Filmovanie fotoaparátom
23.03.2012 Filed in: Články
V minulom čísle Nového Populáru sme si hovorili o výhodách a nevýhodách filmovania videa pomocou digitálnej zrkadlovky oproti klasickým videokamerám. Tak isto sme si spomenuli niektoré ďalšie pomôcky, ktoré budete ku filmovaniu určíte potrebovať. Okrem iných som písal aj o zariadení, ktoré slúži na upevnenie samotnej zrkadlovky a jej ďalšieho príslušenstva s názvom Shoulder Rig a spomenul som aj jeho stabilizačnú funkciu.
Stabilizácia obrazu pri natáčaní videa je vo všeobecnosti veľmi podstatná záležitosť. Veď rozhodený obraz, pri ktorom objekt nášho záujmu poskakuje krížom-krážom po obrazovke, alebo sa z nej občas úplné vytratí, nie sme ochotní tolerovať ani na videu natočenom mobilným telefónom počas koncertu nášho obľúbeného interpreta. Nieto ešte v prípade, že by sa malo jednať o záznam určený pre verejnosť, či dokonca ašpirujúci na vysielanie v masmédiách.
Na rôzne optické aj softvérové stabilizátory zabudované do tiel digitálnych zrkadloviek (a tak isto aj videokamier) alebo ich objektívov môžeme zabudnúť. Sú síce schopné čiastočne eliminovať jemné chvenie počas veľmi krátkeho času osvitu chipu pri fotografovaní, ale nie pri filmovaní, kde záber je radovo n-násobne dlhší. Preto budeme na to, aby sme natočili čokoľvek pozerateľné, potrebovať trochu serióznejšie zariadenie.
Zariadení, ktoré sa používajú na stabilizáciu obrazu, je viacero. V prvom rade je to všetkým dobre známy a v každom špecializovanom obchode dostupný statív. Ten budeme používať asi najčastejšie, pretože je univerzálny a dá sa použiť vo väčšine situácii.
Trochu zložitejšia situácia ale nastáva, pokiaľ sa chceme s kamerou pohybovať. V takom prípade väčšinou platí, že je lepšie jazdiť ako chodiť. A fantázii sa samozrejme medze nekladú. Ak je povrch hladký, môžeme na kamerovú jazdu použiť napríklad kancelárske kreslo na kolieskach, skateboard, či nákupný vozík požičaný napríklad v potravinách. Ak ale povrch nie je dokonale hladký, alebo ste na filmovanie sám, určite sa nezaobídete bez špeciálnej pomôcky s názvom steadycam.
Steadycam je pomerne zložité technické zariadenie, ktoré funguje na podobnom princípe ako gyroskop alebo strelecká veža tanku, ktorý je schopný zasiahnuť strelou cieľ aj v prípade, že sa práve pohybuje plnou rýchlosťou. Je to možné z toho dôvodu, že veža tanku nie je pevne primontovaná ku pásovému podvozku, ale je nad nim akoby zavesená. Samozrejme, celé je to trochu zložitejšie, ale na pochopenie to snáď bude stačiť.
Steadycamov je viacero druhov a ich ceny sú rôzne. Líšia sa hlavne svojou nosnosťou. Teda tým, aké ťažké filmovacie zariadenia sú schopné stabilizovať. Platí, že čím je ťažšia kamera, tým je stabilizátor drahší. Pokiaľ má kameraman pracovať celý deň s ťažkou profesionálnou kamerou, ktorej hmotnosť s batériami, LCD monitorom, ako aj samotným stabilizátorom ľahko prekročí 20 či 25 kilogramov, nebude ju samozrejme môcť držať v rukách. V takomto prípade sa bude samotný stabilizátor skladať z akejsi vesty (vzdialene pripomínajúcej stredoveké brnenie), ktorej úlohou je rozložiť hmotnosť celého zariadenia čím rovnomernejšie, a hlavne na plecia kameramana. Samotný stabilizátor potom bude ku spodnej časti vesty upevnený pomocou špeciálneho kovového ramena, odpruženého strunami, ktoré bude vo veľkej miere absorbovať vertikálny pohyb kameramana vznikajúci jeho chôdzou.
Cena takéhoto stabilizačného systému sa v súčasnosti pohybuje ešte stále niekde medzi 4000 - 10 000 € a je pre amatérskeho filmára vo väčšine prípadov nedostupná.
My ale filmujeme pomocou digitálnej zrkadlovky. A keď som v minulom pokračovaní tohto článku spomínal výhody filmovania zrkadlovkou oproti profesionálnej kamere, písal som aj o tom, že je menšia a samozrejme aj ľahšia. Tým pádom môžeme stabilizátor značne zjednodušiť, odľahčiť a nebude nám robiť problém držať ho počas filmovania v rukách.
