Gitariáda 2011 alebo Basgitara nie je harfa
23.03.2012 Filed in: Články
Druhá „Súťažná prehliadka gitaristov a basgitaristov zo Slovenska a Čiech”, usporiadaná spoločnosťou Big Music, sa koncom októbra tohto roku konala v priestoroch Štátnej opery. Nové prostredie overilo správnosť cesty, na ktorú sa Aty a jeho družina vydali pred viac než rokom. Po organizačnej stránke si už usporiadatelia vypočuli mnoho chvál zo všetkých strán a treba povedať, že zaslúžene. A zle to nedopadlo ani pre muzikantov, z ktorých väčšina si vďaka štedrým sponzorom za svoje výkony z Banskej Bystrice odniesla vzácne suveníry.
Gitariáda sa po roku posunula o krok ďalej. Javisko už na prvý pohľad vyzeralo lepšie a usporiadanejšie, pódium rozdelené na dve časti zabezpečilo hladký priebeh akcie. Úroveň hráčov bola oproti minulému roku vyrovnanejšia, o účinkujúcich aj návštevníkov bolo postarané od vstupu až po záverečnú afterparty v Klube 77. A nevyskytli sa elementárne problémy ako v niektorých prípadoch vlani. Evidentný posun bol v kategórii basgitary, naopak záverečná rocková gitara akoby vyžadovala od poslucháčov viac trpezlivosti, než by im mohla ponúknuť zábavy. Jazzová a bluesová gitara vyznela v porovnaní so súťažnými CD lepšie naživo, v kategórii rockovej gitary boli zase presvedčivejšie nahrávky, na základe ktorých boli súťažiaci vybraní. Každý hráč mal niečo do seba, ale sled Petrucciovských exhibícií akoby rockových gitaristov zlial do jednej masy. Možno sa z nej tohto roku nevynorili také výrazné zjavy ako boli pred rokom Adam Noška a Matej Morávek, zato mladých talentov s výraznou perspektívou ďalšieho vývoja a uplatnenia tu bolo hneď niekoľko. Menovite napríklad akustický hráč Lukáš Piala, basgitarista Adam Hudec, jazzman Samuel Marinčák, či elektrický gitarista Paťo Lipták. Zvlášť posledný menovaný, trochu neprávom prehliadnutý Paťo Lipták, si aspoň dodatočne zaslúži extra pochvalu. V jeho osobe si na pódiu podali ruku technika a prirodzenosť so skromnosťou. Sám síce nezískal žiadnu cenu, ale mal dobrú kapelu, v ktorej aspoň bubeník Ladislav Rychtárik bol porotou ocenený za najlepší inštrumentálny výkon. A za čo dostali ceny ostatní súťažiaci?
Akustická gitara
1. Jan Žamboch – Vsetín
Predviedol zaujímavú šou, i keď vyrátanú trochu na efekt. Napriek tomu, že sa mu nepodarilo všetko podľa jeho predstáv, dokázal nadviazať kontakt a dať banskobystrickému publiku niečo zo seba, čo sa mu napokon vyplatilo viac, než všetky prípravné kalkulácie. Vyhral svoju kategóriu, aj keď iba tesne – o jeden hlas.
2. Lukáš Piala – Žilina
S istotou a dynamikou predviedol zmes rôznych štýlov. Ukázal, že vie hrať a ako gitarista môže poslúžiť v štúdiu i na pódiu. Neohúril zbytočnou ekvilibristikou, ale vo svojej kategórii presvedčil najviac po profesionálnej stránke. Škoda, že pritom nenaznačil, čím by ako interpret alebo autor chcel zaujať sám za seba.
3. Ivan Borčin – Hostie
Zahral svoje, dokázal zaujať príjemným akustickým zvukom, svojskou technikou, ale tým čo hral, by celkom nepresvedčil, ani keby sa nemusel vysporiadať so zvukárskym hendikepom. Tretie miesto je však pekné a konkurencia bola silná.
Jazz/Blues gitara
1. Zsolt Várady – Rimavská Sobota
Vystúpil sám s lubovou gitarou s naturálnym zvukom a s podporou jednoduchého halfplaybacku, no hral o to muzikálnejšie. Pre porotu bol jasnou voľbou. Ako jediný z celej súťaže vyhral v rámci svojej kategórie jednohlasne.
2. Peter Emmer - Komárno
Hral suverénne a technicky. Svojím zvukom a hudbou by sa hodil viac do rockovej kategórie.
