Platne ako grafické listy
17.12.2013 Filed in: Články
Okrem toho, že sám je autorom niekoľkých zbierok poézie a dvoch kníh sci-fi poviedok, svojimi aktivitami vytvára styčné plochy medzi umelcami a ľuďmi, ktorí si svoj život radi spríjemnia ich tvorbou. Je šéfredaktorom štvrťročníka o súčasnom umení a kultúre, od roku 2003 spoluorganizuje medzinárodný festival poézie Ars Poetica, stál aj pri zrode banskobystrického hudobného festivalu Barbakan. Peter Šulej (46) sa venuje aj hudbe – hlavne organizačne, ale aj motivačne. Tak i tak pomohol na svet nového albumu Jána Boleslava Kladiva, ktorý práve vychádza na CD a vo veľmi limitovanom množstve aj na vinyle.
Ste básnik, spisovateľ a vydavateľ, ale čím sa živíte?
Živím sa kombináciou týchto činností. Som hlavne šéfredaktor štvrťročníka Vlna a mám aj malé knižné vydavateľstvo drewo a srd. Okrem toho sa z času na čas venujem publicistike a raz do roka kultúrnemu manažmentu.
Existuje nejaký predobraz toho čo robíte aj inde vo svete?
Myslím, že v Európe je to úplne bežný existenčný model. Väčšina spisovateľov má viacero „úväzkov“, pretože z písania básní sa jednoducho vyžiť nedá.
Aký význam má vo vašom živote hudba a kde je jej miesto v rebríčku vašich hodnôt?
Hudobne som precitol niekde okolo desiatich rokov, keď mi rodičia kúpili prvý, vtedy ešte mono kazetový magnetofón. Odvtedy ma počúvanie hudby nikdy neopustilo a je mojou integrovanou súčasťou. Nevedel by som si bez nej predstaviť život. A keďže tu padla otázka na spôsob obživy, tak písanie hudobných recenzii tvorí možno jedno – dve percentá mojich celkových príjmov.
Čo všetko zastrešuje Vlna?
Vlna je občianske združenie, ktoré vydáva rovnomenný časopis, má knižnú edíciu, rozbieha hudobnú edíciu, ale napríklad organizuje aj multižánrový festival Vlna naživo, či organizuje prehliadky súčasného slovenského filmu. Naposledy napríklad minulý rok v Helsinkách a Tampere. Z času na čas Vlna oz produkuje divadelné predstavenia, ale organizovali sme aj výstavy súčasného umenia. Aby niekto nezískal dojem, že to všetko robím sám, musím povedať, že priamo v združení sme šiesti a kooperujúcich prispievateľov je ešte viac.
Aká hudba surfuje na vašej Vlne?
Môj záber je naozaj dosť široký. Keď v osemdesiatych rokoch zúrili boje medzi depašákmi a metalistami ja som bol schopný nahrať si na jednu stranu kazety Powerslave od Iron Maiden a na druhú Black Celebration od Depeche Mode. Avšak vždy som inklinoval skôr k experimentálnejším prejavom, k elektronike, industriálu a tak mám rád kraut rock a hlavne Can a Kraftwerk, Einstürzende Neubauten, Laibach, ale aj Pink Floyd, Petra Gabriela, Davida Bowieho, Princa, Kate Bush, OMD a celé tie uletené osemdesiate roky... no a samozrejme Radiohead a všetky projekty Toma Yorka, či už Atoms for Peace, alebo jeho sólovku. Z novšej hudby je to James Blake, Cinemtic orchestra, Bonobo, Mr. Scraff. Rád počúvam aj domácu produkciu, tam u mňa vedú Autumnist, Pjoni, Ink Midget, Imiafan, Ali Ibn Rachid, Martin Burlas, no a samozrejme JBK. Koniec koncov nedá sa vymenovať všetko.
Prečo práve Ján Boleslav Kladivo?
Kladiva sledujem od jeho prvého albumu Nahá a už pri prvom ročníku festivalu Rock in Barbakan v roku 1994, ktorý sme práve vtedy založili, sme Kladiva pozývali. V Bratislave sme sa potom náhodne stretávali pri rôznych príležitostiach a pri jednej z posledných sme sa bavili o cover verziách. Keď spomenul, že by chcel nahrať cover skladby Porque tu vas vznikol nápad vydať EP s covermi spievanými v slovenčine, nakoniec sa celá koncepcia niekoľkokrát zmenila a je z toho album. Avšak projekt cover verzií nezanikol a bude pokračovať formou singlov. Ďalší počin by mal prísť od kapely Saténové ruky.
Vážia si ľudia hudbu viac, ak ju majú na vinyle?
Nemyslím si, že si vážia viac hudbu na vinyle, ľudia, v tomto prípade zberatelia, si vážia samotný artefakt. Ten už zrazu nepozostáva len z hudby, ale aj z vizuálnej stránky, textovej stránky a občas aj zo samotného materiálu (vyššie gramáže, farebný vinyl a pod.). Malosériová výroba je niečo podobné ako produkcia reprodukovateľných umeleckých diel, napríklad rôznych grafických techník, každý kus je očíslovaný, podpísaný, každý má inú hodnotu a hlavne je zberateľským predmetom, raritou. V neposlednej rade tým podporujeme domácu vinylovú kultúru, ktorá je, čo si budeme navrávať, viac ako chabá. V prípade limitovaných edícií ide predovšetkým o z núdze cnosť. Ja by som bol najradšej keby Kladivove skladby vyšli v regulárnom náklade a ľudia by si ich bez problémov mohli kdekoľvek kúpiť, pravda je však taká, že bude problém predať aj limitovaný náklad a rozhodne to nie je preto, že Kladivova hudba je zlá alebo nemá svojich fanúšikov. V tomto štáte sa podľa mňa predá najmenej nosičov z celej EU. Takže áno, budú limitované, takisto ako bol limitovaný CD singel (vyšiel v náklade 30 ks) a budú sa dať kúpiť akurát cez náš web a vo Wegarte. Avšak CD album vychádza v náklade 500 ks a bude distribuovaný cez všetky dostupné siete.
