PROUZA
05.04.2014 Filed in: Recenzie
Ve starém městě
Degeneration Production / Indies Happy Trails
„… a Bůh zcela jistě je optimista.“ Poctivý český - vlastne moravskosliezsky, lebo z Frýdku‑Místku -, ostrý gitarový starobigbít. Ešte aj ten spevák, dobrý, je farbou hlasu podatý na olympického Jandu. Nejaké melodické čarovanie nečakajte. Trochu zjednodušene povedané, sedem rezkých kúskov viacmenej obmieňa jednu‑dve rytmické figúry a spev si melodicky deklamuje na pôdoryse základného gitarového riffu. Iba dve pomalšie rockové pesničky (Dlouho a záverečná Houpeme lodí) stavajú viac aj na melódii. Prvá (Ve starém městě) je odpálená ako od Nirvány. Podobnou energiou sa živí aj druhá Martyho píseň. V tretej Krok po kroku sa mi ozvukovo pripomínajú stouni, krými, kaťáci a nemôžem si pomôcť, stále i ten Janda. Štvrtú, pomalú Dlouho, by pokojne mohol mať Janda v repertoári. Ďalšie tri svižné - Šach Mat, Schovka a Rain s anglickým textom - mi trochu splývajú. Všetky postavené na podobnom rytme i podobnej kilečkovej postupke. O to viac vynikne záverečná pomalšia Houpeme lodí. Prouza sa na rockovej scéne vyskytuje vyše dvadsať rokov a Ve starém městě je jeho tretí album. Kapela hrá s chuťou, nechýba rocková energia, spev je výborný a texty nie hlúpe, aj s mesidžom takpovediac. Len o čosi viac tvorivej melodickej svojstojnosti by sa žiadalo. Asi takto: z onoho … smím nesmím, nemusím musím… (Šach Mat) si ja osobne vyberám nemusím. Ale ináč v podstate: prečo nie. A čisto pre seba, súkromne: Martyho píseň a Houpeme lodí.
Degeneration Production / Indies Happy Trails
„… a Bůh zcela jistě je optimista.“ Poctivý český - vlastne moravskosliezsky, lebo z Frýdku‑Místku -, ostrý gitarový starobigbít. Ešte aj ten spevák, dobrý, je farbou hlasu podatý na olympického Jandu. Nejaké melodické čarovanie nečakajte. Trochu zjednodušene povedané, sedem rezkých kúskov viacmenej obmieňa jednu‑dve rytmické figúry a spev si melodicky deklamuje na pôdoryse základného gitarového riffu. Iba dve pomalšie rockové pesničky (Dlouho a záverečná Houpeme lodí) stavajú viac aj na melódii. Prvá (Ve starém městě) je odpálená ako od Nirvány. Podobnou energiou sa živí aj druhá Martyho píseň. V tretej Krok po kroku sa mi ozvukovo pripomínajú stouni, krými, kaťáci a nemôžem si pomôcť, stále i ten Janda. Štvrtú, pomalú Dlouho, by pokojne mohol mať Janda v repertoári. Ďalšie tri svižné - Šach Mat, Schovka a Rain s anglickým textom - mi trochu splývajú. Všetky postavené na podobnom rytme i podobnej kilečkovej postupke. O to viac vynikne záverečná pomalšia Houpeme lodí. Prouza sa na rockovej scéne vyskytuje vyše dvadsať rokov a Ve starém městě je jeho tretí album. Kapela hrá s chuťou, nechýba rocková energia, spev je výborný a texty nie hlúpe, aj s mesidžom takpovediac. Len o čosi viac tvorivej melodickej svojstojnosti by sa žiadalo. Asi takto: z onoho … smím nesmím, nemusím musím… (Šach Mat) si ja osobne vyberám nemusím. Ale ináč v podstate: prečo nie. A čisto pre seba, súkromne: Martyho píseň a Houpeme lodí.
Gaco Novomesský
