Cítime sa šťastní, keď sa môžeme na niečo tešiť
10.03.2013 Filed in: Články
Príležitosť porozprávať sa s jedným z najlepších gitaristov sveta sa človeku nenaskytne len tak hocikedy. Mne sa táto príležitosť naskytla 11. novembra, keď do Košíc zavítal famózny austrálsky gitarista Tommy Emmanuel. Krátko pred jeho zvukovou skúškou som mal možnosť položiť mu pár otázok. Napriek tomu, že bol unavený z cesty, bol veľmi ústretový, srdečný a náš rozhovor bol veľmi príjemný.
Čo by si poradil začínajúcim gitaristom ohľadom cvičenia a ako sa stať naozaj dobrým gitaristom?
To je jednoduché. Najdôležitejšia je samotná hudba, takže keď sa chceš naozaj zlepšiť ako gitarista, mal by si čo najviac hrať a cvičiť, ale musíš mať dobré pesničky, pretože tie ťa budú inšpirovať. A čím viac hráš, tým budeš lepší. Keď sa ma ľudia pýtajú, čo je najlepšie pre mladých hudobníkov, hovorím, že mať dobré skladby na hranie, cvičenie a učenie. A je dôležité dôkladne si napočúvať originálnu verziu skladby a naučiť sa ju poriadne.
Na gitaru už hráš viac ako päťdesiat rokov. Aký je to pocit, držať gitaru po takom dlhom čase?
Je to odlišné každý deň. Nikdy to nie je rovnaké, niektoré dni sú lepšie, niektoré horšie. Niekedy cítiš, že všetko prichádza veľmi ľahko a na druhý deň je všetko obtiažne. Takí jednoducho sme. Dnes som hral a bolo to dobré, pretože včera som mal dlhý koncert. Mám veľa sily v rukách, pretože veľa hrávam. Som vpodstate vždy pripravený. Dôležité je, aby som bol pripravený aj mentálne a aby som bol dostatočne silný.
Na čom momentálne pracuješ?
Mám niekoľko nových skladieb, ktoré hrávam a takisto sa vraciam k niektorým starším veciam. Hrám sa s tými skladbami a niekedy dostanem nápad, ako ich vylepšiť. Dnes som si napríklad prehrával niektoré skladby, ktoré sa musím naučiť na jeden koncert, ktorý bude na budúci rok.
Viem, že stále cestuješ. Aké to je byť neustále na cestách?
Nie je to pre každého. Väčšina ľudí by to nezvládla. Je to ťažké. Si stále ďaleko od rodiny, vyžaduje si to veľa obety. Ja to ale robím celý život, rád sa presúvam z miesta na miesto a rád hrám. Takisto mám rád pocit, keď sa môžem tešiť na koncert. V tom je podstata – cítime sa šťastní, keď sa môžeme na niečo tešiť. Ak sa nemáme na čo tešiť, ako môžeme byť šťastní? Každý deň mám koncert, na ktorý sa môžem tešiť. Ale každý deň je iný. Niekedy sa cítiš na vrchole svojich síl a niekedy presne opačne. Ale tak to má byť, keď sa dostaneš na pódium, tak sa vždy cítiš dobre, bez ohľadu na to, čo sa deje okolo. Byť na šnúre nie je pre každého, ale je to dobrý život. Dnes som mal obed vo Viedni, kam som prišiel z Poľska, teraz som tu na Slovensku a zajtra budem v Španielsku. To je môj život. Keby som bol Elton John, Sting, alebo niekto taký, pravdepodobne by som robil to isté, len by som lietal svojím vlastným lietadlom (smiech). Ale keď nad tým tak premýšľam, je to presne rovnaké, ako keď som bol malý chlapec. Hrali a cestovali sme po celej Austrálií, chodili do rádia a televízie. Je to úplne to isté, len chodím po celom svete, bývam v pekných hoteloch a cestujem lietadlom namiesto auta. Je to to isté, len na inej úrovni.
