Binaurálne rytmy
10.03.2010 Filed in: Články
Binaurálne rytmy
Kedysi dávno som čítala článok, podľa ktorého sa vedecky potvrdilo, že počúvanie obľúbenej hudby posilňuje imunitný systém. Známa je aj téza, že počúvanie Mozartovej hudby podporuje rast intelektu u detí. Okrem toho, že v nás zvukové podnety dokážu vyvolať celú paletu emócii, nám môžu aj pomôcť. V roku 1973 sa v americkom časopise Scientific America objavil nenápadný článok doktora Geralda Ostera pod názvom „Auditory Beats in the Brain“. Dva roky predtým vznikol v štáte Virginia Monreov inštitút ako stredisko pre výskum rozvoja ľudského vedomia a potenciálu, ktorý pracoval na zadaní vtedajšej americkej vlády – ako čo najviac využiť potenciál ľudského vedomia. V roku 1975 bola patentovaná metóda Hemi-sync Monreovho inštitútu. Podľa tejto metódy, aplikujúcej poznatky z článku doktora Ostera, sa prostredníctvom sluchového vnímania rytmov otvára brána účinnej a vedecky potvrdenej duševnej a telesnej relaxácie a stimulácie.
Podarilo sa vytvoriť jeden veľký paradox – hudba tvorená vo fyzikálnych laboratóriách, pod prísnym dohľadom vedcov, umožňuje bežným ľuďom meditovať, otvárať jednotlivé čakry, zažiť minulé životy, vidieť tretím okom, alebo sa vyrovnať s blížiacou sa smrťou. Po mnohých pokusoch bolo konečne objavené úžasne elegantné a jednoduché riešenie stimulácie vedomia – binaurálne rytmy, ktoré spôsobujú synchronizáciu mozgu. Ak človek počúva cez stereo slúchadlá dva tóny s veľmi podobnou frekvenciou, mozog z týchto dvoch frekvencií vykalkuluje tretiu frekvenciu, ich rozdiel, na ktorú sa naladí. Rozdiel medzi počúvanými frekvenciami nesmie byť väčší ako 40 Hz. Výsledný tón, ktorý poslucháč počuje nie je skutočný, ale je to zvuk vytvorený mozgom. Ak napríklad budeme počúvať z jedného slúchadla tón s frekvenciou 495 Hz a z druhého 505 Hz, výsledkom je tón s frekvenciou 10 Hz. Proces kalkulácie výslednej frekvencie prebieha v mozgovom kmeni a odtiaľ sa šíri do ďalších častí mozgu. Mozgový kmeň v našom tele riadi okrem iného aj pozornosť, vedomie, naše reakcie na vzruchy a podnety z okolia, pocity, postoje a presvedčenia. Samotný mozog má svoju vlastnú frekvenciu, ktorú môžeme merať pomocou EEG. Podľa toho poznáme päť druhov frekvenčných vĺn ľudského mozgu: alfa, beta, gama, delta a theta. Pri plnom vedomí vysiela mozog vlny beta. Alfa, delta a theta vlny predstavujú hlbokú relaxáciu, spánok, snívanie, tranz. Cieľom používania binaurálnych rytmov je naladiť mozog na tieto frekvencie, a tým dosiahnuť hlbokú relaxáciu. Ďalším dôležitým účinkom binaurálnych vĺn je zosynchronizovanie mozgu. Každá mozgová hemisféra riadi iné činnosti nášho tela. Do výpočtu výslednej frekvencie pri počúvaní binaurálnych rytmov sú zapojené súčasne, pracujú jednotne, synchronizovane a tento stimul navodzuje hlboký meditatívny stav. Keď sa mozog dostane do takejto relaxačnej fázy, dostanú priestor samoliečebné procesy. Preto je možné binaurálnymi rytmami liečiť. Na zozname je celá škála rôznych porúch a ochorení od hyperaktivity, depresie, nespavosti, rôznych fóbií, bolestí, cez zvýšenie pozornosti, kreativity, až po problémy v tehotenstve. V roku 1985 sa uskutočnila štúdia účinkov hudby obsahujúcej binaurálne rytmy na deti s vývojovými poruchami (detská mozgová obrna, autizmus, mentálny retardácia...). U 90% sledovaných detí sa objavilo výrazné zlepšenie v oblasti správania práve počas počúvania „obohatenej“ hudby.
V súčasnosti sú binaurálne rytmy voľne dostupné na internete, či už v podobe hotových zvukov, ktoré si stačí stiahnuť podľa potreby, alebo v podobe programov, ktoré vytvárajú tónové rozdiely, ako napríklad SBaGen. Binaurálne rytmy využívajú aj tvorcovia elektronickej alebo ambient hudby. Treba byť však opatrný. Ak je použitá nesprávna frekvencia, alebo je hudba príliš hlasná, môže u poslucháča dôjsť k nevoľnosti a bolestiam v ušiach. Či sú v skladbe skutočne použité binaurálne rytmy, zistíte veľmi jednoducho. Počas počúvania vám bude brnieť telo.
