Kolowrat
Slnko je vo veži
Slnko records
****

Druhý album košickej alternatívnej skupiny Kolowrat vhodne dopĺňa východoslovenské spektrum skupín, orientovaných prevažne poprockovo. Viaceré z nich už svojim významom prekročili rieku Moravu a rovnako by si to v svojom žánri zaslúžila aj skupina Kolowrat. Aj keď, podľa slov frontmana skupiny Rasťa Rusnáka, ich hudba nevychádza so slovenskej hudobnej tradície, šíria túto veľmi zdarne. Príkladom môže byť skladba Staroslovienska s priam hymnickým textom hlásiacim sa ku koreňom. (Dúfam, že ju nebudú počúvať členovia strany s orlom v znaku, mohli by si ju prisvojiť.) Naliehavé texty o všedných starostiach obyčajných ľudí reflektujú skôr vidiecku atmosféru, než kolobeh veľkomesta. Cestu k tejto interpretácii textu si treba hľadať, ale le stojí to za to. Hudba Kolowratu je úžasným spojením väzbiacich gitár, akordeónu a výbornej rytmiky, ktorá akoby vychádzala z americkej nezávislej scény 90-tych rokov. Z deviatich skladieb najviac vytŕča titulná Slnko je vo veži. Zo slov i hudby sála teplý letný deň malého mestečka s pitoresknými postavičkami (každé máte tie svoje). Ďalšie tri skladby, kde kapela demonštruje svoje prednosti, sú Tak si sa stratil, V tieto dni, Nové srdce. Zaujmú v nich momenty, keď sa Rasťo poriadne oprie do hlasiviek. Naopak, v pesničke Moja izba trochu vadí jeho „farársky“ spev, ale aj to sa dá prežiť. Celkový dojem z albumu je viac ako priaznivý. Niekedy mám síce dojem, že počúvam stále tú istú skladbu, ale to sa stáva aj u interpretov zvučnejších mien. Skupina Kolowrat sa vydala na púť najskôr opatrne, teraz pridala na razancii. Netreba si nechať ujsť jej koncerty, lebo ku kompletnému obrazu patrí aj živý prejav.

Ján Graus

Tags: recenzie