Nikdy nemáš pripravený playlist na koncert. Koľko skladieb dokážeš zahrať z hlavy?
Neviem presne. Stovky. Prechádzam obdobiami, keď skúšam nové veci a potom objavím niečo, čo na koncertoch funguje a podľa toho ich dramaturgicky vystavím. Potom to chvíľu skúšam a neskôr to zase zmením. Včera v Poľsku som chcel vyskúšať niečo úplne iné, a tak som začal s inou gitarou, inými skladbami a v inom ladení. Neviem, čo budem robiť dnes, prídem na to, keď vystúpim na pódium. Mám veľmi široký repertoár, môžem si vyberať z rôznych skladieb. Ak chcem začať pomalou skladbou, tak môžem, pretože ich mám veľa. Rovnaké je to s rýchlymi skladbami. Takisto môžem zahrať niečo viac jazzy alebo môžem zaspievať. Záleží len na tom, ako chcem ten večer nasmerovať. Je pre mňa veľmi dôležité, aby som urobil dobrý začiatok. Dobrý začiatok, dobrý koniec a všetko medzi musí byť úžasné (smiech).
Máš nejaké nenaplnené hudobné sny?
Snívam o tom, že budem veľmi dobrý (smiech). Dúfam, že napíšem ďalšie skladby a bolo by úžasné spolupracovať v budúcnosti s inými gitaristami a hudobníkmi. Práve som nahral album s Martinom Taylorom. Veľmi sa tešíme, že budeme hrať spoločné koncerty. Milujem hrať s Martinom. V štýle, ktorý hrá, je veľmi autentický.
Ďakujem ti za rozhovor!
Tommy Emmanuel je môj veľký hudobný aj ľudský vzor. Keď som prvýkrát videl jeho videá na YouTube, nevedel som, či mám veriť vlastným očiam a ušiam. Strhujúcou hrou so skvelým feelingom mi jednoducho učaroval. Doteraz som videl naživo jeho vystúpenie trikrát a na koncert v Košiciach som sa veľmi tešil, pretože minulý rok sa v jeho nabitom koncertnom programe nenašlo miesto pre zastávku na Slovensku.
Do Košíc dorazil asi okolo štvrtej a na miesto koncertu okolo piatej. Čakala ho zvuková skúška, rozhovor so mnou a ešte stretnutie s fanúšikmi pred koncertom s tým, že začiatok koncertu bol naplánovaný na 19:00.
Napriek naozaj nabitému programu vystúpil Tommy krátko po siedmej, plný elánu a energie. Všetky stopy únavy z neho zmizli a na pódiu predviedol úžasný výkon. Je to skutočne profesionál so všetkým, čo k tomu patrí.
Koncert otvoril tromi novými skladbami, ktorých názov neprezradil, ale ak budú súčasťou nového albumu, máme sa opäť na čo tešiť. Jednu z nich som identifikoval podľa YouTube, volá sa Hope Street. Po troch úvodných novinkách sa Tommy pustil do spievaných skladieb, ktoré napísal jeho veľký vzor Merle Travis – zazneli Sixteen Tons a Nine Pound Hammer, obohatené o improvizácie, ktoré si vyslúžili dlhý potlesk nadšeného publika.
Na tento koncert prišlo do Košíc okolo osemsto ľudí. Sála Kresťanského centra bola zaplnená do posledného miestečka, koncert bol vypredaný. Veľmi ma potešilo, že si ľudia našli cestu za kvalitnou hudbou a bolo úžasné sledovať, ako sa všetci tešia na vystúpenie jedného z najlepších gitaristov súčasnosti. Publikum tvorili všetky vekové kategórie, od malých detí až po starších hudobných fajnšmekrov a všetko medzitým.