Živím sa kombináciou týchto činností. Som hlavne šéfredaktor štvrťročníka Vlna a mám aj malé knižné vydavateľstvo drewo a srd. Okrem toho sa z času na čas venujem publicistike a raz do roka kultúrnemu manažmentu.
Existuje nejaký predobraz toho čo robíte aj inde vo svete?
Myslím, že v Európe je to úplne bežný existenčný model. Väčšina spisovateľov má viacero „úväzkov“, pretože z písania básní sa jednoducho vyžiť nedá.
Aký význam má vo vašom živote hudba a kde je jej miesto v rebríčku vašich hodnôt?
Hudobne som precitol niekde okolo desiatich rokov, keď mi rodičia kúpili prvý, vtedy ešte mono kazetový magnetofón. Odvtedy ma počúvanie hudby nikdy neopustilo a je mojou integrovanou súčasťou. Nevedel by som si bez nej predstaviť život. A keďže tu padla otázka na spôsob obživy, tak písanie hudobných recenzii tvorí možno jedno – dve percentá mojich celkových príjmov.
Čo všetko zastrešuje Vlna?
Vlna je občianske združenie, ktoré vydáva rovnomenný časopis, má knižnú edíciu, rozbieha hudobnú edíciu, ale napríklad organizuje aj multižánrový festival Vlna naživo, či organizuje prehliadky súčasného slovenského filmu. Naposledy napríklad minulý rok v Helsinkách a Tampere. Z času na čas Vlna oz produkuje divadelné predstavenia, ale organizovali sme aj výstavy súčasného umenia. Aby niekto nezískal dojem, že to všetko robím sám, musím povedať, že priamo v združení sme šiesti a kooperujúcich prispievateľov je ešte viac.
Aká hudba surfuje na vašej Vlne?
Môj záber je naozaj dosť široký. Keď v osemdesiatych rokoch zúrili boje medzi depašákmi a metalistami ja som bol schopný nahrať si na jednu stranu kazety Powerslave od Iron Maiden a na druhú Black Celebration od Depeche Mode. Avšak vždy som inklinoval skôr k experimentálnejším prejavom, k elektronike, industriálu a tak mám rád kraut rock a hlavne Can a Kraftwerk, Einstürzende Neubauten, Laibach, ale aj Pink Floyd, Petra Gabriela, Davida Bowieho, Princa, Kate Bush, OMD a celé tie uletené osemdesiate roky... no a samozrejme Radiohead a všetky projekty Toma Yorka, či už Atoms for Peace, alebo jeho sólovku. Z novšej hudby je to James Blake, Cinemtic orchestra, Bonobo, Mr. Scraff. Rád počúvam aj domácu produkciu, tam u mňa vedú Autumnist, Pjoni, Ink Midget, Imiafan, Ali Ibn Rachid, Martin Burlas, no a samozrejme JBK. Koniec koncov nedá sa vymenovať všetko.
Prečo práve Ján Boleslav Kladivo?
Kladiva sledujem od jeho prvého albumu Nahá a už pri prvom ročníku festivalu Rock in Barbakan v roku 1994, ktorý sme práve vtedy založili, sme Kladiva pozývali. V Bratislave sme sa potom náhodne stretávali pri rôznych príležitostiach a pri jednej z posledných sme sa bavili o cover verziách. Keď spomenul, že by chcel nahrať cover skladby Porque tu vas vznikol nápad vydať EP s covermi spievanými v slovenčine, nakoniec sa celá koncepcia niekoľkokrát zmenila a je z toho album. Avšak projekt cover verzií nezanikol a bude pokračovať formou singlov. Ďalší počin by mal prísť od kapely Saténové ruky.
Vážia si ľudia hudbu viac, ak ju majú na vinyle?
Nemyslím si, že si vážia viac hudbu na vinyle, ľudia, v tomto prípade zberatelia, si vážia samotný artefakt. Ten už zrazu nepozostáva len z hudby, ale aj z vizuálnej stránky, textovej stránky a občas aj zo samotného materiálu (vyššie gramáže, farebný vinyl a pod.). Malosériová výroba je niečo podobné ako produkcia reprodukovateľných umeleckých diel, napríklad rôznych grafických techník, každý kus je očíslovaný, podpísaný, každý má inú hodnotu a hlavne je zberateľským predmetom, raritou. V neposlednej rade tým podporujeme domácu vinylovú kultúru, ktorá je, čo si budeme navrávať, viac ako chabá. V prípade limitovaných edícií ide predovšetkým o z núdze cnosť. Ja by som bol najradšej keby Kladivove skladby vyšli v regulárnom náklade a ľudia by si ich bez problémov mohli kdekoľvek kúpiť, pravda je však taká, že bude problém predať aj limitovaný náklad a rozhodne to nie je preto, že Kladivova hudba je zlá alebo nemá svojich fanúšikov. V tomto štáte sa podľa mňa predá najmenej nosičov z celej EU. Takže áno, budú limitované, takisto ako bol limitovaný CD singel (vyšiel v náklade 30 ks) a budú sa dať kúpiť akurát cez náš web a vo Wegarte. Avšak CD album vychádza v náklade 500 ks a bude distribuovaný cez všetky dostupné siete.
Martin Chrobák
