi, ktorí boli odo mňa aj o tridsať rokov starší a šli do tej generálnej stávky. Ale takto sme si to nepredstavovali.
A viete posúdiť, v čom dnes ľudia robia chybu?
E. Turnová: Predtým sme sa stretávali za úplne iných okolností. Rozprávali sme sa o filmoch, umení a nepriateľ našu súdržnosť tmelil. Teraz je to v živote skôr o tom pragmatickom, ako o vzťahoch.
J. Brabenec: „Ze svinstva, z bláta, špíny, rodí se všechno, to co nás trápí a souží.“ Tak asi vznikajú politické strany a tak sa rodia politici. Zo špiny, bahna a blata.
Apriori ste sa nesústredili na to, aby ste zvrátili režim, ale čo by podľa vás mali ľudia robiť dnes, aby tento stav zvrátili?
J. Brabenec: Musíme ísť hlboko do undergroundu a bojovať do posledného dychu. Nič iné sa nedá robiť. Jirousa sa raz pýtali z BBC, prečo dnes ešte existuje underground a on na to veľmi múdro odpovedal: „Underground je dnes dôležitejší než vtedy.“
A kapela sa angažuje politicky?
J. Brabenec: To nie je o tom, aby sa kapela politicky angažovala. Je to o tom, ostať stáť vo svojej pozícii, nech sa deje čokoľvek. Spoločnosť sa zvrtla. To konzumentstvo, ktoré ovláda dnes celý svet, je skutočne cesta do pekiel. To nikam nevedie. Sociologicky aj ekologicky to ide do prdele. Je to o tom, ostať vo svojej pozícii, o ktorej som presvedčený a nenechať sa krútiť.
MY SME ŽIADNYCH PILOTOV NESTRIEĽALI
Boľševikom odzvonilo. Politická, spoločenská, či ekonomická situácia, ako aj postoj jednotlivca k umeniu či inému človeku pred rokom '89 sa líšil od toho dnešného. Dvadsať rokov po zmene azimutu na Slovensko zavítala legenda undergroundu, pražská kapela The Plastic People Of The Universe, ktorá sa stala nepohodlnou, pretože neprijala možnú rolu v absurdom normalizačnom divadle.
Prečo si myslíte, že sa práve vaša kapela stala pre režim nepohodlnou? Milan Hlavsa tvrdil, že ste stále len hrali a nechceli ste byť buričmi. No napriek tomu ste sa nimi stali.
J. Brabenec: My sme si robili, čo sme chceli. Vytvorili sme si nepriateľov zo štátneho aparátu v tom zmysle, že sme ich začali ignorovať. Nikdy sme ich nerešpektovali.
J. Kábeš: Najväčšou urážkou je, keď si človek niečo nevšíma. Pokiaľ sa s niekým hádaš, pokiaľ máš voči niekomu stále výhrady, tak sa s ním ocitneš v nejakom dialógu. Ale my sme sa správali tak, že tí boľševici vlastne neexistujú. A to ich samozrejme nasralo, čomu sa nedivím.
Je dvadsať rokov po revolúcii. Ako hodnotíte tento vývoj?
J. Brabenec: Padáme do komunistickej žumpy. My aj vy. Väčšina ľudí, ktorí sú vo vláde, študovali v Sovietskom zväze pred rokom '89. To znamená, že sú to všetko agenti KGB. Viac sa mi o tom ani nechce hovoriť.
Keď boli uverejnené spisy s menami agentov, objavilo sa tam aj meno Mejla Hlavsu. Mnohí boli z toho prekvapení, lebo jeho bolo ťažké považovať za agenta ŠTB. Aké sú Vaše skúsenosti s eštebákmi a týmito spismi?
J. Brabenec: Spravili nám úžasnú propagandu. V Amerike by sme za to utratili asi milión dolárov (smiech). Samozrejme tam boli lámačky na to agenstvo a Mejlu zlomili. Lámali každého, Kábu tiež.
J. Kábeš: Dali mi tam papier a pero. Ten eštebák na mňa pozerá a hovorí: “Pán Kabeš, čo by na to povedala vaša manželka, keby sa od nás dozvedela, že máte nemanželské dieťa. Máte pol hodinu na to, aby ste si to premyslel. Takto som tam sedel (J. naznačuje ležérnu pózu) a dlabal sa v nose, tí dvaja sa vrátili a hovoria: “Tak ako ste si to premysleli?” A ja im hovorím: Ona to už pol roka vie. (smiech) Vzali ten dokument aj s perom a poslali ma domov. Skúšali všetko možné.
Ako vnímate seriál Majora Zemana, ktorého diel Mimikry bol voľne inšpirovaný vašou kapelou?
J. Brabenec: Národ chce stále vidieť túto romantizáciu socializmu, ako tí policajti boli spravodliví, zachraňovali národ a chránili nás. V podstate je trápne, keď televízia a médiá dospeli do bodu, že tomu ľudia veria. Hrali sme niekde v južných Čechách, prišiel miestny opilec a vraví: „To si ty, čo zabil toho pilota?“ Povedal som mu „Choď do prdele, my sme žiadnych pilotov nezabíjali.” Ani sme nefetovali. Skutočne, počas celej histórie Plastic People. Ale, že sú ľudia schopní vnímať ako pravdu to, čo je v televízii alebo na internete, je naozaj smutné. Tie médiá sú dnes tak silné. Ľudia hovoria: „To musí byť pravda. Veď som to videl v televízii.“
Ubehlo dvadsať rokov od nežnej revolúcie. Cítite sa slobodní?
E. Turnová: Ja som vtedy ako študentka filozofie jazdila po fabrikách a rozprávala sa s ľuďmi, ktorí boli odo mňa aj o tridsať rokov starší a šli do tej generálnej stávky. Ale takto sme si to nepredstavovali.
A viete posúdiť, v čom dnes ľudia robia chybu?
E. Turnová: Predtým sme sa stretávali za úplne iných okolností. Rozprávali sme sa o filmoch, umení a nepriateľ našu súdržnosť tmelil. Teraz je to v živote skôr o tom pragmatickom, ako o vzťahoch.
J. Brabenec: „Ze svinstva, z bláta, špíny, rodí se všechno, to co nás trápí a souží.“ Tak asi vznikajú politické strany a tak sa rodia politici. Zo špiny, bahna a blata.
Apriori ste sa nesústredili na to, aby ste zvrátili režim, ale čo by podľa vás mali ľudia robiť dnes, aby tento stav zvrátili?
J. Brabenec: Musíme ísť hlboko do undergroundu a bojovať do posledného dychu. Nič iné sa nedá robiť. Jirousa sa raz pýtali z BBC, prečo dnes ešte existuje underground a on na to veľmi múdro odpovedal: „Underground je dnes dôležitejší než vtedy.“
A kapela sa angažuje politicky?
J. Brabenec: To nie je o tom, aby sa kapela politicky angažovala. Je to o tom, ostať stáť vo svojej pozícii, nech sa deje čokoľvek. Spoločnosť sa zvrtla. To konzumentstvo, ktoré ovláda dnes celý svet, je skutočne cesta do pekiel. To nikam nevedie. Sociologicky aj ekologicky to ide do prdele. Je to o tom, ostať vo svojej pozícii, o ktorej som presvedčený a nenechať sa krútiť.
Edo Kopček
