Rock, džez, blues, folk, progres, metal, punk, reaggae... S pôvodnou tvorbou, coververziami, oslovujú skupiny, revivaly a projekty klubový svet, ktorý žije svojím životom. A čím viac priestoru má, tým je to lepšie. Situácia v Bratislave sa po niekoľkých rokoch stabilizovala a v súčasnosti má mesto hneď niekoľko rockových, džezových, alebo všehochuťových klubov. Ponuka je veľká, pestrá, čo pre konkurenciu nie je dobrá správa, ale pre ľudí dobrý signál. Bratislavská klubová scéna je zložená z kapiel a muzikantov, ktorí obrážajú jeden podnik za druhým, alebo sú pravidelným inventárom jedného klubu. Možno menšia životnosť, alebo neustály pohyb neumožňoval doteraz prísť s hodnotením, alebo celistvým pohľadom na túto scénu. Ani kniha fotografií Ľuboša Repku nie je komplexným výpočtom klubového života. Ani klubovou encyklopédiou s najdôležitejšími faktami, informáciami hospodárskeho charakteru z pohľadu majiteľov. Publikácia je však unikátnym zberateľským artefaktom, ktorý vyšiel v obmedzenom počte 1 000 kusov. Svojimi fotografiami sa podieľal na nej fotograf Ľuboš Repka v spolupráci s umeleckou spoločnosťou Artbeat. Hlavní hrdinovia fotografií sú preto muzikanti, ktorí spolupracujú s touto agentúrou. Najdôležitejšie pre Repku bolo zachytenie atmosféry. Či už dráždivosť rockovej hudby, upokojenosť folkovej melanchólie, alebo sústredenosť na džezovú voľnosť. Aktérmi fotografií sú viac či menej známe mená. Niektorých možno poznajú iba notorickí kluboví vymetači. Každá kapela má niekoľko fotografií, ku ktorým je priradený slovenský text a jeho anglický preklad. Pri fotkách sú myšlienky a citáty hudobníkov. Tie sú rôzneho charakteru. Buď komentujú status kapely v klubovom živote, alebo predstavujú biografiu, alebo je to voľné rozprávanie o žánri a hudbe, ktorú skupina produkuje. Odfotografované nie sú len slovenské, ale aj české a zahraničné kapely. Veľa miest sa dá z fotiek hneď dešifrovať, nad inými treba dlhšie bádať, no a nad niektorými aj po hlbšom analyzovaní zostane tajný kontúr. Z mnohých fotiek ide živelná atmosféra, z tých ďalších ponuré konštatovanie, že hudba je veľká konkurencia a o každého poslucháča treba bojovať. To sa odráža aj na portrétoch interpretov. Každý hudobník je na koncerte obchodník, s emóciami však šetriť nevie. Niekto prežíva hudbu s grimasami, niekto bojuje s tichým plačom, radosťou. Niekto sa smeje, iný vyludzuje priam mimickú stupnicu a na niekom neuvidíte nič - je nepriehľadný ako skala. Aj toto je vidno na kvalitných Repkových fotografiách, ktoré nie sú komplexným zhodnotením klubovej scény, ale zážitkovým atmosférickým zachytením. Ako príloha je CD skvelým nápadom, lebo o hudbe nemožno iba čítať, alebo sa na ňu iba pozerať. Na ploche sedemdesiat minút sa nemohli stretnúť všetky spomínané skupiny. Priestor spravodlivo dostali skladby, ktoré sa doteraz neocitli na žiadnom nosiči. Na prvý pohľad môže hroziť kvôli veľkému rozptylu žánrovosti nebezpečenstvo hudobného gulášu, ale skladby sú citlivo vybrané. Je to príjemné počúvanie, kde sa džez nebije s rockom, ale kráčajú ruka v ruke. To, že fanúšikovia Lucie Lužinskej môžu spoznať tvorbu rockových kapiel ako Strigôň, alebo Femmes Fatales, a naopak, je skvelé. Lebo hudba hranice nemá. Ani v notách, ani na fotkách...

Daniel Hevier jr.

Tags: kniha