23.VAD – hudobný
23.03.2012 Filed in: Články
Víkend atraktívneho divadla – VAD, už dávno nie je len divadelným festivalom, ale stal sa multižánrovou prehliadkou vizuálneho, divadelného a v neposlednom rade aj hudobného alternatívneho umenia v tom najlepšom slova zmysle. Jeho nedávno skončený, 23. ročník, priniesol v hudobnej časti asi ozaj to najlepšie. Od „tvrdej“ alternatívy (Adamčiak/Murín, Robo Gál), až po jej „stráviteľnejšiu“ časť (Longital).
Obidva koncerty priniesli očakávané. V prípade Longitalu príjemnú muziku, perfektné inštrumentálne výkony a skoro absolútne spokojného diváka. „Performance“ Adamčiaka a spol., absolútne nadžánrové čosi, čo diváci brali všetkými desiatimi, alebo nevedeli, čo sa deje. V tom je dramaturgia festivalu jedinečná.
Kdesi na pomedzí mohla stáť Iva Bittová a Čikori, pravda, keby sa koncert konal. Havária kamiónu na Donovaloch spôsobila, že plný „kulturák“ sa Bittovej nedočkal... A tak si diváci mohli zakúpiť len pripravené CD a DVD a urobiť si zážitok doma, tak ako ja. Veľká škoda!
Ďalším, veľmi očakávaným koncertom, bol projekt Kuba Ursinyho a kapely Provisorium. Neviem, či tento jav je pozorovaný aj v iných mestách, ale vo Zvolene má Dežova hudba ohromne veľa obdivovateľov a fanúšikov (podľa mňa to nie je to isté). Títo sa nahrnuli do sály a aj napriek pokročilej nočnej hodine netrpezlivo čakali, ako sa syn popasuje s otcovým odkazom. Hned' teraz musím povedať, že čestne. Kubov hlas znie v niektorých momentoch úplne ako Dežo, aj náročnejšie kúsky zvládal celkom so cťou. Kapela predviedla slušný výkon a zachovala atmosféru Dežovej muziky.
Nikto sa príliš nepredvádzal. Samozrejme, najviac dvíhali divákov zo sedadiel Jaslovského bravúrne flautové a tenorové sóla. Spočiatku bol sound kapely trochu kaviarenský, ale k záveru akoby viac ožili aj ostatní členovia a kapela ukázala svoj potenciál. Diváci odchádzali z koncertu spokojní. Málokomu sa podarilo vidieť a počuť Deža naživo a tak sa mnohým splnilo prianie aspoň v takejto geneticky sprostredkovanej podobe jeho odkazu. Mnohí z nich by ocenili keby Kubovo Provizórium načrelo v repertoári ešte ďalej do minulosti a naživo by zaznelo viac kúskov aj zo starších platní. Na tejto ceste prajem Kubovi veľa zdaru, lebo obdivovatelia Dežovaj muziky to očakávajú.
Perfektná dramaturgia pokračuje. Na záver sobotného večera sa predstavila legenda československej alternatívy, Mikoláš Chadima a jeho MCH Band. Chadimova hudba a Wernischove texty v nemčine spolu tvoria celok mrazivý a vzrušujúci zároveň. Ich naliehavá hudba sa zatínala do zvolenskej hmlistej noci a zanechala v poslucháčoch stopu, ktorú len tak nevymažú. MCH Band oživený trombónom Jana Jirucha perfektne šlapal, skučal a dunel, až doviedol publikum do nirvány zakončenej zaslúženým „standing ovation“. Vrchol festivalu, možno aj na niekoľko rokov.
Čo na záver… Snáď len poďakovanie hlavnej osobe festivalu, Borisovi Kršňákovi, za jeho výdrž a každý rok perfektnú dramaturgiu (aj) hudobnej časti jeho festivalu. Ďakujem za všetkých, Boris!
Kdesi na pomedzí mohla stáť Iva Bittová a Čikori, pravda, keby sa koncert konal. Havária kamiónu na Donovaloch spôsobila, že plný „kulturák“ sa Bittovej nedočkal... A tak si diváci mohli zakúpiť len pripravené CD a DVD a urobiť si zážitok doma, tak ako ja. Veľká škoda!
Ďalším, veľmi očakávaným koncertom, bol projekt Kuba Ursinyho a kapely Provisorium. Neviem, či tento jav je pozorovaný aj v iných mestách, ale vo Zvolene má Dežova hudba ohromne veľa obdivovateľov a fanúšikov (podľa mňa to nie je to isté). Títo sa nahrnuli do sály a aj napriek pokročilej nočnej hodine netrpezlivo čakali, ako sa syn popasuje s otcovým odkazom. Hned' teraz musím povedať, že čestne. Kubov hlas znie v niektorých momentoch úplne ako Dežo, aj náročnejšie kúsky zvládal celkom so cťou. Kapela predviedla slušný výkon a zachovala atmosféru Dežovej muziky.
Perfektná dramaturgia pokračuje. Na záver sobotného večera sa predstavila legenda československej alternatívy, Mikoláš Chadima a jeho MCH Band. Chadimova hudba a Wernischove texty v nemčine spolu tvoria celok mrazivý a vzrušujúci zároveň. Ich naliehavá hudba sa zatínala do zvolenskej hmlistej noci a zanechala v poslucháčoch stopu, ktorú len tak nevymažú. MCH Band oživený trombónom Jana Jirucha perfektne šlapal, skučal a dunel, až doviedol publikum do nirvány zakončenej zaslúženým „standing ovation“. Vrchol festivalu, možno aj na niekoľko rokov.
Čo na záver… Snáď len poďakovanie hlavnej osobe festivalu, Borisovi Kršňákovi, za jeho výdrž a každý rok perfektnú dramaturgiu (aj) hudobnej časti jeho festivalu. Ďakujem za všetkých, Boris!
Ján Graus, foto: Lubo Vojtek
