JÁN BOLESLAV KLADIVO
17.12.2013 Filed in: Recenzie
Nekonečno neostré je z dvier
Vlna
Mimoriadny zjav slovenskej hudobnej scény, muzikantský solitér a experimentátor JBK vydal nový album. Mám Kladiva rád, no priznávam, z tohto albumu som zmätený. Zdá sa, že jeho schopnosť gradovať zvláštnosť je nevyčerpateľná. Rovnako aj schopnosť harmonizovať paradoxy vo zvláštnej symbióze. Ponúka diamantovú čistotu, vyskladanú z pretransformovaných zvukových a aranžérskych črepín pokleslého synthi popu pokleslej proveniencie. Vstupuje do mimo reality stojaceho obsahu a rozmeru. Stupňuje sofistikovanosť triviality. Speje k štvorcu Kazimíra Maleviča? Moja dcéra a žena, obe majú Kladiva radi, nahrávku odmietli po prvom počutí: „A to má byť čo...?“ Úvodom albumu je inštrumentálka Heil Dem Geist, ide o čisté elektronické zaklínadlo. Potom sú tu ešte dve podobné - Reine Spannung a Sieh Den Himmel. Oceňujem pôvabnú primeranosť ich názvov v nemčine. Tvoria akési predely medzi spievanými skladbami. Ďalej je tu jedna prerábka vlastnej staršej skladby a zaujmú aj dve zvláštne cover verzie zapadajúce dokonale do špecifického naladenia a ideového kontextu celého albumu. Najpodivuhodnejšou zvláštnosťou je však hlas a strojový prejav speváčky Marcely Derevencovej - neuveriteľná syntéza človečiny a hypnotického robotizmu. Exponenciálna fukcia hlasu Kladivovho. Ako flaša, ktorá je zároveň do poly plná aj do poly prázdna, tak je jej hlas ľudský aj robotický zároveň. Nahrávka zaváňa genialitou, priťahuje, aj je otravná, jej zámer mi uniká. Je to Kladivov kód. Hrá sa a experimentuje. S kým viac? S nami alebo so sebou? Texty: Vyberajú ľudí na Mars, vrátiť sa už nemajú..., nepodľahnúť slzám, odolávať túžbam a strádaniu; alebo refrén: Ži a pracuj v Ú‑eS‑Á... Fakt zvláštne. Posledná skladba Sherpey Okdesh je už v akomsi para‑jazyku obrátenom naruby. Kto chce zažiť príjemnosť poškriabania sa, musí najprv podstúpiť svrbenie. Tak nejako je to aj s touto nahrávkou.
Vlna
Mimoriadny zjav slovenskej hudobnej scény, muzikantský solitér a experimentátor JBK vydal nový album. Mám Kladiva rád, no priznávam, z tohto albumu som zmätený. Zdá sa, že jeho schopnosť gradovať zvláštnosť je nevyčerpateľná. Rovnako aj schopnosť harmonizovať paradoxy vo zvláštnej symbióze. Ponúka diamantovú čistotu, vyskladanú z pretransformovaných zvukových a aranžérskych črepín pokleslého synthi popu pokleslej proveniencie. Vstupuje do mimo reality stojaceho obsahu a rozmeru. Stupňuje sofistikovanosť triviality. Speje k štvorcu Kazimíra Maleviča? Moja dcéra a žena, obe majú Kladiva radi, nahrávku odmietli po prvom počutí: „A to má byť čo...?“ Úvodom albumu je inštrumentálka Heil Dem Geist, ide o čisté elektronické zaklínadlo. Potom sú tu ešte dve podobné - Reine Spannung a Sieh Den Himmel. Oceňujem pôvabnú primeranosť ich názvov v nemčine. Tvoria akési predely medzi spievanými skladbami. Ďalej je tu jedna prerábka vlastnej staršej skladby a zaujmú aj dve zvláštne cover verzie zapadajúce dokonale do špecifického naladenia a ideového kontextu celého albumu. Najpodivuhodnejšou zvláštnosťou je však hlas a strojový prejav speváčky Marcely Derevencovej - neuveriteľná syntéza človečiny a hypnotického robotizmu. Exponenciálna fukcia hlasu Kladivovho. Ako flaša, ktorá je zároveň do poly plná aj do poly prázdna, tak je jej hlas ľudský aj robotický zároveň. Nahrávka zaváňa genialitou, priťahuje, aj je otravná, jej zámer mi uniká. Je to Kladivov kód. Hrá sa a experimentuje. S kým viac? S nami alebo so sebou? Texty: Vyberajú ľudí na Mars, vrátiť sa už nemajú..., nepodľahnúť slzám, odolávať túžbam a strádaniu; alebo refrén: Ži a pracuj v Ú‑eS‑Á... Fakt zvláštne. Posledná skladba Sherpey Okdesh je už v akomsi para‑jazyku obrátenom naruby. Kto chce zažiť príjemnosť poškriabania sa, musí najprv podstúpiť svrbenie. Tak nejako je to aj s touto nahrávkou.
Rado Tihlárik
