Keď muzika spája

Život mentálne postihnutého človeka je síce odlišný, no mosty medzi našou a jeho realitou je možné budovať napríklad aj hudbou. V polovici októbra sa konali dve vydarené podujatia, ktoré opäť spojili hudobníkov a verejnosť s mentálne postihnutými deťmi a dospelými z domovov sociálnych služieb Hrabín a Amália. Tentoraz sa spievalo a tancovalo v Novej Bani a Rožňave. „Už pár týždňov pred jeho začiatkom dýchalo naše zariadenie atmosférou očakávania. Po chodbách sa ozýval spev a smiech detí. Panovala dobrá nálada so štipkou pozitívneho napätia. Naše deti zodpovedne pristupovali k nacvičeniu jednotlivých vystúpení, ktoré mohli predviesť v rámci takmer dvojhodinového programu,“ prezradila Antónia Prôčková – Hirjáková, vedúca výchovy z DSS Hrabín.

dss
DSS-ky často spolupracujú s rôznymi hudobnými telesami, v ktorých pôsobia hudobníci bez akéhokoľvek postihnutia. Napríklad DSS Hrabiny spolupracuje s folklórnym súborom Poľana alebo so ZUŠ Nová Baňa. So štvoricou mladých chalanov hrajúcich na africké bubny dokonca vytvorili vlastnú skupinu s názvom Babyluzaru. Ich spoločné vystúpenia 14.októbra v Kine Vatra pri príležitosti koncertu Spoznaj a ľúb boli tak oslavou ich celoročnej spolupráce. Počas koncertu sa tiež predstavili zlatí slávici Zuzana Smatanová a Peter Cmorík. Záver podujatia patril pesničke Tam kde sa neumiera, kedy sa ich fanúšikovia z DSS Hrabín pochytali za ruky a odspievali ju priamo z pódia so svojimi idolmi. Podobné podujatie sa konalo o týždeň neskôr v Rožňave. Pätnásty ročník Charitánie obohatili svojimi koncertmi Klaudia Pappová, Zašo Hubáček, Mário Gapa Garbera z Groovin´ Heads, Peter Bič Project, LeRa, Popcorn Drama a záver podujatia patril skupine Desmod. S detičkami i účinkujúcimi tak dali obľúbenú bodku za týmto večerom spoločne na pódiu počas spoločne odspievanej pesničky Pár dní. Líder Desmodu Kuly po podujatí prezradil, že s kapelou hrávajú veľa benefičných podujatí, ktoré sú menej medializované, tie ich však veľmi bavia. „Sú to uvoľnené, bezprostredné akcie o ľuďoch, ktorí tam prišli, aj keď ich nemusí byť vždy veľa,“ dodáva spevák.
Život v inštitúcii sa môže zdať izolovaný, je to však len prvý a často klamlivý dojem. Dôležité je dať deťom i dospelým pocit, že sú súčasťou kolektívu, pričom veľký priestor dostávajú rôzne umelecké činnosti. Modelovanie z hliny, maľovanie, spev, či divadielka. „Celé roky usilujem o to, aby ľudia v meste akceptovali naše deti, aby sa na ne nezabúdalo a pozývali ich na podujatia. Aby mali toľko podnetov a pozvaní, aby si mohli vybrať, kam chcú ísť, čo chcú robiť. Presne tak, ako to môžu robiť zdravé deti. Preto stále skúšame nové veci, aby sme im rozšírili obzor. Niektorí sa začali orientovať na hudbu, iní zas radšej zostanú doma a maľujú si, či vytvárajú rôzne výrobky. Dôležité je, aby každý rád robil to, čo ho baví, aby si mohol vybrať a rozhodovať o sebe,“ uzatvára Betka Molnárová z DSS Galanta.

Edo Kopček a Milan Štefánik