Kedysi dávno som čítala článok, podľa ktorého sa vedecky potvrdilo, že počúvanie obľúbenej hudby posilňuje imunitný systém. Známa je aj téza, že počúvanie Mozartovej hudby podporuje rast intelektu u detí. Okrem toho, že v nás zvukové podnety dokážu vyvolať celú paletu emócii, nám môžu aj pomôcť. V roku 1973 sa v americkom časopise Scientific America objavil nenápadný článok doktora Geralda Ostera pod názvom „Auditory Beats in the Brain“. Dva roky predtým vznikol v štáte Virginia Monreov inštitút ako stredisko pre výskum rozvoja ľudského vedomia a potenciálu, ktorý pracoval na zadaní vtedajšej americkej vlády – ako čo najviac využiť potenciál ľudského vedomia. V roku 1975 bola patentovaná metóda Hemi-sync Monreovho inštitútu. Podľa tejto metódy, aplikujúcej poznatky z článku doktora Ostera, sa prostredníctvom sluchového vnímania rytmov otvára brána účinnej a vedecky potvrdenej duševnej a telesnej relaxácie a stimulácie.
Podarilo sa vytvoriť jeden veľký paradox – hudba tvorená vo fyzikálnych laboratóriách, pod prísnym dohľadom vedcov, umožňuje bežným ľuďom meditovať, otvárať jednotlivé čakry, zažiť minulé životy, vidieť tretím okom, alebo sa vyrovnať s blížiacou sa smrťou. Po mnohých pokusoch bolo konečne objavené úžasne elegantné a jednoduché riešenie stimulácie vedomia – binaurálne rytmy, ktoré spôsobujú synchronizáciu mozgu. Ak človek počúva cez stereo slúchadlá dva tóny s veľmi podobnou frekvenciou, mozog z týchto dvoch frekvencií vykalkuluje tretiu frekvenciu, ich rozdiel, na ktorú sa naladí. Rozdiel medzi počúvanými frekvenciami nesmie byť väčší ako 40 Hz. Výsledný tón, ktorý poslucháč počuje nie je skutočný, ale je to zvuk vytvorený mozgom. Ak napríklad budeme počúvať z jedného slúchadla tón s frekvenciou 495 Hz a z druhého 505 Hz, výsledkom je tón s frekvenciou 10 Hz. Proces kalkulácie výslednej frekvencie prebieha v mozgovom kmeni a odtiaľ sa šíri do ďalších častí mozgu. Mozgový kmeň v našom tele riadi okrem iného aj pozornosť, vedomie, naše reakcie na vzruchy a podnety z okolia, pocity, postoje a presvedčenia. Samotný mozog má svoju vlastnú frekvenciu, ktorú môžeme merať pomocou EEG. Podľa toho poznáme päť druhov frekvenčných vĺn ľudského mozgu: alfa, beta, gama, delta a theta. Pri plnom vedomí vysiela mozog vlny beta. Alfa, delta a theta vlny predstavujú hlbokú relaxáciu, spánok, snívanie, tranz. Cieľom používania binaurálnych rytmov je naladiť mozog na tieto frekvencie, a tým dosiahnuť hlbokú relaxáciu. Ďalším dôležitým účinkom binaurálnych vĺn je zosynchronizovanie mozgu. Každá mozgová hemisféra riadi iné činnosti nášho tela. Do výpočtu výslednej frekvencie pri počúvaní binaurálnych rytmov sú zapojené súčasne, pracujú jednotne, synchronizovane a tento stimul navodzuje hlboký meditatívny stav. Keď sa mozog dostane do takejto relaxačnej fázy, dostanú priestor samoliečebné procesy. Preto je možné binaurálnymi rytmami liečiť. Na zozname je celá škála rôznych porúch a ochorení od hyperaktivity, depresie, nespavosti, rôznych fóbií, bolestí, cez zvýšenie pozornosti, kreativity, až po problémy v tehotenstve. V roku 1985 sa uskutočnila štúdia účinkov hudby obsahujúcej binaurálne rytmy na deti s vývojovými poruchami (detská mozgová obrna, autizmus, mentálny retardácia...). U 90% sledovaných detí sa objavilo výrazné zlepšenie v oblasti správania práve počas počúvania „obohatenej“ hudby.
V súčasnosti sú binaurálne rytmy voľne dostupné na internete, či už v podobe hotových zvukov, ktoré si stačí stiahnuť podľa potreby, alebo v podobe programov, ktoré vytvárajú tónové rozdiely, ako napríklad SBaGen. Binaurálne rytmy využívajú aj tvorcovia elektronickej alebo ambient hudby. Treba byť však opatrný. Ak je použitá nesprávna frekvencia, alebo je hudba príliš hlasná, môže u poslucháča dôjsť k nevoľnosti a bolestiam v ušiach. Či sú v skladbe skutočne použité binaurálne rytmy, zistíte veľmi jednoducho. Počas počúvania vám bude brnieť telo.
Zuzana Knezovičová
