Musíme pochopiť, ako dnes ľudia počúvajú hudbu
10.03.2013 Filed in: Články
Pred bratislavským screening eventom blue-ray filmu „A Strange Hour in Budapest“ nám ex-člen Depeche Mode a autor projektu Recoil Alan Wilder s absolútnou pokorou a bez manier, aké by sa dali očakávať od hviezdy jeho kalibru, poskytol štyridsať minút zo svojho času, počas ktorých vznikol tento rozhovor.
Alan, čo pre teba znamená tvorba hudby? Je to dlhodobý proces gradujúci s postupne prichádzajúcou inšpiráciou, alebo dokážeš album „zbúchať“ aj na počkanie?
Pre mňa to nikdy nie je otázkou piatich minút. Je to vždy dlhodobý proces, pretože som perfekcionista. Mám potrebu vyskúšať každý experiment a rozhodnúť sa, ktorý z nich je ten pravý. Nikdy som v tvorbe nerobil nič narýchlo. Som rád, keď to trvá dlho a som s tým spokojný, pokiaľ to prináša veľmi dobré výsledky. Ale inšpirácia nie je všetko. Nedá sa očakávať, že zrazu príde. Najskôr musíte vytvoriť priestor, v ktorom inšpirácia vznikne a potom sa doň musíte jednoducho dostať. Je ľahké povedať si urobíme to zajtra, lebo dnes musíme ešte nakúpiť alebo vyzdvihnúť deti z školy, alebo mnoho ďalších vecí, ktoré sa postavia do cesty. Ale ja viem, že keď nebudem tvoriť hudbu, nebudem sa cítiť kompletný. Aj keď to nie je hudba, musím proste robiť niečo kreatívne. Napríklad písanie je niekedy kreatívne.
Ako vnímaš s odstupom času zmenu spôsobu nahrávania a posun technológií? Ak by si mohol, čo by si vrátil späť? Alebo sa pozerať dozadu neoplatí?
No, je to celkom desivé, ako rýchlo sa menia technológie a myslím, že každý má v súčasnosti oveľa viac možností. Veľmi ľahko môžeš využiť svoj laptop, robiť všetko digitálne, používať najnovšie moduly, pluginy, pretože sú rýchle, nemusíš nakupovať toľko hardwaru, zdržovať sa s káblovaním, po dopočúvaní skladby ju nemusíš pretáčať na začiatok. A tak podobne. Ale, samozrejme, všetko z tých starých technológií ponúka niečo unikátne, čo má svoj charakter. Všetci máme radi napríklad komprimovaný zvuk magnetofónovej pásky. Takže myslím, že ak robíte hudbu sami, skúste kombinovať staršie technológie s novými a investujte potrebný čas, aby ste sa ich naučili používať správne.
V dnešnej dobe sa dá album vyrobiť na jednom laptope s dobrým kúskom softwaru, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že výsledok je nakoniec unifikovaný. Čo si myslíš o všetkých tých I-gadgets?
Páčia sa mi, vidíš tu je môj iPhone. Samozrejme, nechal som sa zviesť týmito vecami, ako mnoho ľudí. Ak ale hovoríme o tvorbe hudby, myslím že ideálny scenár, najmä pre živé kapely, je naozaj použiť na nahrávanie starší analógový proces a potom tie nahrávky previesť do digitálneho sveta. Tak sa zachová ich charakter nahrávky, pod ktorý sa podpísali všetky druhy pásových komprimácií, staré mikrofóny, páskové echá atď. Tak, ako to bolo v prípade Talk Talk a ich albumu Spirit of Eden. A myslím, že toto je ideálna kombinácia pre záznam. Ale mnoho ľudí to proste takto robiť nemôže. A dokonca aj pre mňa je ťažké pracovať takto.
Vidíš nejakú súvislosť medzi nahrávaním v sixties a súčasnosti, ak vynecháme technológie?
