Milan Lieskovsky
10.03.2010 Filed in: Recenzie
Milan Lieskovsky
Universal
***
Pred tristne dávnou dobou, keď som sa rozhodla nadobro skoncovať s experimentmi s extázou a zo svojho mobilu som si vymazala väčšinu týpkov, čo sa vedia zvíjať, akoby ich uhryzla tarantula a zároveň majú hrozne biele zuby, čo vyzerajú vo svetle ultrafialových diskolámp ako porcelán zánovnej sanitárnej techniky, som jedného dňa definitívne prestala chodiť na diskotéky. Niežeby som nejako špeciálne zanevrela na tanec, vôbec nie, naopak - takého Vinca Lukáča a podobné mrštné skrine som sledovala ako najatá a ani chlapčensky strapatý (fasa melír) choreograf mi to nemohol znechutiť svojimi duchaplnými „prúpovídkami“. Len tam už proste nechodím. A basta. Tak som si tento disk šupla do prehrávača s menšími obavami. Či jeho posolstvu porozumiem, budem schopná stráviť všetky tie ťažkotonážne kopáky v tom správnom bí-pí-em (ozaj, ani neviem, či ešte frčí 135-ka, alebo sme naspäť pri stodvacine Ricka Astleyho?). Skrátka sa trocha bojím všetkých tých tučne nakomprimovaných „bejslajnov“, záľahy všakovakých samplov a loopov, arpeggiátorov, analógových vintejdžových zvukov, vocoderov, sajmonsových brejkov, filtrovačiek a čo ja viem ešte akých vyšpekulovaných serepetičiek umne vyskladaného densového lega.
Foršňa Milana Lieskovského prináša pätnásť tanečných inštrumentálok (občasné spevy a atmosférické vokály majú party rovnocenné so všetkými ostatnými s výnimkou bubnov a basy – tie majú totiž za úlohu vyraziť ti mozog z hlavy, aby sa tam mohol miesto neho vzápätí pekne krásne nafúknuť explozívne farebný balón eufórie) - plus jeden bonus s názvom Formal Resistance od brata v triku Roba Buriana. Ten napokon vypomáhal pri viacerých trekoch albumu a jeho producentsko – mixážno – masterizačný rukopis tvorí časť skeletu tohto albumu. Aj keď už na didžiny nechodím, dovolím si o albume ako celku vysloviť názor, že predstavuje solídnu kvalitu a nestratil by sa ani v kufríkoch dídžejských es ako Paul Van Dyk či DJ Tiesto. Len si neviem dosť dobre predstaviť, že by som si ho mala sama púšťať len tak z plezíru. Ale to je v poriadku. Ja totiž nie som rozhodne žiadna diskokráľovná a ani v noci nepočúvam uhrančivo hypnotické rytmy, ktoré by roztancovali moje nohy pod perinou.
Universal
***
Foršňa Milana Lieskovského prináša pätnásť tanečných inštrumentálok (občasné spevy a atmosférické vokály majú party rovnocenné so všetkými ostatnými s výnimkou bubnov a basy – tie majú totiž za úlohu vyraziť ti mozog z hlavy, aby sa tam mohol miesto neho vzápätí pekne krásne nafúknuť explozívne farebný balón eufórie) - plus jeden bonus s názvom Formal Resistance od brata v triku Roba Buriana. Ten napokon vypomáhal pri viacerých trekoch albumu a jeho producentsko – mixážno – masterizačný rukopis tvorí časť skeletu tohto albumu. Aj keď už na didžiny nechodím, dovolím si o albume ako celku vysloviť názor, že predstavuje solídnu kvalitu a nestratil by sa ani v kufríkoch dídžejských es ako Paul Van Dyk či DJ Tiesto. Len si neviem dosť dobre predstaviť, že by som si ho mala sama púšťať len tak z plezíru. Ale to je v poriadku. Ja totiž nie som rozhodne žiadna diskokráľovná a ani v noci nepočúvam uhrančivo hypnotické rytmy, ktoré by roztancovali moje nohy pod perinou.
Dorota Zervanová
