Burlas – Kladivo – Zagar
V rozpakoch
Slnko Records 2009
****1/2

Maximum slovenského minimalizmu! Možno aj európskeho. No nielen to, pesničky sú jednoducho skvostné. Magické impresie. Vraj sú o láske, no väčšmi sú abstraktné. Vo vzájomnej synergii ich zložili, na klávesoch (a letmo aj gitare) spolu odohrali a naspievali Martin Burlas, Ján Boleslav Kladivo a Peter Zagar - pionieri súčasnej vážnej hudby, minimalizmu a jedinečného slovenského pesničkárstva. Hľadači emočnej esenciálnosti. Takej, k akej sa odvážne snažili prepracovať napríklad Erik Satie vo svojich klavírnych impresiách, alebo Yann Tiersen vo svojej čírej klavírnej skladbe La Valse d'Amelie z filmu Amélia z Montmartru. K tejto méte sa snažili priblížiť aj iní, no neviem, či sa niekomu podarilo dostať sa k dreni až tak blízko, ako Kladivovi s Burlasom a Zagarom na tejto nahrávke. Tak, ako sú už ďalej neextrahovateľné melódie a aranžmány ich piesní, je to aj s ich magickým spevom. Krehkým a čistým ako hlas gregoriánskych chorálov. Atomálna hudba, symfónia koncentrovaná do tónu. Mikrokozmos zvuku, melódie, spevu a textu v jedinečnej symbióze. Nostalgia maminých uspávaniek a ískania v okamihoch, keď sa prepadáte do sna. Číra Neha a Krehkosť. Tento album radím medzi najzaujímavejšie nahrávky tohto roka. Svojská cesta autorov k dreni melódie, hlasu, tónu, harmónie a zvuku ako takého, si zaslúži pozornosť a širokú verejnú prezentáciu. Napriek tomu, že emočne intenzívny prvý dojem z pesničiek je prchavý a môže sa rýchlo vytratiť, stojí naozaj za to. Počúvajte. Ak ho dosiahnete, neoľutujete.

Rado Tihlárik

Tags: recenzie