DAVID DEYL

Hlavolam
Supraphon
2_5stars

david-deyl-hlavolam

Supraphonovský album Davida Deyla pozostáva zo staršieho (2009) warnerovského materiálu a dvoch nových bonusoviek. Doska z produkcie Dana Hádla nesie jeho okato (ušato) hitochtivý rukopis, overená poprocková šablóna s maha-maha španielkami, trochou skreslených kvínt v elektrike poslušne kopírujúcej osminkovú basu, trocha chilli elektroniky a trocha curry filtrovania – toť recept pre speváka, ktorým mohol byť aj taký Petr Kotvald (ale ten je už starý, že?). Tak sa skrátka varí vo Vyžlovke, kde utiera prach segra Dary Rolins a vo voľných chvíľach píše texty, či kibicuje mužíčkovi, čo by sa mohlo v českom éteri presadiť a hrať. No a k tomu zopár viac či menej zrejmých výpožičiek z úspešného svetového rádiového repertoáru (napr. v pesničke Hlavolam je riff od Corrs, ktorý si už bol býval požičal obyčajný chalan Meky), ktoré zvyšujú šancu zavŕtať sa do poslucháčovej hlavy ako červ do jablka. Keďže sa strieľalo z brokovnice, aby bola šanca na zásah väčšia, sú tu aj šľahačkové slaďáky (Akorát, Vzkaz, Hry o nás) ale aj pecky, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Kabát (Cesta ve dvou). Dobre odvedené remeslo, DD je bezpochyby solídny spevák, celá produkcia je silne orientovaná na hranosť a nehrá sa na umenie ani na underground, chýba tomu však srdce a pot, ktoré nahradil kalkul a perspirant, mariaci akúkoľvek osobitosť a robiaci z produktu navoňanú zdochlinu, parafrázujúc Oliviera Toscaniho. Tu ale ide o navoňanú výkladovú figurínu dokonalých línií. Žiaľ, bez života.

Andrej Turok