Je tam isté priekopnícke obdobie... Napríklad Beatles boli veľmi priekopnícki v rokoch 1966, 67, 68, kedy sa rozšíril záznam na páske zo 4-stopového na 8-stopý, používali sa zvukové slučky a podobné veci. Veci, ktoré nikto predtým nepoužil. A dalo by sa povedať, že podobná dekáda bola aj v neskorých 70tych rokoch, začiatkom 80tych rokov prišli syntetizátory, techniky samplovania a pod. To bolo veľmi priekopnícke obdobie, vzniklo mnoho nových nápadov ako nahrávať. Stále milujem samplery, lebo umožňujú zobrať všetky prvky ľudského prejavu, vložiť ich do stroja a manipulovať s tým. Myslím, že mnoho ľudí, ktorí pracovali v hudbe, a najmä z mojej generácie, prechovávajú v sebe nostalgiu za sixties a azda aj za tým psychadelickým obdobím, keď sa nahrávanie naozaj zmenilo od základu. Totiž zmenilo sa to z nahrávania 10 popových skladieb denne do jedného albumu za šesť mesiacov, ako to robili napríklad Pink Floyd - alebo niekto im podobný.
Ako pristupuješ k hudobnému marketingu/promovaniu svojich albumov? Dá sa vydať a predať album bez veľkých nahrávacích spoločností?
Môj prístup a rozmýšľanie ohľadne marketingu je čistou, ozajstnou nutnosťou. Chcem tým povedať, nemyslím si, že som v tomto obzvlášť šikovný, ale je to to, čo dokážem spraviť sám. Tak ako mnoho ľudí, aj ja využívam sociálne siete a hľadám mnohé spôsoby, ako sa dostať k ľuďom. Našťastie, internet prináša veľa možností. Sám som schopný robiť rôzne veci, rozumiem rôznym aspektom práce hudobného priemyslu, a tak sa môžem zapojiť do propagácie, marketingu, výroby aj distribúcie. Problém je, že všetko vyžaduje veľmi veľa času. Mať malú nahrávaciu spoločnosť, nájsť vhodných ľudí, dať im prácu... bolo by to ideálne. Ale ja som tak trochu punktičkár, takže si vlastne myslím, že môžem urobiť všetko lepšie, ako ktokoľvek iný. Nuž, to je môj problém. Nie som dobrý v delegovaní práce.
Veríš stále na „koncept albumu“? Moje deti počúvajú skladbu šesťdesiat sekúnd a preskočia na ďalšiu. Prežijú albumy?
Myslím, že budeme musieť pochopiť, ako dnes ľudia počúvajú hudbu a ak chcete prežiť, budete musieť hľadať akým spôsobom pracovať. Takže to nie je otázka, či preferujem koncept albumu, ale skôr otázka ako prežiť. Albumy budú minulosťou. Ak už nie sú. A ak to už tak nie je a ľudia nepočúvajú desať skladieb za sebou, odráža sa to v predaji albumov a CD všeobecne. Ako hudobník proste musíš pochopiť dnešných ľudí. Je to trochu smutné, pretože albumy milujem, vyrastal som v 60tych a 70tych rokoch, takže albumy mám naozaj veľmi rád a mám za týmto formátom veľkú nostalgiu. A pamätám si, aké to bolo vzrušujúce, ísť si kúpiť novú vinylovú LP a všetky tie veci okolo. Je to trochu smutné, ale vieš, nemôžeš byť vždy smutný zo zmeny... je to o tom, vedieť nájsť na zmene aj dobrú stránku.
A čo Alan Wilder v roku 2020?
No, dúfam, že budem nažive. Chcel by som pracovať svojím vlastným tempom, dúfam, že snáď budem robiť nejakú hudbu. Neviem, či jej bude veľa. Páčilo by sa mi aj písať, napríklad nejaké pamäte a biografiu. Chcem vidieť svoje deti vyrastať, nedávno sa nám narodilo ďalšie dieťa. Chcem sa presťahovať, ani nie preč z Anglicka, ale na iné miesto, takže toto bude projekt na budúci rok alebo dva... A chcem byť stále šťastný, stále zdravý a dúfajme, že stále nejakým spôsobom kreatívny.