Keď som zistil, že ak chcem filmovať, nevyhnem sa tomu, aby som si vhodný stabilizátor zadovážil. Sadol som teda k laptopu a začal „googliť“. Postupne som prišiel na to, že sa vyrábajú dva typy vhodných stabilizátorov. Typ Flycam (glydecam) a Steadicam Merlin. Prvý typ je o dosť ťažší, je citlivejší na bočný vietor, má veľmi zlý a zdĺhavý systém vyväzovania a jeho cena sa pohybuje okolo 450 €. Systém Merlin bol podľa porovnaní na nete oveľa použiteľnejší a lepší, stojí však skoro dvojnásobok ceny prvého typu (okolo 800 €). Povedal som si, že skúsim najprv lacnejší a ak nebude vyhovovať, predám ho a kúpim drahší. Zároveň som v dielni začal postupne kompletizovať materiál na stavbu vlastného stabilizátoru typu Merlin.
O pár dní po objednávke Flycamu mi ho kuriér priniesol. Aj keď spočiatku bolo moje nadšenie veľké, dosť rýchlo opadlo a dnes je v pivnici a viem, že sa mi ho nepodarí ani predať, pretože od neustáleho vyväzovania (naozaj veľmi zlý systém, kde pri každom čo i len milimetrovom pohybe s cieľom vyváženia zariadenia je nutné odšroubovať a zase zašroubovať 8 (!) skrutiek. Po dvoch týždňoch snahy o používanie boli závity strhané a výrobok určený do odpadkového koša.
Vtedy som už bol rozhodnutý neprísť o ďalšie peniaze kúpou nejakého šmejdu, ale vyvinúť a skonštruovať stabilizátor vlastný. Nebolo to jednoduché a zabralo mi to skoro dva mesiace. Nakoniec som mal prvý funkčný prototyp v rukách a používam ho stále. Ako funguje, to si môžete pozrieť na stránke http://www.vimeo.com/darktechnology/stab. Momentálne je už vo výrobe a s cenou sa viem zmestiť do 330 €. Výrobok je absolútne spoľahlivý, ľahko a rýchlo nadstaviteľný, a hlavne odolný a ľahký, pretože je (okrem rukoväte) celý z hliníka, duralu a precízne časti (cimbal, ložiská, spojovací materiál atď.) z vysokokvalitnej nehrdzavejúcej ocele.
Pokiaľ by ste mali záujem o tento výrobok, môžete ma kontaktovať cez Facebook (Duro TheDark) alebo na mojej emailovej adrese durothedark@gmail.com.
Tým by som tento svoj krátky seriál o točení videa pomocou digitálnej zrkadlovky uzavrel.
>> Prvá časť seriálu
>> Druhá časť seriálu
Stabilizácia obrazu pri natáčaní videa je vo všeobecnosti veľmi podstatná záležitosť. Veď rozhodený obraz, pri ktorom objekt nášho záujmu poskakuje krížom-krážom po obrazovke, alebo sa z nej občas úplné vytratí, nie sme ochotní tolerovať ani na videu natočenom mobilným telefónom počas koncertu nášho obľúbeného interpreta. Nieto ešte v prípade, že by sa malo jednať o záznam určený pre verejnosť, či dokonca ašpirujúci na vysielanie v masmédiách.
Na rôzne optické aj softvérové stabilizátory zabudované do tiel digitálnych zrkadloviek (a tak isto aj videokamier) alebo ich objektívov môžeme zabudnúť. Sú síce schopné čiastočne eliminovať jemné chvenie počas veľmi krátkeho času osvitu chipu pri fotografovaní, ale nie pri filmovaní, kde záber je radovo n-násobne dlhší. Preto budeme na to, aby sme natočili čokoľvek pozerateľné, potrebovať trochu serióznejšie zariadenie.
Zariadení, ktoré sa používajú na stabilizáciu obrazu, je viacero. V prvom rade je to všetkým dobre známy a v každom špecializovanom obchode dostupný statív. Ten budeme používať asi najčastejšie, pretože je univerzálny a dá sa použiť vo väčšine situácii.
Trochu zložitejšia situácia ale nastáva, pokiaľ sa chceme s kamerou pohybovať. V takom prípade väčšinou platí, že je lepšie jazdiť ako chodiť. A fantázii sa samozrejme medze nekladú. Ak je povrch hladký, môžeme na kamerovú jazdu použiť napríklad kancelárske kreslo na kolieskach, skateboard, či nákupný vozík požičaný napríklad v potravinách. Ak ale povrch nie je dokonale hladký, alebo ste na filmovanie sám, určite sa nezaobídete bez špeciálnej pomôcky s názvom steadycam.