Tommy Emmanuel je majster koncertného vystupovania a napriek tomu, že nikdy nemá dopredu pripravený žiadny playlist, dokáže s prehľadom kontrolovať priebeh a atmosféru koncertu. Inak tomu nebolo ani v Košiciach. Nálady a farby sa striedali a neustále nechávali človeka v napätí a očakávaní, čo bude ďalej. Príjemným prekvapením pre mňa bolo, že pomerne veľa komunikoval s publikom, čo mi na jeho predchádzajúcich vystúpeniach trochu chýbalo.
Pred koncom prvej polovice koncertu dostalo publikum neočakávanú gitarovú lekciu. Potom, keď Tommy dohral svoj slávny mix skladieb od Beatles, vysvetľoval akým postupom vytvoril aranžmán k skladbe Lady Madonna. Bolo veľmi zaujímavé počúvať, ako rozmýšľa nad výstavbou svojich skladieb a každý gitarista v publiku si určite prišiel na svoje.
Po krátkej pauze sa začala druhá polovica vystúpenia, opäť v plnom nasadení. Po skladbe Halfway Home zazneli veľké hity ako Tall Fiddler, Guitar Boogie, Michelle a Those Who Wait. Atmosféra koncertu bola výborne dokresľovaná citlivým nasvietením a brilantným zvukom. Je až neuveriteľné, koľko farieb dokáže tento austrálsky virtuóz dostať z jednej akustickej gitary.
Po skladbe The Trails sme sa dočkali aj bubnového sóla, ktoré tvorí už pravidelnú súčasť Tommyho koncertov. Po jeho skončení nasledovala druhá hudobná lekcia – tentokrát sa týkala práve vytvorenia perkusívnych zvukov na gitare, kde demonštroval, ako tvorí svoje bubenícke čísla.
Záver koncertu patril krásnej spievanej balade I Still Can’t Say Goodbye a vianočnej kolede One Christmas Night, ktorá vyšla na jeho minuloročnom vianočnom albume.
Nadšené publikum však nechcelo nechať Tommyho len tak odísť a dvakrát ho vytlieskalo naspäť na pódium. Ako prídavky zazneli aj skladby Mombasa a Classical Gas. Po týchto skladbách, po viac ako dvoch hodinách hrania a za standing ovations z publika, odkráčal z pódia.
Bol to výnimočný koncert výnimočného hudobníka a úžasného človeka. Tommy Emmanuel dokáže suverénne prechádzať naprieč hudobnými žánrami, dokáže rozosmiať aj rozplakať. A to všetko s ľudskosťou a úprimnosťou. Určite si nenechajte ujsť príležitosť vidieť niekde jeho koncert. Neoľutujete.
METÓDY A NÁČINIE
Tommy Emmanuel používa na živých vystúpeniach takmer výlučne gitary austrálskej značky Maton a to hlavne kvôli ich dôkladne premyslenému systému snímania, ktorý obsahuje piezo snímač a mikrofón. Prekvapením pre mňa bolo, že v Košiciach už Tommy nehral na svojej starej vernej gitare Mouse II. Ako som sa neskôr dočítal, v poslednej dobe z nej už nedokázal dostať dobrý zvuk, a tak ju vymenil za novú.
K dispozícii mal dva svoje signature modely EBG808 TE a jeden dreadnought, ktorý bol celý podladený do C. Na tieto gitary zvykne naťahovať struny hrúbky 12 a 13. Jeho pôvodná gitara javila výrazné známky opotrebovania, ktoré na korpuse vznikli vďaka perkusívnym technikám, ktoré Tommy kombinoval so svojou hrou na gitaru. Už samotná gitarová technika austrálskeho virtuóza - paralelné vedenie sólovej, basovej linky aj harmonického doprovodu - budí dojem, že na pódiu účinkuje niekoľko gitaristov. Tommy tento efekt s obľubou posilňuje aj perkusívnym hraním nielen prstami či trsátkom, ale aj ďalšími predmetmi (napr. bubeníckou metličkou) na rozličných miestach korpusu gitary. Výsledný „drum&bass“ efekt je pôsobivý, no vykúpený opotrebovaním nástroja. Svoje nové gitary na koncerte v Košiciach už Tommy takýmto agresívnym technikám nepodroboval, zrejme je len otázkou času, kedy budú nástroje dostatočne „zahriate“, aby stratil ostych.