Alan, čo pre teba znamená tvorba hudby? Je to dlhodobý proces gradujúci s postupne prichádzajúcou inšpiráciou, alebo dokážeš album „zbúchať“ aj na počkanie?
Pre mňa to nikdy nie je otázkou piatich minút. Je to vždy dlhodobý proces, pretože som perfekcionista. Mám potrebu vyskúšať každý experiment a rozhodnúť sa, ktorý z nich je ten pravý. Nikdy som v tvorbe nerobil nič narýchlo. Som rád, keď to trvá dlho a som s tým spokojný, pokiaľ to prináša veľmi dobré výsledky. Ale inšpirácia nie je všetko. Nedá sa očakávať, že zrazu príde. Najskôr musíte vytvoriť priestor, v ktorom inšpirácia vznikne a potom sa doň musíte jednoducho dostať. Je ľahké povedať si urobíme to zajtra, lebo dnes musíme ešte nakúpiť alebo vyzdvihnúť deti z školy, alebo mnoho ďalších vecí, ktoré sa postavia do cesty. Ale ja viem, že keď nebudem tvoriť hudbu, nebudem sa cítiť kompletný. Aj keď to nie je hudba, musím proste robiť niečo kreatívne. Napríklad písanie je niekedy kreatívne.
Ako vnímaš s odstupom času zmenu spôsobu nahrávania a posun technológií? Ak by si mohol, čo by si vrátil späť? Alebo sa pozerať dozadu neoplatí?
No, je to celkom desivé, ako rýchlo sa menia technológie a myslím, že každý má v súčasnosti oveľa viac možností. Veľmi ľahko môžeš využiť svoj laptop, robiť všetko digitálne, používať najnovšie moduly, pluginy, pretože sú rýchle, nemusíš nakupovať toľko hardwaru, zdržovať sa s káblovaním, po dopočúvaní skladby ju nemusíš pretáčať na začiatok. A tak podobne. Ale, samozrejme, všetko z tých starých technológií ponúka niečo unikátne, čo má svoj charakter. Všetci máme radi napríklad komprimovaný zvuk magnetofónovej pásky. Takže myslím, že ak robíte hudbu sami, skúste kombinovať staršie technológie s novými a investujte potrebný čas, aby ste sa ich naučili používať správne.
V dnešnej dobe sa dá album vyrobiť na jednom laptope s dobrým kúskom softwaru, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že výsledok je nakoniec unifikovaný. Čo si myslíš o všetkých tých I-gadgets?
Páčia sa mi, vidíš tu je môj iPhone. Samozrejme, nechal som sa zviesť týmito vecami, ako mnoho ľudí. Ak ale hovoríme o tvorbe hudby, myslím že ideálny scenár, najmä pre živé kapely, je naozaj použiť na nahrávanie starší analógový proces a potom tie nahrávky previesť do digitálneho sveta. Tak sa zachová ich charakter nahrávky, pod ktorý sa podpísali všetky druhy pásových komprimácií, staré mikrofóny, páskové echá atď. Tak, ako to bolo v prípade Talk Talk a ich albumu Spirit of Eden. A myslím, že toto je ideálna kombinácia pre záznam. Ale mnoho ľudí to proste takto robiť nemôže. A dokonca aj pre mňa je ťažké pracovať takto.
Vidíš nejakú súvislosť medzi nahrávaním v sixties a súčasnosti, ak vynecháme technológie?