3. Samuel Marinčák - Prešov
Hral čisto, štýlovo a melodicky. Napriek hroziacej sterilite presvedčil svojou jednoznačnou orientáciou na jazz.
Basgitara
1. Adam Hudec - Malinovo
Vystúpil sólovo a zaujal - precíznou hrou, pekným tónom. A presvedčil, že má aj dobrý rytmus, vďaka ktorému sa vie dostať z prekérnych situácií. Taktiež v hlasovaní poroty predstihol kolegu o jediný bod.
2. Tamás Belicza - Bratislava
Predviedol sa ako vyhratý muzikant, ktorý má skúsenosti v kapele a hráčsku istotu, aj keď trochu „šmíruje“. Kapela v ktorej hral mala energiu.
3. Pavol Hvišč - Prešov
Pavol nebol v žiadnej kategórii tak žiarivý ako jeho kolegovia, ale predviedol solídnu hru, ktorá iste nájde uplatnenie.
Rocková gitara
1. Roman Hampacher - Praha
Ako hráč nestaval na extra trikoch, ale predviedol, ako môže fungovať gitarista v bande. Neprekomplikované kompozície podané skôr v štýle fusion než rock zaujali v kontraste s Petrucciovsky orientovanými kolegami. Dobrý dojem z kapely Poetic Filharmony podporil aj hráč na Minimoog Voyager, Martin Cikánek.
2. Jaroslav Zejda
Predviedol vyspelú technickú hru, určitú osobitosť bolo ale treba hľadať.
3. Rainer Pethe
Muzikantská skúsenosť a podpora kapely presvedčili viac než Rainerov skreslený zvuk gitary.
Cena divákov
Získal ju sympatický metalový gitarista Michal Jankuliak z Námestova, ktorý si v druhej skladbe nabral na rohy možno väčšie sústo než by mu náležalo, ale dokázal zaujať tónom a tam, kde mu to hudba umožňovala, dokázal jej prostredníctvom komunikovať.
Stratégia
Omnoho lepšie predpoklady na úspech majú hráči, ktorí neprídu iba kvôli tomu, aby pokiaľ možno bez chyby zo seba vysypali noty, ktoré doma nadreli. Na miniatúrnej ploche dvoch skladieb by mali predvedviesť niečo navyše. Porekadlo, podľa ktorého je umenie predať sa súčasťou talentu, platí na pódiu dvojnásobne. Ak sa niekto postaví pred ľudí, mal by zaujať. V prvom rade hudbou a spôsobom interpretácie, ale v neposlednom rade by sa mal snažiť odbúrať všetko, čo bráni jej ceste k ľuďom – pomyselný múr medzi kapelou a publikom, zbytočné technické komplikácie, zdĺhavé prípravy... Pri zvukovej skúške je vhodné zahrať iba to najnutnejšie. Súťažiacich je veľa, uši poslucháčov a porotcov sú unavené, tak radšej žiadne zbytočné preludovanie. Keď sa už hrá naostro, z človeka na pódiu musí ísť jasná správa, že je tu pre ľudí v hľadisku a že im má čo dať. Čo, to už je otázkou individuality. Jednému ide lepšie štylizovaná show, inému prirodzená komunikácia. Svoje urobí výber repertoáru. Rada od Oskara Rózsu všetkým mladým basistom znie „basgitara nie je harfa“. Rôzne nadstavby a sóla prídu na rad, až keď je jasné, čo vlastne robí v hudbe basa a aká je jej základná funkcia. Rada, či skôr povzdych dalšieho z porotcov, Vadima Bušovského znela: „Kedy už pochopia, že TO nie je v skreslenom zvuku.“ A mal pravdu. Rockovej gitare chýbalo, čo by sa od nej malo právom očakávať – skutočná expresivita, za ktorou stojí osobnosť. Ak chcú niekoľkí gitaristi po sebe ukázať, že vedia hrať veci od Petrucciho, je to únavné a nikdy to nebude lepšie, než hrá Petrucci. Vlastné skladby, originálny koncept a zvuk sa cení viac, aj keď ide o súťaž inštrumentalistov. I z dvoch skladieb sa dá urobiť malé predstavenie, ktoré má hlavu, pätu, graduje a prináša niečo osobité.
