Ľudová hudba a worldmusic na Slovensku

Ľudová hudba a worldmusic na Slovensku

Vývoj, súčasný stav a trendy


6. časť

Žánrová kontaminácia, či fúzia rôznych etnických vplyvov na tradičnú hudbu, je odveký a stále trvajúci jav. Vynechám rozprávanie o revolúcii spôsobenej príchodom sláčikových nástrojov z Čiech, Rakúska, či Nemecka do menších slovenských miest a na vidiek v 18. storočí aj ako to zmenilo dovtedy gajdošskú tanečnú hudbu. Alebo, aká veľká mohla byť fascinácia tureckou janičiarskou vojenskou hudbou, ktorá začiatkom 19. storočia denne vyhrávala na hlavnom námestí vo Viedni, v tom čase anektovanej Osmanskou ríšou. Je možno prekvapivé, akým spôsobom sa z tejto fascinácie zrodila rakúsko-uhorská vojenská hudba a z toho následne aj dedinské dychovky na Slovensku. Dnes sa však obmedzím na niektoré fakty z novodobého hľadiska v oblasti slovenskej world music. Ešte pred ustálením tohto pojmu sa od začiatku 70-tych rokov venovali ľudovým piesňam v modernom šate interpreti plávajúci na celosvetovej folkovo-beatnickej vlne, najmä speváčka Zuzana Homolová, ktorá vo svojom snažení pokračuje dodnes.
Koncom 70-tych rokov sa na Slovensku začal veľký záujem o hudbu a tanec v štýle flamenco, z ktorých pozoruhodné výsledky dosiahla skupina Andalúzia, neskôr Los Caminos (gitarista Slaco de Néria), ďalej La Grima (bratia Kohútkovci) a neskôr, v druhej polovici 90-tych rokov skupina Remedios, ktorá spája flamenco s jazzom a prvkami vážnej hudby. V tomto období nastal záujem o latino hudbu, ktorý umožnil vzniknúť viacerým hudobným a tanečným formáciám. Na vrchole popularity v tejto oblasti je skupina Mango Molas, vychádzajúca z latino a afrických rytmov, pričom tvorí vlastné texty a melódie, často slovenského rázu.
Zaujímavým fenoménom je tzv. rom pop – populárna hudba vychádzajúca z rómskych koreňov. Je to nová forma živého rómskeho folklóru. Najznámejšou, i keď určite nie najzaujímavejšou, je skupina Kmeťo band. Mimochodom, pre niekoho bude možno prekvapením, že najrozšírenejším nástrojom u rómskeho etnika na Slovensku už v súčasnosti dávno nie sú husle, cimbal a dokonca ani gitara, ale prekvapivo syntetizátor - a to aj v rómskych osadách, kde je často zapojený na autobatérie.
Veľmi úspešnou skupinou so stálym okruhom publika je skupina Pressburger Klezmer band, ktorá voľne spracováva tradičné židovské piesne, najmä v jazyku jidiš, ale venuje sa aj vlastnej tvorbe.
Prekvapivo obľúbenou je na Slovensku aj keltská hudba. V súčasnosti ju pestuje viacero zoskupení. Najznámejšou skupinou je Keltieg, ktorej ústrednou postavou je perkusionista Roman Kozák. Jej tvár sa s prichádzajúcimi a odchádzajúcimi členmi od prelomu storočia až doteraz dosť menila, od bretónsko – írskeho piesňového repertoáru, s originálnymi francúzskymi spevákmi (neskôr Roc‘hann), až po čisto inštrumentálne astúrijsko - galícijské - shettlandské - a iné tanečné sety.
Veľmi aktívnou je momentálne aj skupina Roc‘hann, ktorá sa zameriava najmä na bretónske piesne. Jej dušou je spevák Frédéric Jacq a basista Mišo Kubinec. Najúspešnejšou world music skupinou zo Slovenska je maďarsky spievajúci Ghymes, v minulosti priamo, dnes je už len voľne inšpirovaná folklórom slovenských a sedmohradských Maďarov. Je akceptovaná na medzinárodnej úrovni, predovšetkým v Maďarsku. Po odchode väčšiny zakladajúcich členov, napríklad výrazného violistu a saxofonistu Andora Bujáka, v skupine ostal jej líder – spevák, huslista a hráč na historické strunové nástroje Tamás Szarka aj s bratom Gyulom, kontrabasistom, gitaristom a vokalistom. Dopĺňajú ich profesionálni hráči z Maďarska. Zdá sa, že v súčasnosti Ghymes loví v rock-blues-popových vodách a jej cieľovou skupinou sa preto stáva prevažnou mierou maďarské publikum. Nabudúce o spojení rockovej, jazzovej a slovenskej ľudovej hudbe aj novších world music projektoch na Slovensku.

Samo Smetana