Steadycam je pomerne zložité technické zariadenie, ktoré funguje na podobnom princípe ako gyroskop alebo strelecká veža tanku, ktorý je schopný zasiahnuť strelou cieľ aj v prípade, že sa práve pohybuje plnou rýchlosťou. Je to možné z toho dôvodu, že veža tanku nie je pevne primontovaná ku pásovému podvozku, ale je nad nim akoby zavesená. Samozrejme, celé je to trochu zložitejšie, ale na pochopenie to snáď bude stačiť.
Steadycamov je viacero druhov a ich ceny sú rôzne. Líšia sa hlavne svojou nosnosťou. Teda tým, aké ťažké filmovacie zariadenia sú schopné stabilizovať. Platí, že čím je ťažšia kamera, tým je stabilizátor drahší. Pokiaľ má kameraman pracovať celý deň s ťažkou profesionálnou kamerou, ktorej hmotnosť s batériami, LCD monitorom, ako aj samotným stabilizátorom ľahko prekročí 20 či 25 kilogramov, nebude ju samozrejme môcť držať v rukách. V takomto prípade sa bude samotný stabilizátor skladať z akejsi vesty (vzdialene pripomínajúcej stredoveké brnenie), ktorej úlohou je rozložiť hmotnosť celého zariadenia čím rovnomernejšie, a hlavne na plecia kameramana. Samotný stabilizátor potom bude ku spodnej časti vesty upevnený pomocou špeciálneho kovového ramena, odpruženého strunami, ktoré bude vo veľkej miere absorbovať vertikálny pohyb kameramana vznikajúci jeho chôdzou.
Cena takéhoto stabilizačného systému sa v súčasnosti pohybuje ešte stále niekde medzi 4000 - 10 000 € a je pre amatérskeho filmára vo väčšine prípadov nedostupná.
My ale filmujeme pomocou digitálnej zrkadlovky. A keď som v minulom pokračovaní tohto článku spomínal výhody filmovania zrkadlovkou oproti profesionálnej kamere, písal som aj o tom, že je menšia a samozrejme aj ľahšia. Tým pádom môžeme stabilizátor značne zjednodušiť, odľahčiť a nebude nám robiť problém držať ho počas filmovania v rukách.
Keď som zistil, že ak chcem filmovať, nevyhnem sa tomu, aby som si vhodný stabilizátor zadovážil. Sadol som teda k laptopu a začal „googliť“. Postupne som prišiel na to, že sa vyrábajú dva typy vhodných stabilizátorov. Typ Flycam (glydecam) a Steadicam Merlin. Prvý typ je o dosť ťažší, je citlivejší na bočný vietor, má veľmi zlý a zdĺhavý systém vyväzovania a jeho cena sa pohybuje okolo 450 €. Systém Merlin bol podľa porovnaní na nete oveľa použiteľnejší a lepší, stojí však skoro dvojnásobok ceny prvého typu (okolo 800 €). Povedal som si, že skúsim najprv lacnejší a ak nebude vyhovovať, predám ho a kúpim drahší. Zároveň som v dielni začal postupne kompletizovať materiál na stavbu vlastného stabilizátoru typu Merlin.
O pár dní po objednávke Flycamu mi ho kuriér priniesol. Aj keď spočiatku bolo moje nadšenie veľké, dosť rýchlo opadlo a dnes je v pivnici a viem, že sa mi ho nepodarí ani predať, pretože od neustáleho vyväzovania (naozaj veľmi zlý systém, kde pri každom čo i len milimetrovom pohybe s cieľom vyváženia zariadenia je nutné odšroubovať a zase zašroubovať 8 (!) skrutiek. Po dvoch týždňoch snahy o používanie boli závity strhané a výrobok určený do odpadkového koša.
Vtedy som už bol rozhodnutý neprísť o ďalšie peniaze kúpou nejakého šmejdu, ale vyvinúť a skonštruovať stabilizátor vlastný. Nebolo to jednoduché a zabralo mi to skoro dva mesiace. Nakoniec som mal prvý funkčný prototyp v rukách a používam ho stále. Ako funguje, to si môžete pozrieť na stránke http://www.vimeo.com/darktechnology/stab. Momentálne je už vo výrobe a s cenou sa viem zmestiť do 330 €. Výrobok je absolútne spoľahlivý, ľahko a rýchlo nadstaviteľný, a hlavne odolný a ľahký, pretože je (okrem rukoväte) celý z hliníka, duralu a precízne časti (cimbal, ložiská, spojovací materiál atď.) z vysokokvalitnej nehrdzavejúcej ocele.
Pokiaľ by ste mali záujem o tento výrobok, môžete ma kontaktovať cez Facebook (Duro TheDark) alebo na mojej emailovej adrese durothedark@gmail.com.
Tým by som tento svoj krátky seriál o točení videa pomocou digitálnej zrkadlovky uzavrel.
Juraj Somolanyi
>> Prvá časť seriálu
>> Druhá časť seriálu