Tina
Verci sa menia
EMI Music
***

Martina Csillaghová alias Tina vniesla do slovenského popu trochu hudobného pigmentu. Teda nie že by tu zasa tak celkom absentoval – opálenú muzičku tu už pred ňou robili aj iní – Berco Balogh, Fredy Ayisi, Misha, Robo Papp a ďalší, ale Tina už svojim eponymným debutom mnohé naznačila a dvojkou s názvom Chillin sa definitívne usadila na tróne kráľovnej nášho r´n´b a popu inšpirovaného soulom a inými temperamentnými ingredienciami. Nový album má prekvapivo retro zvuk, čo predznačuje už úvodná vec a zároveň pilotný singel albumu s názvom Chápeš. Počúvam ďalej. Prefabrikovaná produkcia kreatívneho hudobného domu Tine prestáva svedčať a je načase, aby sa poobzerala po sviežejšej produkcii s neopočúvanými nápadmi a menším podielom rutiny. A nezachráni to ani DJ Hajtkovič. Päťka s názvom Skôr než uverím má síce príjemnú porciu sympatickej hravosti, ale aj tak sa nemôžem zbaviť podprahového rušenia šúšťaním bankoviek. Hneď nasledujúci trek je také retro disco á la Donna Summer, ako keby ho napísal sám Giorgio Moroder. Aj Elán je opäť tu: prerábka letnej limonádovky Mám chuť na niečo chladené dostala kúpaliskový reggae outfit a pasuje sa v ňom na potenciálny letný hitík. Druhá polovica tohto (žiaľ) tuctového albumu s tuctom pesničiek prináša aj dva duety – jeden s raperom Rytmusom (Príbeh) z pera Tomiho Popoviča a druhý práve s ním (Waiting). Kooperácia s Rytmusom vypálila prekapivo dobre, raper má zaujímavú farbu hlasu aj v speve a nič na tom nemení ani chemické kúzlenie so schodovou intonáciou. Pekne vrstvené vokály a boľavé slohy v podaní Tomiho sú takisto ozdobou. Odrazu je atmosféra sugestívna a všetko akosi ľahšie uveriteľné. Album uzatvára druhá verzia Príbehu s densovou synthy figúrou v intre. Veci sa fakt menia. Ale občas aj k horšiemu.

Dorota Zervanová

Tags: recenzie