K ďalšej výbave Tommyho Emmanuela patrí kombo nemeckej značky AER, konkrétne model Compact 60, preamp AER Colourizer Pocket Tools, káble značky Laboga a ladička Boss.
To je jednoduché. Najdôležitejšia je samotná hudba, takže keď sa chceš naozaj zlepšiť ako gitarista, mal by si čo najviac hrať a cvičiť, ale musíš mať dobré pesničky, pretože tie ťa budú inšpirovať. A čím viac hráš, tým budeš lepší. Keď sa ma ľudia pýtajú, čo je najlepšie pre mladých hudobníkov, hovorím, že mať dobré skladby na hranie, cvičenie a učenie. A je dôležité dôkladne si napočúvať originálnu verziu skladby a naučiť sa ju poriadne.
Na gitaru už hráš viac ako päťdesiat rokov. Aký je to pocit, držať gitaru po takom dlhom čase?
Je to odlišné každý deň. Nikdy to nie je rovnaké, niektoré dni sú lepšie, niektoré horšie. Niekedy cítiš, že všetko prichádza veľmi ľahko a na druhý deň je všetko obtiažne. Takí jednoducho sme. Dnes som hral a bolo to dobré, pretože včera som mal dlhý koncert. Mám veľa sily v rukách, pretože veľa hrávam. Som vpodstate vždy pripravený. Dôležité je, aby som bol pripravený aj mentálne a aby som bol dostatočne silný.
Na čom momentálne pracuješ?
Mám niekoľko nových skladieb, ktoré hrávam a takisto sa vraciam k niektorým starším veciam. Hrám sa s tými skladbami a niekedy dostanem nápad, ako ich vylepšiť. Dnes som si napríklad prehrával niektoré skladby, ktoré sa musím naučiť na jeden koncert, ktorý bude na budúci rok.
Viem, že stále cestuješ. Aké to je byť neustále na cestách?
Nie je to pre každého. Väčšina ľudí by to nezvládla. Je to ťažké. Si stále ďaleko od rodiny, vyžaduje si to veľa obety. Ja to ale robím celý život, rád sa presúvam z miesta na miesto a rád hrám. Takisto mám rád pocit, keď sa môžem tešiť na koncert. V tom je podstata – cítime sa šťastní, keď sa môžeme na niečo tešiť. Ak sa nemáme na čo tešiť, ako môžeme byť šťastní? Každý deň mám koncert, na ktorý sa môžem tešiť. Ale každý deň je iný. Niekedy sa cítiš na vrchole svojich síl a niekedy presne opačne. Ale tak to má byť, keď sa dostaneš na pódium, tak sa vždy cítiš dobre, bez ohľadu na to, čo sa deje okolo. Byť na šnúre nie je pre každého, ale je to dobrý život. Dnes som mal obed vo Viedni, kam som prišiel z Poľska, teraz som tu na Slovensku a zajtra budem v Španielsku. To je môj život. Keby som bol Elton John, Sting, alebo niekto taký, pravdepodobne by som robil to isté, len by som lietal svojím vlastným lietadlom (smiech). Ale keď nad tým tak premýšľam, je to presne rovnaké, ako keď som bol malý chlapec. Hrali a cestovali sme po celej Austrálií, chodili do rádia a televízie. Je to úplne to isté, len chodím po celom svete, bývam v pekných hoteloch a cestujem lietadlom namiesto auta. Je to to isté, len na inej úrovni.
Nikdy nemáš pripravený playlist na koncert. Koľko skladieb dokážeš zahrať z hlavy?
