Virálnym spôsobom sa už nejaký čas šíri správa, že sa predáva viac LP platní než kompaktných diskov. Nebudeme skúmať ďalšie podrobnosti ako miesto, čas atď. Budeme tomu veriť už len z toho dôvodu, že beztak nízku predajnosť CD znižujú rôzne podoby sťahovania hudby vo forme dát, dosť pravdepodobne až do tej miery, že podlezú predaj tak minoritného segmentu, ako sú vinylové platne. V dobrej spoločnosti často býva, že čo je minoritné vzbudzuje sympatie. Dokonca aj na Slovensku sa už niekoľko rokov kde‑tu niečo vydá na vinyle. Muzikanti si stavajú pomníčky, poslucháči si kupujú suveníry. Veď prečo nie?! LP platňa má niekoľko pridaných hodnôt. Symbolizuje analógové pravdy, má pekný veľký obal, dá sa chytiť do ruky, praská a šumí aj bez dodatočného pridávania týchto efektov do nahrávky... a môže mať výrazný placebo účinok v tom, ako si dobrú hudbu vážime a dokážeme užívať. Problém súčasnosti nie je v tom, či hudbu počúvame z vinylu, alebo z MP3. Dokonca nespočíva ani v totálnom nedostatku dobrej novej hudby. Tej je stále relatívne dosť i keď ju nepočuť. Problém je v množstve zbytočnej hudby, ktorá je nám podsúvaná ako výplň medzi reklamami, ako strava bez nutričnej hodnoty, ako prejav pevnej vôle bez talentu. Sami niekedy sťahujeme alebo streamujeme aj hudbu o ktorej nič nevieme a nič nám nedá. Ani ak niečo vyjde na vinyle, nemusí to byť automaticky kvalitné... ale nedovlečieme si to hneď domov. Vinylová platňa nás nenaučí nič, ale môže nám pripomenúť, že je dobre, ak k hudbe, ktorú doma počúvame máme aj vzťah. Na všetko ostatné je internet. A ešte čosi nás môže vinyl naučiť – počúvať a počuť. Ľahko sa môže stať, že počúvanie porovnateľnej hudby, ktorá bola kvalitne vymyslená a spracovaná, môže priniesť aj z MP3 súboru emotívnejší zážitok, než hipstersky okázalé počúvanie pochybnej vinylovej platne. Púšťal som si jeden celý daždivý deň vinylové platne a zistil, že rozdiely v kvalite zvuku medzi jednotlivými LP sú dramatickejšie, než medzi cédečkami. A netýkalo sa to iba stupňa ohratosti. Ucho si privykne na to, čo má. Pri tupom počúvaní môže prestať vnímať. Preto nie je zlé udržiavať ho v ostražitosti a z času na čas prestriedať zdroj zvuku. Kto počúva CD nech skúsi LP a naopak, kto počúva MP3, nech skúsi iné slúchadlá, alebo iné monitory. Kto má tú možnosť, nech si občas vypočuje svoje obľúbené albumy v inom prostredí, trebárs cez elektrónkový zosilňovač, alebo nech aspoň zloží ochranné sieťky zo svojich reprobední. Sporov a nekonečných debát o tom, či je lepší zvuk z CD alebo LP, resp. či je lepší digitál alebo analóg, je vždy dosť. Je to vďačná téma, pre audiofilov, pre snobov atď., ale odpoveď na otázku, čo vlastne počúvame a čo počujeme by sme mali hľadať vo vlastných ušiach a v našej schopnosti odpovedať si na otázky.
Martin Chrobák, šéfredaktor
Tags: článok | editorial
