Jablkoň

Jablkoň
Půlpes
Indies
***1/2

Jablkon
Skupina Jablkoň počas svojej existencie zmutovala od akusticko-industriálnej Jablkone cez krehkú pesničkovú Malou lesní Jablkoň a vážnohudbovú Symfonickú Jablkoň, až po terajšiu Velkou polní Jablkoň. A hneď z úvodu treba aj objektívne povedať, že táto posledná sorta je z najtvrdšieho dreva. Malebnú kakofóniu akustických nástrojov vystriedali pekne nabrúsené elektrické gitary, otázkou je, do akej miery tento progres Jablkoňu pomohol. Aj naďalej Jablkoň pokračuje znovunahrávaním a coverovaním vlastných skladieb – tentoraz sa aranžérskemu fejsliftingu podrobila skladba V bludišti. Kozmetická úprava jednoznačne prospela a groteskný rytmus spestrený nežným hláskom Aničky Duchaňovej dodáva sedemnásť rokov starej piesni neopísateľný pôvab. Ako dlhoročný fanúšik tejto kapely musím povedať, že občas rockový zámer prevalcoval jablkoňovskú myšlienku a inokedy nezameniteľná skupina sa miestami nebezpečne približuje takmer bežnej hardrockovej kapele s humornými textami. Záverečná rokenrolová coververzia Zdvořilého Woodyho je možno na koncertoch úžasný „odvaz“ a paródia, no už teraz mi je jasné, že ju na cédečku budem pravidelne preskakovať. Ani Blues nie je až také víťazstvo, ako by sa dalo zo spojenia klasikov semaforských klasikov Šlitra a Suchého s inovatívnym Jablkoňom očakávať. Džezujúca gitara v Nikdo se nediví je zaujímavým štylistickým cvičením, ale na Jablkoni ma zvyčajne zaujíma to, čo inde nenachádzam. Nič proti gustu ani vývoju, ale Jablkoň mám rád práve kvôli tomu, v čom sú jedineční a nie kvôli tomu, že znejú ako niečo iné... Napríklad ako Pražský výběr. Našťastie, že vo väčšine skladieb stále zostávajú neomylné jablkoňovské istoty – démonický spev M. Němca, nápadité aranžmány, groteskný hudobný rytmus vystupňovaný až do danse macabre, temne absurdné texty – to všetko robí z tejto kapely výnimočné zoskupenie a to nielen v kontexte českej hudobnej scény. Takže ani tých pár výhrad nemení nič na tom, že Jablkoň nahral(a) ďalší výnimočný album. A ak z Půlpsa behajú po chrbte zimomriavky, ako by to bolo pri celom Psovi...?

Miloš Janoušek