Judita Kaššovicová
Krajina ticha
Slovenská bluesová spoločnosť
****

Opäť sa stretávame s trilógiou, opäť sa niekto snaží nájsť krásu v jednoduchosti bytia a opäť ide o utajený, nekomerčný projekt s veľkou myšlienkou, známejší skôr na druhej strane rieky Morava. Krajina ticha – Csölösztö je kraj okolo Čilistova pri Šamoríne. Možno sme netušili, že aj takéto rovinaté prostredie môže mať svoje čaro, atmosféru, tajomstvá, výzvy a pravdy. Slováci predsa len radšej upierajú svoj zrak k štítom Tatier. Nížina má svoj pokoj, čas pomalý ako plynutie Dunaja a ponúka sladký život pod bielymi slnečníkmi. Hudobnú podobu krehkým básňam poetky Judity Kaššovicovej dal bluesman roka 1999 – Juraj Turtev. Možno len málo ľudí vie, že Juraj sa venuje alikvótnemu spevu, ktorý má korene v tibetských kláštoroch. Zhodou okolností býva spolu s Juditou na mieste, cez ktoré prechádzal Dalajláma pri svojej návšteve Slovenska, a aby toho nebolo málo – Judita sa s Dalajlámom aj osobne stretla a jej život sa vtedy radikálne zmenil. Až po deviatich rokoch dokázala prostredníctvom svojich básní čo-to z vtedajších pocitov vyjaviť a vďaka Turtevovej empatii dostalo všetko nevyslovené hmatateľnejšiu podobu. Jeho hlboký hlas, ktorý hneď z úvodu zaznieva v alikvótach veľmi pristane vážnosti básnickej zbierky, rovnako, ako prednes Slávky Halčákovej. Atmosféru dopĺňajú exotické nástroje darbuka a šalmaj To správne alternatívne čaro sa začína od piateho tracku Fazuľové kvety a pri refréne Rieky - Verím, že tu nič nemožno vlastniť, je jasné, že nepočúvame iba ďalší pokus o world music. Tento multimediálny dvojjazyčný projekt si treba vychutnať v pokoji, s otvorenou mysľou a bez predsudkov. Určite bude bližší ľuďom, ktorý nosia ľanové košele a sem tam prespia pod holým nebom. Ale prečo by aj mestici nemohli snívať?

Zuzana Knezovičová

Tags: recenzie