Je tam isté priekopnícke obdobie... Napríklad Beatles boli veľmi priekopnícki v rokoch 1966, 67, 68, kedy sa rozšíril záznam na páske zo 4-stopového na 8-stopý, používali sa zvukové slučky a podobné veci. Veci, ktoré nikto predtým nepoužil. A dalo by sa povedať, že podobná dekáda bola aj v neskorých 70tych rokoch, začiatkom 80tych rokov prišli syntetizátory, techniky samplovania a pod. To bolo veľmi priekopnícke obdobie, vzniklo mnoho nových nápadov ako nahrávať. Stále milujem samplery, lebo umožňujú zobrať všetky prvky ľudského prejavu, vložiť ich do stroja a manipulovať s tým. Myslím, že mnoho ľudí, ktorí pracovali v hudbe, a najmä z mojej generácie, prechovávajú v sebe nostalgiu za sixties a azda aj za tým psychadelickým obdobím, keď sa nahrávanie naozaj zmenilo od základu. Totiž zmenilo sa to z nahrávania 10 popových skladieb denne do jedného albumu za šesť mesiacov, ako to robili napríklad Pink Floyd - alebo niekto im podobný.
Ako pristupuješ k hudobnému marketingu/promovaniu svojich albumov? Dá sa vydať a predať album bez veľkých nahrávacích spoločností?
Môj prístup a rozmýšľanie ohľadne marketingu je čistou, ozajstnou nutnosťou. Chcem tým povedať, nemyslím si, že som v tomto obzvlášť šikovný, ale je to to, čo dokážem spraviť sám. Tak ako mnoho ľudí, aj ja využívam sociálne siete a hľadám mnohé spôsoby, ako sa dostať k ľuďom. Našťastie, internet prináša veľa možností. Sám som schopný robiť rôzne veci, rozumiem rôznym aspektom práce hudobného priemyslu, a tak sa môžem zapojiť do propagácie, marketingu, výroby aj distribúcie. Problém je, že všetko vyžaduje veľmi veľa času. Mať malú nahrávaciu spoločnosť, nájsť vhodných ľudí, dať im prácu... bolo by to ideálne. Ale ja som tak trochu punktičkár, takže si vlastne myslím, že môžem urobiť všetko lepšie, ako ktokoľvek iný. Nuž, to je môj problém. Nie som dobrý v delegovaní práce.
Veríš stále na „koncept albumu“? Moje deti počúvajú skladbu šesťdesiat sekúnd a preskočia na ďalšiu. Prežijú albumy?
Myslím, že budeme musieť pochopiť, ako dnes ľudia počúvajú hudbu a ak chcete prežiť, budete musieť hľadať akým spôsobom pracovať. Takže to nie je otázka, či preferujem koncept albumu, ale skôr otázka ako prežiť. Albumy budú minulosťou. Ak už nie sú. A ak to už tak nie je a ľudia nepočúvajú desať skladieb za sebou, odráža sa to v predaji albumov a CD všeobecne. Ako hudobník proste musíš pochopiť dnešných ľudí. Je to trochu smutné, pretože albumy milujem, vyrastal som v 60tych a 70tych rokoch, takže albumy mám naozaj veľmi rád a mám za týmto formátom veľkú nostalgiu. A pamätám si, aké to bolo vzrušujúce, ísť si kúpiť novú vinylovú LP a všetky tie veci okolo. Je to trochu smutné, ale vieš, nemôžeš byť vždy smutný zo zmeny... je to o tom, vedieť nájsť na zmene aj dobrú stránku.
A čo Alan Wilder v roku 2020?
No, dúfam, že budem nažive. Chcel by som pracovať svojím vlastným tempom, dúfam, že snáď budem robiť nejakú hudbu. Neviem, či jej bude veľa. Páčilo by sa mi aj písať, napríklad nejaké pamäte a biografiu. Chcem vidieť svoje deti vyrastať, nedávno sa nám narodilo ďalšie dieťa. Chcem sa presťahovať, ani nie preč z Anglicka, ale na iné miesto, takže toto bude projekt na budúci rok alebo dva... A chcem byť stále šťastný, stále zdravý a dúfajme, že stále nejakým spôsobom kreatívny.
Mojmír Lieskovský
