KOLOWRAT

Pobiť sa / Utiecť
Slnko Records 2013
5stars

kolowrat-pobit-sa-utiect_2

Kolowrat zreje ako archívne víno. Už druhý album bol istým výrazovým posunom a na aktuálnom Pobiť sa/Utiecť je to ešte badateľnejšie. Neviem, do akej miery je to zásluha producenta Erika Horáka a nakoľko boli piesne pred vstupom do štúdia predaranžované. V každom prípade chuťovky ako pospiatky pustená gitara, slučka z atonálneho sledu tónov strún za nultým pražcom, decentná elektronika v backgrounde, trúbka či ženský vokál pôsobia veľmi osviežujúco. Ale aj v samotnej hudbe to ide od postpunkovej nervozity viac k indiepopovým melodickým klenbám, od garážovej neuhladenosti k väčšej sonickej i interpretačnej noblese. Dokonalá pocta žánru, vidno, že kapela vie, čo robí a kam speje. Kolowrat by sa mohol pokojne rovnať s tým najzaujímavejším zo svetovej scény, najlepšie by im bolo kdesi pri kapelách ako We Were Promised Jetpacks, ktorých výrazom (nie konkrétnymi nápadmi) mne osobne silne pripomínajú. Osobitnou kapitolou sú Rusnákove texty. Spôsob, akým ich stavia a dávkuje pointami, s nadhľadom i vtipom, ale bez freak pózy, je v tom srdce a tečú z toho šťavy, nie je to veselé, ale ani bezútešné. Sú plné silných sentencií a bluesovej poetiky v skvelom mixe irónie a melanchólie. Rusnák by mohol byť generačným hovorcom ľudí, ktorí už stihli zmúdrieť bolesťou, ale ešte nerezignovali na túžby a nádeje. Z vane preteká voda, kohútik sa pokazil, dvere do kúpeľne sú zamknuté, ale cez kľúčovú dierku presvitá pásik svetla z chodby. Päť z piatich a ašpirácia na album roka.

Števo Šanta