Neviem presne. Stovky. Prechádzam obdobiami, keď skúšam nové veci a potom objavím niečo, čo na koncertoch funguje a podľa toho ich dramaturgicky vystavím. Potom to chvíľu skúšam a neskôr to zase zmením. Včera v Poľsku som chcel vyskúšať niečo úplne iné, a tak som začal s inou gitarou, inými skladbami a v inom ladení. Neviem, čo budem robiť dnes, prídem na to, keď vystúpim na pódium. Mám veľmi široký repertoár, môžem si vyberať z rôznych skladieb. Ak chcem začať pomalou skladbou, tak môžem, pretože ich mám veľa. Rovnaké je to s rýchlymi skladbami. Takisto môžem zahrať niečo viac jazzy alebo môžem zaspievať. Záleží len na tom, ako chcem ten večer nasmerovať. Je pre mňa veľmi dôležité, aby som urobil dobrý začiatok. Dobrý začiatok, dobrý koniec a všetko medzi musí byť úžasné (smiech).
Máš nejaké nenaplnené hudobné sny?
Snívam o tom, že budem veľmi dobrý (smiech). Dúfam, že napíšem ďalšie skladby a bolo by úžasné spolupracovať v budúcnosti s inými gitaristami a hudobníkmi. Práve som nahral album s Martinom Taylorom. Veľmi sa tešíme, že budeme hrať spoločné koncerty. Milujem hrať s Martinom. V štýle, ktorý hrá, je veľmi autentický.
Ďakujem ti za rozhovor!
Lukáš Kyška
Tommy Emmanuel je môj veľký hudobný aj ľudský vzor. Keď som prvýkrát videl jeho videá na YouTube, nevedel som, či mám veriť vlastným očiam a ušiam. Strhujúcou hrou so skvelým feelingom mi jednoducho učaroval. Doteraz som videl naživo jeho vystúpenie trikrát a na koncert v Košiciach som sa veľmi tešil, pretože minulý rok sa v jeho nabitom koncertnom programe nenašlo miesto pre zastávku na Slovensku.
Napriek naozaj nabitému programu vystúpil Tommy krátko po siedmej, plný elánu a energie. Všetky stopy únavy z neho zmizli a na pódiu predviedol úžasný výkon. Je to skutočne profesionál so všetkým, čo k tomu patrí.
Koncert otvoril tromi novými skladbami, ktorých názov neprezradil, ale ak budú súčasťou nového albumu, máme sa opäť na čo tešiť. Jednu z nich som identifikoval podľa YouTube, volá sa Hope Street. Po troch úvodných novinkách sa Tommy pustil do spievaných skladieb, ktoré napísal jeho veľký vzor Merle Travis – zazneli Sixteen Tons a Nine Pound Hammer, obohatené o improvizácie, ktoré si vyslúžili dlhý potlesk nadšeného publika.
Na tento koncert prišlo do Košíc okolo osemsto ľudí. Sála Kresťanského centra bola zaplnená do posledného miestečka, koncert bol vypredaný. Veľmi ma potešilo, že si ľudia našli cestu za kvalitnou hudbou a bolo úžasné sledovať, ako sa všetci tešia na vystúpenie jedného z najlepších gitaristov súčasnosti. Publikum tvorili všetky vekové kategórie, od malých detí až po starších hudobných fajnšmekrov a všetko medzitým.
Tommy Emmanuel je majster koncertného vystupovania a napriek tomu, že nikdy nemá dopredu pripravený žiadny playlist, dokáže s prehľadom kontrolovať priebeh a atmosféru koncertu. Inak tomu nebolo ani v Košiciach. Nálady a farby sa striedali a neustále nechávali človeka v napätí a očakávaní, čo bude ďalej. Príjemným prekvapením pre mňa bolo, že pomerne veľa komunikoval s publikom, čo mi na jeho predchádzajúcich vystúpeniach trochu chýbalo.