Gitariáda 2012
Začala sa pripravovať hneď po odovzdaní cien. Podľa Atyho Béreša sa bude konať opäť v budove Štátnej opery a doterajšie súťažné disciplíny budú rozšírené o klasickú gitaru. Táto kategória bude mať vlastnú porotu zloženú z odborníkov a pedagógov zameraných na klasickú hudbu. Súťaž bude trvať dva dni, približne v rovnakom termíne ako v tomto roku. O vyhlásení súťaže vás budeme včas informovať v časopise i na stránkach Gitariády.
Gitariáda sa po roku posunula o krok ďalej. Javisko už na prvý pohľad vyzeralo lepšie a usporiadanejšie, pódium rozdelené na dve časti zabezpečilo hladký priebeh akcie. Úroveň hráčov bola oproti minulému roku vyrovnanejšia, o účinkujúcich aj návštevníkov bolo postarané od vstupu až po záverečnú afterparty v Klube 77. A nevyskytli sa elementárne problémy ako v niektorých prípadoch vlani. Evidentný posun bol v kategórii basgitary, naopak záverečná rocková gitara akoby vyžadovala od poslucháčov viac trpezlivosti, než by im mohla ponúknuť zábavy. Jazzová a bluesová gitara vyznela v porovnaní so súťažnými CD lepšie naživo, v kategórii rockovej gitary boli zase presvedčivejšie nahrávky, na základe ktorých boli súťažiaci vybraní. Každý hráč mal niečo do seba, ale sled Petrucciovských exhibícií akoby rockových gitaristov zlial do jednej masy. Možno sa z nej tohto roku nevynorili také výrazné zjavy ako boli pred rokom Adam Noška a Matej Morávek, zato mladých talentov s výraznou perspektívou ďalšieho vývoja a uplatnenia tu bolo hneď niekoľko. Menovite napríklad akustický hráč Lukáš Piala, basgitarista Adam Hudec, jazzman Samuel Marinčák, či elektrický gitarista Paťo Lipták. Zvlášť posledný menovaný, trochu neprávom prehliadnutý Paťo Lipták, si aspoň dodatočne zaslúži extra pochvalu. V jeho osobe si na pódiu podali ruku technika a prirodzenosť so skromnosťou. Sám síce nezískal žiadnu cenu, ale mal dobrú kapelu, v ktorej aspoň bubeník Ladislav Rychtárik bol porotou ocenený za najlepší inštrumentálny výkon. A za čo dostali ceny ostatní súťažiaci?
Akustická gitara
1. Jan Žamboch – Vsetín
Predviedol zaujímavú šou, i keď vyrátanú trochu na efekt. Napriek tomu, že sa mu nepodarilo všetko podľa jeho predstáv, dokázal nadviazať kontakt a dať banskobystrickému publiku niečo zo seba, čo sa mu napokon vyplatilo viac, než všetky prípravné kalkulácie. Vyhral svoju kategóriu, aj keď iba tesne – o jeden hlas.
2. Lukáš Piala – Žilina
S istotou a dynamikou predviedol zmes rôznych štýlov. Ukázal, že vie hrať a ako gitarista môže poslúžiť v štúdiu i na pódiu. Neohúril zbytočnou ekvilibristikou, ale vo svojej kategórii presvedčil najviac po profesionálnej stránke. Škoda, že pritom nenaznačil, čím by ako interpret alebo autor chcel zaujať sám za seba.
3. Ivan Borčin – Hostie
Zahral svoje, dokázal zaujať príjemným akustickým zvukom, svojskou technikou, ale tým čo hral, by celkom nepresvedčil, ani keby sa nemusel vysporiadať so zvukárskym hendikepom. Tretie miesto je však pekné a konkurencia bola silná.
Jazz/Blues gitara
1. Zsolt Várady – Rimavská Sobota
Vystúpil sám s lubovou gitarou s naturálnym zvukom a s podporou jednoduchého halfplaybacku, no hral o to muzikálnejšie. Pre porotu bol jasnou voľbou. Ako jediný z celej súťaže vyhral v rámci svojej kategórie jednohlasne.
2. Peter Emmer - Komárno
Hral suverénne a technicky. Svojím zvukom a hudbou by sa hodil viac do rockovej kategórie.
3. Samuel Marinčák - Prešov
Hral čisto, štýlovo a melodicky. Napriek hroziacej sterilite presvedčil svojou jednoznačnou orientáciou na jazz.
Basgitara
1. Adam Hudec - Malinovo
Vystúpil sólovo a zaujal - precíznou hrou, pekným tónom. A presvedčil, že má aj dobrý rytmus, vďaka ktorému sa vie dostať z prekérnych situácií. Taktiež v hlasovaní poroty predstihol kolegu o jediný bod.
