Zdenka Predná
Srdce z bubliny
Sony Music
***1/2

Pustiť si tretí album speváčky „prvej generácie superstar‘s “ je ako otvoriť si okno do úsvitu hmlistého októbrového rána po preflámovanej noci. Oslepia vás trblietajúce tóny ľahkých, zväčša akustických nástrojov, citlivo volenej elektroniky a hrejivé zvonivé lúče oslnivého jasného hlasu mäkko „štiavnicky“ spievajúcej krásky. Jej rannou rosou písané verše vám dávajú chuť lietať - aj keď už úvodná pieseň Krásne dni vás postupne preberie do slovenskej reality - protiprízvučným frázovaním. Zdenka vám predstavuje svoj svet prerozprávaním zbierky svojich doterajších citov, vzťahov a pocitov z pohľadu mladej (chvíľami až prijateľne infantilnej) ženy majúcej ešte srdce z bubliny pripevnené „na povrázku“ a zrak jemne pretretý „vlčím makom“. Zľahka sa pohybuje aj v melódiách akoby v retro vystrihnutých šatách farebného aranžmá (pripomínajúceho Deža Ursinyho – Vôňa letnej noci). Moogovité zvuky elektroniky v titulnom songu (Srdce z bubliny) pôsobia sviežo a rytmické finty (dvojice Graus – Machút) dokonale predurčujú pieseň na možný hit. Zdenkina odpoveď na aktuálne Čajočky je čitateľná z „protestsongu“ Zlaté pláže, kde v refrénoch priam cítiť vôňu slnkom opálených tiel. Z ostatných piesní, čo ma až tak neberú (Nech o tom neviem, Budem tam) ma do stavu suicidiálnej depresie dostali najmä až „zlatobránová“ Čakám na zázrak a džezovo tváriaca sa Dobre, že sa pýtaš. Dva hip-hopové bonusy (s DNA a Opakom) sú akoby povinnou jazdou doby, zdajú sa mi nesúrodým spojením zachmúrených mračien „vypočítavaniek“ slov-raperov voči Zdenkinmu jasnému slnku v duši.
Zdenka je ozaj ako slnko. Jej hlas je plný pozitívnej energie, žiari v médium tempách a rytmických songoch, ligotá sa mnohými dúhovými farbami v brilantných vlastných vokáloch, hladí nimi dušu – a to od nej asi očakávajú aj jej priaznivci. Album Srdce z bubliny pre nich nebude sklamaním, no verím, že na tých ďalších CD bude ešte viac slnka, presvedčivejších, remeselne zvládnutých textov a menej zbytočných chmúr.

Daniel Mikletič

Tags: recenzie