E N S
V klietke hanby
Musica
**

O tejto kapelke si možno myslieť hocičo, v prvom rade ale asi napadá odvaha, lebo prísť na trh s takýmto materiálom vyžaduje istú dávku tejto bohumilej vlastnosti. Nebude to asi nedostatkom súdnosti a sebairónie členov kapely, pretože pri hodnotení albumu nahrávajú na smeč už tým, ako svoje dielko nazvali – áno, je to na malú klietku hanby. Ich nová poprocková kolekcia zaváňa vyprchaným parfémom, umelou kožou, masturbáciou a ranným povlakom na zuboch. Predčasné vyvrcholenie sa odohrá hneď v úvode, s celkom slušne odpálenou perličkou Alibista a druhou, popovou, Bude sa niečo diať. Tieto energiou pulzujúce pesničky (druhá okorenená aj peknou melódiou), donútia človeka podupávať v rytme, ale to je asi tak všetko. Hneď ďalšie sú sklamaním a totálnym vykrádaním toho, čo sa na slovenskej scéne odohrávalo už dávno. Škoda, lebo aj v tomto zatuchnutom prostredí klišéovitých textov, neúprimnosti a nepôvodnosti sa nachádzajú stopové prvky snahy a talentu, ktoré naznačujú, že nabudúce by to eventuálne mohlo byť aj iné. Aktuálny repertoár sa ale nemôže pýšiť žiadnou nápaditosťou a už vôbec nie originalitou - tvrdšie rockové riffy, poprockové beglajty, sem-tam zaujímavé klávesové podmazy, či nudné aranžérske fóriky a vokálne linky Janka Riška zameniteľného s Rasťom Kopinom. Azda jediné, čo je tu naozaj úprimné, je bezprostrednosť interpretácie, švih a náboj, aký z jednotlivých trackov vyžaruje. V hlave sa až tak neudomácnia, ale dýcha z nich odzbrojujúca úprimnosť. Bohužiaľ, celkový dojem to nezachraňuje a obsah nevylepší ani pekný booklet a čitateľný mäkký zvuk.

Martin Hoza

Tags: recenzie