LUCAS PERNY
17.12.2013 Filed in: Recenzie
The Rondel
Studio P
Rondel je pomenovanie pre veľkú pravekú stavbu kruhovitového tvaru. Rondel je taktiež typ básne, alebo kotúčik slúžiaci ako polotovar na výrobu mince. V slovenskej hudbe, a zdá sa, že v budúcnosti nielen v nej, to bude predovšetkým dobrý a prelomový album mladého bubeníka Lucasa Perneho (Lukáša Perného).
Ktovie, či je na škodu, alebo prospech veci, že Perny si PR pre svoju tvorbu robil viacmenej sám. Jeho debut, druhý album, jeden projekt s Miroslavom Kollárom, ako aj aktuálny The Rondel nájdete kompletné na internete. Najmä v prvých dvoch albumoch je zachytená úprimná dravosť s akou sa pustil tínedžer Perny s kamarátmi do psychadelického bubnovania a experimntovania. Dravosť natoľko inšpirovaná hudobnými vzormi zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, že až zaváňala epigónstvom.
The Rondel je však z iného súdka. Perny prešiel hudobným aj osobnostným vývojom. Neustálym koncertovaním a prezentovaním sa dostal do širšieho povedomia. Sólových bubeníkov, ktorí by boli schopní presadiť sa a namútiť vodu u nás veľa nemáme. Taktiež Perneho inštrumentálna tvorba hľadí ďalej ako po hranice nášho malého hudobného piesočku zvaného Slovensko. Už samotný názov albumu mu dáva punc inakosti. Očakávané je niečo magické, rituálne, cyklické, tajomné. Túto atmosféru pomáhajú vytvoriť predovšetkým hostia, ktorých tvoria kamaráti, spoluhráči z predošlých projektov. S Lucasom si na albume zabubnoval aj otec, osviežením je hosťovačka Jula Fujaka za klavírom. Áno, The Rondel je síce nahrávka perkusionistu, no výrazný priestor tu má melódia a harmónia. Sám Perny prispel jednoduchými klavírnymi partmi. Na pár minút bicie plnia tú starú zaužívanú „iba“ rytmickú funkciu, prestanú sa predvádzať a je dobré, že ukážu aj svoju pokojnú tvár spoluhráča. V hodinovom toku sú pomalšie a jednoduchšie pasáže dramaturgicky dobre zakomponované. Oveľa lepšie sa tak vníma Perneho perné bubnovanie, ktoré je na albume kvalitne zachytené. Popri skladbách so štandardnou minutážou, príde i na niekoľkosekundovú miniatúru Ritual, ktorou by pokojne mohol album končiť. Záverečná bodka však patrí šestnásťminútovej Instrumental Transcommunication. Rozsiahle (a miestami aj zbytočne dlhé) improvizačné kompozície sú silou i slabinou v Perneho tvorbe. Perny rád atmosfericky tituluje skladby ako psychedelic, transcendental, depression, no zbytočne tak odkazuje na svoje začiatky, kedy sa pohyboval medzi hľadaní inšpirácie, pozérstvom a úprimnosťou. The Rondel je viac o úprimnosti, o perkusívnom stereozážitku a je správnym pokračovaním cesty mladého a talentovaného Lucasa Perneho.
Studio P
Rondel je pomenovanie pre veľkú pravekú stavbu kruhovitového tvaru. Rondel je taktiež typ básne, alebo kotúčik slúžiaci ako polotovar na výrobu mince. V slovenskej hudbe, a zdá sa, že v budúcnosti nielen v nej, to bude predovšetkým dobrý a prelomový album mladého bubeníka Lucasa Perneho (Lukáša Perného).
Ktovie, či je na škodu, alebo prospech veci, že Perny si PR pre svoju tvorbu robil viacmenej sám. Jeho debut, druhý album, jeden projekt s Miroslavom Kollárom, ako aj aktuálny The Rondel nájdete kompletné na internete. Najmä v prvých dvoch albumoch je zachytená úprimná dravosť s akou sa pustil tínedžer Perny s kamarátmi do psychadelického bubnovania a experimntovania. Dravosť natoľko inšpirovaná hudobnými vzormi zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, že až zaváňala epigónstvom.
The Rondel je však z iného súdka. Perny prešiel hudobným aj osobnostným vývojom. Neustálym koncertovaním a prezentovaním sa dostal do širšieho povedomia. Sólových bubeníkov, ktorí by boli schopní presadiť sa a namútiť vodu u nás veľa nemáme. Taktiež Perneho inštrumentálna tvorba hľadí ďalej ako po hranice nášho malého hudobného piesočku zvaného Slovensko. Už samotný názov albumu mu dáva punc inakosti. Očakávané je niečo magické, rituálne, cyklické, tajomné. Túto atmosféru pomáhajú vytvoriť predovšetkým hostia, ktorých tvoria kamaráti, spoluhráči z predošlých projektov. S Lucasom si na albume zabubnoval aj otec, osviežením je hosťovačka Jula Fujaka za klavírom. Áno, The Rondel je síce nahrávka perkusionistu, no výrazný priestor tu má melódia a harmónia. Sám Perny prispel jednoduchými klavírnymi partmi. Na pár minút bicie plnia tú starú zaužívanú „iba“ rytmickú funkciu, prestanú sa predvádzať a je dobré, že ukážu aj svoju pokojnú tvár spoluhráča. V hodinovom toku sú pomalšie a jednoduchšie pasáže dramaturgicky dobre zakomponované. Oveľa lepšie sa tak vníma Perneho perné bubnovanie, ktoré je na albume kvalitne zachytené. Popri skladbách so štandardnou minutážou, príde i na niekoľkosekundovú miniatúru Ritual, ktorou by pokojne mohol album končiť. Záverečná bodka však patrí šestnásťminútovej Instrumental Transcommunication. Rozsiahle (a miestami aj zbytočne dlhé) improvizačné kompozície sú silou i slabinou v Perneho tvorbe. Perny rád atmosfericky tituluje skladby ako psychedelic, transcendental, depression, no zbytočne tak odkazuje na svoje začiatky, kedy sa pohyboval medzi hľadaní inšpirácie, pozérstvom a úprimnosťou. The Rondel je viac o úprimnosti, o perkusívnom stereozážitku a je správnym pokračovaním cesty mladého a talentovaného Lucasa Perneho.
Jurai Gonšor