Pred koncom prvej polovice koncertu dostalo publikum neočakávanú gitarovú lekciu. Potom, keď Tommy dohral svoj slávny mix skladieb od Beatles, vysvetľoval akým postupom vytvoril aranžmán k skladbe Lady Madonna. Bolo veľmi zaujímavé počúvať, ako rozmýšľa nad výstavbou svojich skladieb a každý gitarista v publiku si určite prišiel na svoje.
Po krátkej pauze sa začala druhá polovica vystúpenia, opäť v plnom nasadení. Po skladbe Halfway Home zazneli veľké hity ako Tall Fiddler, Guitar Boogie, Michelle a Those Who Wait. Atmosféra koncertu bola výborne dokresľovaná citlivým nasvietením a brilantným zvukom. Je až neuveriteľné, koľko farieb dokáže tento austrálsky virtuóz dostať z jednej akustickej gitary.
Po skladbe The Trails sme sa dočkali aj bubnového sóla, ktoré tvorí už pravidelnú súčasť Tommyho koncertov. Po jeho skončení nasledovala druhá hudobná lekcia – tentokrát sa týkala práve vytvorenia perkusívnych zvukov na gitare, kde demonštroval, ako tvorí svoje bubenícke čísla.
Záver koncertu patril krásnej spievanej balade I Still Can’t Say Goodbye a vianočnej kolede One Christmas Night, ktorá vyšla na jeho minuloročnom vianočnom albume.
Nadšené publikum však nechcelo nechať Tommyho len tak odísť a dvakrát ho vytlieskalo naspäť na pódium. Ako prídavky zazneli aj skladby Mombasa a Classical Gas. Po týchto skladbách, po viac ako dvoch hodinách hrania a za standing ovations z publika, odkráčal z pódia.
Bol to výnimočný koncert výnimočného hudobníka a úžasného človeka. Tommy Emmanuel dokáže suverénne prechádzať naprieč hudobnými žánrami, dokáže rozosmiať aj rozplakať. A to všetko s ľudskosťou a úprimnosťou. Určite si nenechajte ujsť príležitosť vidieť niekde jeho koncert. Neoľutujete.
Lukáš Kyška
METÓDY A NÁČINIE
Tommy Emmanuel používa na živých vystúpeniach takmer výlučne gitary austrálskej značky Maton a to hlavne kvôli ich dôkladne premyslenému systému snímania, ktorý obsahuje piezo snímač a mikrofón. Prekvapením pre mňa bolo, že v Košiciach už Tommy nehral na svojej starej vernej gitare Mouse II. Ako som sa neskôr dočítal, v poslednej dobe z nej už nedokázal dostať dobrý zvuk, a tak ju vymenil za novú.
K dispozícii mal dva svoje signature modely EBG808 TE a jeden dreadnought, ktorý bol celý podladený do C. Na tieto gitary zvykne naťahovať struny hrúbky 12 a 13. Jeho pôvodná gitara javila výrazné známky opotrebovania, ktoré na korpuse vznikli vďaka perkusívnym technikám, ktoré Tommy kombinoval so svojou hrou na gitaru. Už samotná gitarová technika austrálskeho virtuóza - paralelné vedenie sólovej, basovej linky aj harmonického doprovodu - budí dojem, že na pódiu účinkuje niekoľko gitaristov. Tommy tento efekt s obľubou posilňuje aj perkusívnym hraním nielen prstami či trsátkom, ale aj ďalšími predmetmi (napr. bubeníckou metličkou) na rozličných miestach korpusu gitary. Výsledný „drum&bass“ efekt je pôsobivý, no vykúpený opotrebovaním nástroja. Svoje nové gitary na koncerte v Košiciach už Tommy takýmto agresívnym technikám nepodroboval, zrejme je len otázkou času, kedy budú nástroje dostatočne „zahriate“, aby stratil ostych.
K ďalšej výbave Tommyho Emmanuela patrí kombo nemeckej značky AER, konkrétne model Compact 60, preamp AER Colourizer Pocket Tools, káble značky Laboga a ladička Boss.
Lukáš Kyška a Martin Chrobák
