Ali ibn Rachid

Ali ibn Rachid
Dancing
Azyl
****1/2

1ali_ibn_rachid
Všade naokolo sa píše o kadejakých comebackoch skupín či rôznych vychrtlých anorektických speváčok, ktorým veľakrát nevieme prísť ani na meno, všade je to samá vracajúca sa legenda. No nedávno sa u nás celkom v tichosti odohral návrat, ktorý ale stojí za nemalú pozornosť. Ľubo Burgr oživil po dlhých dvanástich rokoch svoju formáciu Ali ibn Rachid a nahral tento rok album Dancing. Nadviazal tak na predchádzajúce platne Ali ibn Rachid I (1992) resp. Ali ibn Rachid II (1997), z ktorých viaceré nápevy okamžite zľudoveli. A tak k bizarno-veselým pesničkám minulého obdobia (Pesimista, Bahamy, Naďa, Haló je tam dachto?, ...) tento rok pribudli o trochu smutnejší, no o to viac skúsení a vyspelí súrodenci.
Nedá sa povedať, že by členov Ali ibn Rachida opustil humor a nadhľad. Vtip a nadsádzka sú teraz ukryté hlavne v smutných príbehoch, ako napríklad balada o malom chorom chlapcovi, ktorého nechala mama samého zavretého v rozpálenom aute (Otto). Nechýbajú ani prvky kvalitného ambientu (Crazyman, Bertrand), elektroniky (Hommage á F), či zábavná paródia na Hapku a Horáčka (Evelína). Veľmi hravo, sviežo a spontánne znejú anglické nápevy My Wife a Philadelphia - spoveď východniara (s jedinečnou anglickou výslovnosťou), ktorý sníva o tom, že raz bude žiť vo veľkomeste, problém je len v tom, že Philadelphia nie je na Slovensku. Na viacerých miestach je badateľný vplyv legendárneho Deža, pričom niekedy sa zursinieva menej (Ticho, Dym), inokedy viac (Záhrady). Ali ibn Rachid sa vrátili s trochu vážnejšou tvárou a nahrali nový album takým spôsobom, že z toho mrazí. Každá pesnička tu má svoje miesto, kvalitné sú inštrumentálne výkony, zvuk sa blíži k dokonalosti. Bola by veľká škoda, keby Dancing upadol do zabudnutia, takýchto skvostov u nás nemáme na rozdávanie.

Juraj Cagáň