Ľudová hudba a worldmusic na Slovensku
10.03.2010 Filed in: Seriály
Ľudová hudba a worldmusic na Slovensku
Vývoj, súčasný stav a trendy
5. časť
Po zmene režimu, v súvislosti s rozpadom donorského systému zo strany veľkých štátnych podnikov a iných inštitúcií, začalo mať folklórne hnutie finančné problémy. Napriek tomu väčšina folklórnych súborov v činnosti úspešne pokračuje. Ich ľudové hudby zvyčajne účinkujú aj samostatne a niektoré z nich nahrávajú CD platne so svojím repertoárom. Veľké zmeny pretransformovali aj profesionálne telesá, ktoré mali za socializmu významnú štátnoreprezentačnú úlohu. Spoločnosť je rozdelená v názore na podporu profesionálneho folklóru – časť to považuje za relikt minulosti, ďalšia časť zase za veľmi dôležitú súčasť národného kultúrneho dedičstva. Profesionálne a kedysi veľmi produktívne rozhlasové teleso - Orchester ľudových nástrojov, sa po zredukovaní na menšie obsadenie koncom 90-tych rokov dostalo v roku 2004 do externého prostredia a vyvíja len príležitostnú koncertnú činnosť.
Profesionálny súbor SĽUK prešiel veľkými zmenami, orchester sa zredukoval na ľudovú hudbu, zbor bol rozpustený a program sa profiloval dvoma smermi: menšie, tradičnejšie hudobno - tanečné formy a veľké štylizované scénické programy a tanečné show so scénickou hudbou v štýle world music. Ľudová hudba SĽUK-u, v spolupráci s najvplyvnejšou produkčnou firmou v štáte, vydáva veľkú sériu komerčne úspešných CD s mierne štylizovanou, folklórnou hudbou. Najpopulárnejší slovenský súbor Lúčnica, ktorý pracuje na poloprofesionálnej báze, umelecky stagnuje. S veľkým úspechom inscenuje svoje staršie osvedčené štylizované choreografie. Orchester sa tiež zredukoval na menšiu profesionálnu ľudovú hudbu, ktorá pod menom Zlaté husle pôsobí aj samostatne. Svojou virtuóznou produkciou, podobne ako ďalšia profesionálna a na Slovensku asi najpopulárnejšia ľudová hudba Diabolské husle, nadviazala na silnú tradíciu vynikajúcich bratislavských a viedenských salónnych a kaviarenských hudieb zo začiatku 20. storočia. Tradičné lokálne a regionálne herné štýly tieto hudby úplne popierajú. Publikum ich však aj napriek tomu vníma ako ľudové hudby.
Koncom 90-tych rokov sa objavili ľudové hudby, ktoré sa väčšinou podľa archívnych nahrávok, pokúšajú rekonštruovať štýl autentických ľudových hudieb. K nim sa pridružili tanečníci, ktorí podľa archívnych filmových záberov tancov z jednotlivých lokalít študujú a záujemcov potom učia rôzne typy tancov - nie v umelom choreografickom slede, ale tak, aby tieto prvky dokázali voľne využiť v tradičnej tanečnej zábave. Z tohto sa vo väčších mestách začala vytvárať tradícia tanečných domov – výuky tanca z rôznych regiónov a improvizovanej zábavy s piesňami a melódiami z konkrétnych regiónov v tradičných štýloch. Okrem viacerých ľudových hudieb pôsobiacich v pôvodných lokalitách, autentické hudobné formy rekonštruujú ľudové hudby Železiar a Borievka z Košíc a Muzička a Banda z Bratislavy a možno už aj viacerí ďalší..
Od zmeny sa priestor venovaný folklóru v médiách postupne zužoval. Verejnoprávna televízia prednedávnom zrušila svoju jedinú pravidelnú reláciu venovanú folklóru, v komerčných televíziách je to obdobné. Mierne štylizovaný folklór vysielajú niektoré komerčné regionálne rozhlasy, verejnoprávny Slovenský rozhlas presunul vysielanie folklórnej hudby na jediný zo svojich štyroch okruhov, ktorý sa venuje regionálnemu vysielaniu. Rádio Regina má tri regionálne štúdiá v Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave, no realizácia nových nahrávok v tomto žánri je momentálne veľmi zredukovaná. Špecializované vydavateľstvo na folklór, alebo world music zatiaľ nejestvuje, viaceré jej venujú pozornosť ako okrajovej záležitosti.