2. Tamás Belicza - Bratislava
Predviedol sa ako vyhratý muzikant, ktorý má skúsenosti v kapele a hráčsku istotu, aj keď trochu „šmíruje“. Kapela v ktorej hral mala energiu.
3. Pavol Hvišč - Prešov
Pavol nebol v žiadnej kategórii tak žiarivý ako jeho kolegovia, ale predviedol solídnu hru, ktorá iste nájde uplatnenie.
Rocková gitara
1. Roman Hampacher - Praha
Ako hráč nestaval na extra trikoch, ale predviedol, ako môže fungovať gitarista v bande. Neprekomplikované kompozície podané skôr v štýle fusion než rock zaujali v kontraste s Petrucciovsky orientovanými kolegami. Dobrý dojem z kapely Poetic Filharmony podporil aj hráč na Minimoog Voyager, Martin Cikánek.
2. Jaroslav Zejda
Predviedol vyspelú technickú hru, určitú osobitosť bolo ale treba hľadať.
3. Rainer Pethe
Muzikantská skúsenosť a podpora kapely presvedčili viac než Rainerov skreslený zvuk gitary.
Cena divákov
Získal ju sympatický metalový gitarista Michal Jankuliak z Námestova, ktorý si v druhej skladbe nabral na rohy možno väčšie sústo než by mu náležalo, ale dokázal zaujať tónom a tam, kde mu to hudba umožňovala, dokázal jej prostredníctvom komunikovať.
Stratégia
Omnoho lepšie predpoklady na úspech majú hráči, ktorí neprídu iba kvôli tomu, aby pokiaľ možno bez chyby zo seba vysypali noty, ktoré doma nadreli. Na miniatúrnej ploche dvoch skladieb by mali predvedviesť niečo navyše. Porekadlo, podľa ktorého je umenie predať sa súčasťou talentu, platí na pódiu dvojnásobne. Ak sa niekto postaví pred ľudí, mal by zaujať. V prvom rade hudbou a spôsobom interpretácie, ale v neposlednom rade by sa mal snažiť odbúrať všetko, čo bráni jej ceste k ľuďom – pomyselný múr medzi kapelou a publikom, zbytočné technické komplikácie, zdĺhavé prípravy... Pri zvukovej skúške je vhodné zahrať iba to najnutnejšie. Súťažiacich je veľa, uši poslucháčov a porotcov sú unavené, tak radšej žiadne zbytočné preludovanie. Keď sa už hrá naostro, z človeka na pódiu musí ísť jasná správa, že je tu pre ľudí v hľadisku a že im má čo dať. Čo, to už je otázkou individuality. Jednému ide lepšie štylizovaná show, inému prirodzená komunikácia. Svoje urobí výber repertoáru. Rada od Oskara Rózsu všetkým mladým basistom znie „basgitara nie je harfa“. Rôzne nadstavby a sóla prídu na rad, až keď je jasné, čo vlastne robí v hudbe basa a aká je jej základná funkcia. Rada, či skôr povzdych dalšieho z porotcov, Vadima Bušovského znela: „Kedy už pochopia, že TO nie je v skreslenom zvuku.“ A mal pravdu. Rockovej gitare chýbalo, čo by sa od nej malo právom očakávať – skutočná expresivita, za ktorou stojí osobnosť. Ak chcú niekoľkí gitaristi po sebe ukázať, že vedia hrať veci od Petrucciho, je to únavné a nikdy to nebude lepšie, než hrá Petrucci. Vlastné skladby, originálny koncept a zvuk sa cení viac, aj keď ide o súťaž inštrumentalistov. I z dvoch skladieb sa dá urobiť malé predstavenie, ktoré má hlavu, pätu, graduje a prináša niečo osobité.
Gitariáda 2012
Začala sa pripravovať hneď po odovzdaní cien. Podľa Atyho Béreša sa bude konať opäť v budove Štátnej opery a doterajšie súťažné disciplíny budú rozšírené o klasickú gitaru. Táto kategória bude mať vlastnú porotu zloženú z odborníkov a pedagógov zameraných na klasickú hudbu. Súťaž bude trvať dva dni, približne v rovnakom termíne ako v tomto roku. O vyhlásení súťaže vás budeme včas informovať v časopise i na stránkach Gitariády.
Martin Chrobák
