LONGITAL
15.01.2011 Filed in: Recenzie
Teraz
Slnko records
Duo Longital prichádza po roku s ďalším albumom. Neubehlo veľa času od silnej výpovede v nahrávke Gloria (2009). Aj preto platňa Teraz vyznieva ako jej mladšie dvojča. Hudbou i slovom. Dvojča o niečo skromnejšie, komornejšie, osobnejšie, štúdiovejšie. Hlas Shiny, zvuk gitary, rytmické podmazy - znejú identicky. Výsledok prvého počutia. Po prvej polovici zistíte, že spojív medzi Gloriou a ním je čoraz menej. Je svojskejší, osobitejší, s vlastným príbehom a časom. Obsahuje osem spievaných skladieb, záverečnú deviatu tvorí tichá inštrumentálna Bodka. Ani veľa, ani málo. Svet albumu dokonale odráža jeho názov. Ide o svet individualistickejší, uzavretejší, hĺbavejší, menej pesničkový a rádiový, než jeho predchodca. Napriek tomu, refrény jednotlivých piesní sa vrývajú hlboko pod kožu. Dramaturgia celého albumu je posunutá viac k textom. Veľa priestoru dostávajú opakovacie figúry. Pri opakovaní slova, slov, viet, sa prevetrá každý ich význam. Každé slovo komunikuje s predošlým a zároveň funguje samostatne, vníma sa v danej chvíli, v danom čase. Vieme, že od Longital netreba čakať Peteraja, Filana, Štrpku. Texty Longitalu potvrdzujú akúsi novú poetiku, ktorá sa u nás zrodila pred niekoľkými rokmi. Nie sú to školené texty, majú svoj vlastný rytmus. Žijú si vlastný poetický osud v piesni, ale fungujú i mimo hudby. Pre fanúšikov spoza hraníc sú pripravené voľne preložené do angličtiny. Ruka v ruke s textami ide hudba. Viac priestoru dostal „tretí – elektronický člen“ skupiny Lemur Jazz Mutant. Jeho funkciu považujem v rámci zoskupenia za rovnocennú, hoci je to „len“ stroj. Popri Salontayových gitarách so zvukom domáceho štúdia má výrazný podiel na charaktere a atmosfére zvuku kapely. Albumom sa Longital posunul viac k hudobným experimentom, k elektroakustickej hudbe. Hudobno-slovná prechádzka sa končí viackrát položenou otázkou „A to je všetko?“ Po nej ostáva otvorené miesto v srdci a chuť prejsť si tajomný svet nahrávky ešte raz.
Slnko records
Duo Longital prichádza po roku s ďalším albumom. Neubehlo veľa času od silnej výpovede v nahrávke Gloria (2009). Aj preto platňa Teraz vyznieva ako jej mladšie dvojča. Hudbou i slovom. Dvojča o niečo skromnejšie, komornejšie, osobnejšie, štúdiovejšie. Hlas Shiny, zvuk gitary, rytmické podmazy - znejú identicky. Výsledok prvého počutia. Po prvej polovici zistíte, že spojív medzi Gloriou a ním je čoraz menej. Je svojskejší, osobitejší, s vlastným príbehom a časom. Obsahuje osem spievaných skladieb, záverečnú deviatu tvorí tichá inštrumentálna Bodka. Ani veľa, ani málo. Svet albumu dokonale odráža jeho názov. Ide o svet individualistickejší, uzavretejší, hĺbavejší, menej pesničkový a rádiový, než jeho predchodca. Napriek tomu, refrény jednotlivých piesní sa vrývajú hlboko pod kožu. Dramaturgia celého albumu je posunutá viac k textom. Veľa priestoru dostávajú opakovacie figúry. Pri opakovaní slova, slov, viet, sa prevetrá každý ich význam. Každé slovo komunikuje s predošlým a zároveň funguje samostatne, vníma sa v danej chvíli, v danom čase. Vieme, že od Longital netreba čakať Peteraja, Filana, Štrpku. Texty Longitalu potvrdzujú akúsi novú poetiku, ktorá sa u nás zrodila pred niekoľkými rokmi. Nie sú to školené texty, majú svoj vlastný rytmus. Žijú si vlastný poetický osud v piesni, ale fungujú i mimo hudby. Pre fanúšikov spoza hraníc sú pripravené voľne preložené do angličtiny. Ruka v ruke s textami ide hudba. Viac priestoru dostal „tretí – elektronický člen“ skupiny Lemur Jazz Mutant. Jeho funkciu považujem v rámci zoskupenia za rovnocennú, hoci je to „len“ stroj. Popri Salontayových gitarách so zvukom domáceho štúdia má výrazný podiel na charaktere a atmosfére zvuku kapely. Albumom sa Longital posunul viac k hudobným experimentom, k elektroakustickej hudbe. Hudobno-slovná prechádzka sa končí viackrát položenou otázkou „A to je všetko?“ Po nej ostáva otvorené miesto v srdci a chuť prejsť si tajomný svet nahrávky ešte raz.
Juraj Gonšor