Vývoj, súčasný stav a trendy
5. časť
Po zmene režimu, v súvislosti s rozpadom donorského systému zo strany veľkých štátnych podnikov a iných inštitúcií, začalo mať folklórne hnutie finančné problémy. Napriek tomu väčšina folklórnych súborov v činnosti úspešne pokračuje. Ich ľudové hudby zvyčajne účinkujú aj samostatne a niektoré z nich nahrávajú CD platne so svojím repertoárom. Veľké zmeny pretransformovali aj profesionálne telesá, ktoré mali za socializmu významnú štátnoreprezentačnú úlohu. Spoločnosť je rozdelená v názore na podporu profesionálneho folklóru – časť to považuje za relikt minulosti, ďalšia časť zase za veľmi dôležitú súčasť národného kultúrneho dedičstva. Profesionálne a kedysi veľmi produktívne rozhlasové teleso - Orchester ľudových nástrojov, sa po zredukovaní na menšie obsadenie koncom 90-tych rokov dostalo v roku 2004 do externého prostredia a vyvíja len príležitostnú koncertnú činnosť.
Profesionálny súbor SĽUK prešiel veľkými zmenami, orchester sa zredukoval na ľudovú hudbu, zbor bol rozpustený a program sa profiloval dvoma smermi: menšie, tradičnejšie hudobno - tanečné formy a veľké štylizované scénické programy a tanečné show so scénickou hudbou v štýle world music. Ľudová hudba SĽUK-u, v spolupráci s najvplyvnejšou produkčnou firmou v štáte, vydáva veľkú sériu komerčne úspešných CD s mierne štylizovanou, folklórnou hudbou. Najpopulárnejší slovenský súbor Lúčnica, ktorý pracuje na poloprofesionálnej báze, umelecky stagnuje. S veľkým úspechom inscenuje svoje staršie osvedčené štylizované choreografie. Orchester sa tiež zredukoval na menšiu profesionálnu ľudovú hudbu, ktorá pod menom Zlaté husle pôsobí aj samostatne. Svojou virtuóznou produkciou, podobne ako ďalšia profesionálna a na Slovensku asi najpopulárnejšia ľudová hudba Diabolské husle, nadviazala na silnú tradíciu vynikajúcich bratislavských a viedenských salónnych a kaviarenských hudieb zo začiatku 20. storočia. Tradičné lokálne a regionálne herné štýly tieto hudby úplne popierajú. Publikum ich však aj napriek tomu vníma ako ľudové hudby.
Koncom 90-tych rokov sa objavili ľudové hudby, ktoré sa väčšinou podľa archívnych nahrávok, pokúšajú rekonštruovať štýl autentických ľudových hudieb. K nim sa pridružili tanečníci, ktorí podľa archívnych filmových záberov tancov z jednotlivých lokalít študujú a záujemcov potom učia rôzne typy tancov - nie v umelom choreografickom slede, ale tak, aby tieto prvky dokázali voľne využiť v tradičnej tanečnej zábave. Z tohto sa vo väčších mestách začala vytvárať tradícia tanečných domov – výuky tanca z rôznych regiónov a improvizovanej zábavy s piesňami a melódiami z konkrétnych regiónov v tradičných štýloch. Okrem viacerých ľudových hudieb pôsobiacich v pôvodných lokalitách, autentické hudobné formy rekonštruujú ľudové hudby Železiar a Borievka z Košíc a Muzička a Banda z Bratislavy a možno už aj viacerí ďalší..
Od zmeny sa priestor venovaný folklóru v médiách postupne zužoval. Verejnoprávna televízia prednedávnom zrušila svoju jedinú pravidelnú reláciu venovanú folklóru, v komerčných televíziách je to obdobné. Mierne štylizovaný folklór vysielajú niektoré komerčné regionálne rozhlasy, verejnoprávny Slovenský rozhlas presunul vysielanie folklórnej hudby na jediný zo svojich štyroch okruhov, ktorý sa venuje regionálnemu vysielaniu. Rádio Regina má tri regionálne štúdiá v Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave, no realizácia nových nahrávok v tomto žánri je momentálne veľmi zredukovaná. Špecializované vydavateľstvo na folklór, alebo world music zatiaľ nejestvuje, viaceré jej venujú pozornosť ako okrajovej záležitosti.
Samo Smetana
