MEZZANIN
10.03.2013 Filed in: Recenzie
Pavilon č. 2
Galén
Po dlhých tridsiatich rokoch vychádza „stratené“ LP/CD zoskupenia J. J. Neduhu a Wasila Šnajdra, Mezzanin, Pavilon č. 2. Nahrané bolo v roku 1981 na fare v Luštěnicích pri Mladej Boleslavi a prepašované do Švédska, kde v osemdesiatych rokoch na značke Šafrán vychádzali LP folkových spevákov z Československa. Pásy sa posielali komplikovane, takže sa niekde medzi Štokholmom a Mníchovom stratil, no Robin Hájek, ktorý to nahrával, našťastie našiel pôvodný záznam realizovaný na magnetofón Revox A77 MkIV (pre tých, čo by si ho chceli vyhľadať na nejakom vyhľadávači). Revox bol vtedy špička a v predajni Tuzex stál okolo 5 000 bonov, čo bolo cca 30 000 Kčs. Dnes vychádza dvanásť krehkých folkových songov pod značkou Galén. A je to dobre. Dobre hlavne pre mladšiu generáciu, ktorá takto dostáva do rúk materiál historický, kde môže konfrontovať ako a prečo folkáči nasierali vtedajšiu Štb. Z tohto pohľadu sú dôležité hlavne texty. Z nouze cnost (6), Koberec snů (8), Blues pavilonu č. 2 (10), môžu slúžiť ako vzor. No nájdeme aj krásne piesne o láske – Vejdeš se mi... (9). Inštrumentálne sú nahrávky striedme. Gitara, perkusie, miestami husle a flauta. Neduhovci tento repertoár v slobodnejších šesťdesiatych rokoch, z ktorých pochádza väčšina materiálu, hrávali na Karlovom moste. Aj napriek neustálemu šikanovaniu zo strany Štb sa podarilo Mezzaninu vycestovať do Poľska, kde odohrali pár koncertov a Neduha sa stal laureátom festivalu v YAPA v Lodži. V roku 1973 Neduha založil legendárne Extempore, s ktorým to vydržal do roku 1982, kedy emigroval do Rakúska. Ale to už je iná pesnička. CD Pavilon č. 2 vychádza v peknej výpravnej edícii s obsiahlym bookletom a je dobre, že po takej dlhej dobe sa predsa dostane tam, kam patrí. Medzi svojich poslucháčov. Tí môžu opäť vidieť Neduhu na pódiách v Česku a verím, že občas aj na Slovensku.
Galén
Po dlhých tridsiatich rokoch vychádza „stratené“ LP/CD zoskupenia J. J. Neduhu a Wasila Šnajdra, Mezzanin, Pavilon č. 2. Nahrané bolo v roku 1981 na fare v Luštěnicích pri Mladej Boleslavi a prepašované do Švédska, kde v osemdesiatych rokoch na značke Šafrán vychádzali LP folkových spevákov z Československa. Pásy sa posielali komplikovane, takže sa niekde medzi Štokholmom a Mníchovom stratil, no Robin Hájek, ktorý to nahrával, našťastie našiel pôvodný záznam realizovaný na magnetofón Revox A77 MkIV (pre tých, čo by si ho chceli vyhľadať na nejakom vyhľadávači). Revox bol vtedy špička a v predajni Tuzex stál okolo 5 000 bonov, čo bolo cca 30 000 Kčs. Dnes vychádza dvanásť krehkých folkových songov pod značkou Galén. A je to dobre. Dobre hlavne pre mladšiu generáciu, ktorá takto dostáva do rúk materiál historický, kde môže konfrontovať ako a prečo folkáči nasierali vtedajšiu Štb. Z tohto pohľadu sú dôležité hlavne texty. Z nouze cnost (6), Koberec snů (8), Blues pavilonu č. 2 (10), môžu slúžiť ako vzor. No nájdeme aj krásne piesne o láske – Vejdeš se mi... (9). Inštrumentálne sú nahrávky striedme. Gitara, perkusie, miestami husle a flauta. Neduhovci tento repertoár v slobodnejších šesťdesiatych rokoch, z ktorých pochádza väčšina materiálu, hrávali na Karlovom moste. Aj napriek neustálemu šikanovaniu zo strany Štb sa podarilo Mezzaninu vycestovať do Poľska, kde odohrali pár koncertov a Neduha sa stal laureátom festivalu v YAPA v Lodži. V roku 1973 Neduha založil legendárne Extempore, s ktorým to vydržal do roku 1982, kedy emigroval do Rakúska. Ale to už je iná pesnička. CD Pavilon č. 2 vychádza v peknej výpravnej edícii s obsiahlym bookletom a je dobre, že po takej dlhej dobe sa predsa dostane tam, kam patrí. Medzi svojich poslucháčov. Tí môžu opäť vidieť Neduhu na pódiách v Česku a verím, že občas aj na Slovensku.
Ján Graus
